Právna poradňa

Zrušenie spoluvlastníctva v kontexte násilného správania podielového spoluvlastníka

Dobrý deň, prosím o Váš právny názor v tejto záležitosti. Spolu so sestrou sme zdedili 2 izbový byt po našom otcovi. Každý vlastníme 1/2 podiel. Sestra v uvedenom byte bývala ešte za života nášho otca a po jeho smrti tam chce ďalej bývať. Ja s tým nesúhlasím a žiadam ju, aby byt opustila. Môže byt užívať a bývať v ňom bez súhlasu mňa ako polovičného spoluvlastníka tejto nehnuteľnosti? Aké sú právne kroky, ak by byt nechcela opustiť? Ďakujem za odpoveď.

Emanuel J., Bratislava

Ohováranie a otázka prostitúcie v susedských a nájomných vzťahoch - občianskoprávna a trestnoprávna zodpovednosť

V minulom čísle sme riešili právny problém dvoch študentiek - Jany K. a Zuzany T. - z Nitry, ktoré si spoločne prenajali byt a v dôsledku anonymnej správy (tzv. oznámenie o domovej schôdzi) rozšírenej v dome, kde sa nimi obývaný byt nachádza, boli obvinené z prostitúcie, predaja drog a zbraní v prenajatom byte. V danej príčinnej súvislosti sa značne zhoršil vzťah medzi študentkami - nájomcami a susedmi, ako aj vzťah medzi nájomcami a ich prenajímateľom, v dôsledku čoho im hrozí zo strany prenajímateľa, ktorého meno bolo dané do súvislosti s údajnou načrtnutou protiprávnou činnosťou, výpoveď z nájmu. V dnešnom čísle sa budeme zaoberať možnosťami občianskoprávneho riešenia predmetnej záležitosti ako aj situáciou, ak by sa preukázala dôvodnosť tvrdení anonyma o protiprávnej činnosti nájomcov - a to v trestnoprávnej ako aj občianskoprávnej rovine.

Ohováranie v nájomných a susedských vzťahoch

Dovoľujem si na vás obrátiť sa s prosbou o radu. Sme dve mladé pracujúce a podnikajúce študentky. V polovici minulého roka sme si našli ubytovanie v Nitre, jedná sa o byt v osobnom vlastníctve. S prenajímateľom sme mali dobré vzťahy, avšak pred dvomi týždňami sa stala nepríjemná vec - obyvateľom domu, kde bývame, boli do schránok vhodené pozvánky na domovú schôdzu s uvedením termínu - o deň, na ktorej sa malo riešiť údajné poskytovanie erotických služieb v byte prenajímateľa, s uvedením jeho mena, a s ktorým máme nájomnú zmluvu, ako aj údajný predaj zbraní a drog v byte, ktorý obývame my dve. Značne nás to poškodilo, prenajímateľ sa cíti dotknutý a vzťahy v dome so susedmi ako aj s našim prenajímateľom sú napäté a chce nás urýchlene vykázať z nájmu. My sme sa ale ničoho nedopustili a boli sme krivo očiernené. Nájsť si vhodné bývanie pre študenta je ťažké, ako máme riešiť vzniknutú situáciu? Ďakujeme.

Jana K. a Zuzana T., Nitra

Komunikácia medzi správcom a vlastníkmi bytov - otázka efektivity

„Minulý rok došlo v našom dome ku zmene správy, ktorú pôvodne vykonávalo spoločenstvo vlastníkov. Toto spoločenstvo však stále je registrované ako existujúce. To je pomimo, avšak podstatným problémom je komunikácia so správcovskou spoločnosťou, ktorá spravuje náš dom. V dome, ktorý má dva vchody – predný a zadný - sú vytrhané mnohé svetelné spínače, svetlo možno zapnúť len na niektorých z dvoch poschodí, príp. na prízemí, čo značne komplikuje najmä v tomto zimnom období pohyb po schodoch v dome, navyše mnoho z obyvateľov je vo vyššom veku, teda je tu nebezpečenstