Zásada rovnosti účastníkov V oblasti občianskeho súdneho procesu je zásada rovnosti účastníkov ustanovená v čl. 12 ods. 1 Ústavy SR a v občianskom súdnom konaní sa transformuje do zásady rovnosti účastníkov konania (čl. 47 ods. 3 ústavy) a vzťahuje sa na všetky materiálne a procesné zákony a na každého. Rovnosť pred súdom je len výrazom rovnosti strán pred zákonom, v tomto prípade pred Občianskym súdnym poriadkom. Z toho vyplýva, že rovnosť pred zákonom a rovnosť pred súdom je obsahom toho istého pojmu a znamená rovnaké postavenie oboch procesných strán pri aplikácii hmotných i procesných predpisov ktorýmkoľvek súdom voči ktorémukoľvek účastníkovi konania. Zásada rovnosti strán v civilnom procese sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok a rovnakého procesného postavenia subjektov, o právach a povinnostiach ktorých rozhoduje občianskoprávny súd (PL. ÚS 43/95).

Správca nášho domu nelegálne prevádzkuje kotolňu, ktorá patrí vlastníkom bytov a nebytových priestorov. Nemôže preukázať splnenie podmienok na podnikanie v tepelnej energetike podľa ustanovenia § 5 ods. 7 písm. a) zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike. V mesiaci marci bola zrealizovaná zástupkyňou vlastníkov bytov, ktorá háji skôr záujmy správcu a nie je ochotná akceptovať vlastníkov bytov, akási podpisová akcia, kedy táto pani „chodila po bytoch“ a dávala podpisovať súhlas, resp. nesúhlas s istými otázkami, ktoré sa týkali správy domu. Viacerí vlastníci, ktorí namietame nezákonný postup správcu sme však účelovo neboli v tomto smere oslovení. Požiadali sme doporučenou poštou zástupkyňu o sprístupnenie zmlúv o prenájme spoločných priestorov a dokladov o pohybe finančných prostriedkov na bežnom účte domu, ktorý je na meno zástupkyne, kam by mali plynúť finančné prostriedky z prevádzkovania našej kotolne, ale nič nám nebola ochotná sprístupniť a odmietala prevziať ďalšiu poštu. Komunikáciu odmieta. Nevieme ako ďalej. Barbora H. a vlastníci bytov, Prievidza

Právna úprava nebytového nájmu Občiansky zákonník zaraďuje nájom a podnájom nebytových priestorov medzi osobitné prípady nájmu (§ 720 Občianskeho zákonníka, ďalej v texte ako „OZ“), jeho vlastná úprava je však obsiahnutá v osobitnom zákone, na ktorý odkazuje ustanovenie § 720 OZ. Ide o zákon č. 116/1990 Zb. Medzi Občianskym zákonníkom a zákonom č. 116/1990 Zb. je vzťah lex specialis k lex generalis, čo znamená, že ustanovenia zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov sú vo vzťahu k všeobecným ust. § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka špeciálne a na vzťahy vyplývajúce zo zmluvy o nájme a podnájme nebytových priestorov možno všeobecnú úpravu použiť len v prípade, ak ich neupravuje osobitný zákon.

„Nedodržanie zákonom ustanovenej formy právneho úkonu spôsobuje jeho absolútnu neplatnosť. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí od začiatku (ex tunc) voči každému. Právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu ani zánik práv a povinností. Súd musí na túto neplatnosť prihliadať a musí z nej vyvodzovať dôsledky aj bez návrhu z úradnej povinnosti (ex officio).“

Rada by som sa informovala, či nás bytové družstvo môže kvôli dcére vysťahovať z bytu? Nemáme kam íst bývať a dá sa tomu vyhnúť, ak bytové družstvo zruší dcére trvalý pobyt a ona odíde preč? Vlastníkom bytu je bytové družstvo a ja a manžel ako spoloční členovia družstva sme nájomníkmi. Máme dospelú dcéru, ktorá má totožný trvalý pobyt ako my a v čase našej neprítomnosti (manžel je dlhodobo mimo bytu a ja kvôli práci) býva dcéra v byte a susedia sa sťažujú, zatiaľ len ústne, na bytovom družstve, že za dcérou chodia všelijaké "živly" a robia zle v celom činžiaku a že údajne bola privolaná, a nie raz, aj hliadka polície, ale nebolo nič, lebo sa nič nedeje, dcéra tvrdí opak. Tak by som chcela vedieť, či má právo bytové družstvo nás vysťahovať a ako vlastne predísť vysťahovaniu, resp. či stačí dcére zrušiť trvalý pobyt, alebo čo vlastne v tomto prípade robiť, či sa môžeme nejako brániť, alebo teda odísť dobrovoľne a nájsť si iné bývanie. Fakt neviem, čo by bolo najlepšie. A pritom musím podotknúť, že nám susedia nič do očí nepovedia. Ďakujem. Zuzana Sch., Bardejov

Dobrý deň. Chcel by som sa opýtať, či mám právo na polovicu bytu, ktorý na mňa a moju manželku (sme v rozvodovom konaní) prepísala svokra po našom sobáši. Jedná sa o družstevný byt, ktorý nie je ešte vo vlastníctve, sme tam len členmi družstva.

Rastislav K., Rimavská Sobota

 

„Minulý rok došlo v našom dome ku zmene správy, ktorú pôvodne vykonávalo spoločenstvo vlastníkov. Toto spoločenstvo však stále je registrované ako existujúce. To je pomimo, avšak podstatným problémom je komunikácia so správcovskou spoločnosťou, ktorá spravuje náš dom. V dome, ktorý má dva vchody – predný a zadný - sú vytrhané mnohé svetelné spínače, svetlo možno zapnúť len na niektorých z dvoch poschodí, príp. na prízemí, čo značne komplikuje najmä v tomto zimnom období pohyb po schodoch v dome, navyše mnoho z obyvateľov je vo vyššom veku, teda je tu nebezpečenstvo úrazu pádom zo schodov pre viacerých. Správcovská spoločnosť bola opakovane kontaktovaná mojou osobou, ako aj inými vlastníkmi, že je potrebné vykonať opravu. Situácia trvá už od novembra 2009. Ako sa máme domôcť vykonania opravy?“ Anna S., Bratislava

Chcel by som sa spýtať v súvislosti s výkonom správy domu podľa platnej zmluvy, ako najefektívnejšie postupovať pri kontrole správcu. Máme totiž uzavretú zmluvu o výkone správy domu so správcom (správcovská spoločnosť je s.r.o.), ktorého podozrievame z nekalej činnosti a postupom voči nám tým, že nedodržuje dohodnuté odsúhlasovanie dodávateľov prác a ich cenníky, nepostupuje hospodárne a efektívne voči nám (dodávateľské práce bývajú riadne predražené), rôzne vratky a poplatky, ktoré sú nám zasielané a na ktoré máme nárok, zdržuje na svojom účte, prehľad výdajov a príjmov, ktoré nám zasiela mesačne, je neprehľadný, nezrozumiteľný, peniaze z nášho účtu fondu opráv použil dočasne na iný dom a po mesiaci vrátil, a pod. Pri našich reklamáciách nám správca uvádzal, že všetko je v poriadku a podľa zákona, ničoho sa nedopúšťa, zúčtovania vraj dlhšie trvajú a pod. Keďže však nie je nikto z nás znalý v účtovníctve, nevieme oponovať a sme vlastne laici. Chceli by sme nejakú inštitúciu požiadať o vykonanie účtovnej kontroly našich účtov a postupu správcu, no nevieme, na koho sa obrátiť. Viacero ľudí nám radilo, že máme požiadať o audit nejakú audítorskú firmu, no úhrada takého auditu by nás finančne zruinovala. Na koho sa môžeme obrátiť? Môže v takomto prípade konať na náš podnet aj cez SOI, alebo sa obrátiť na políciu? Ďakujem. Julián Ch., Bratislava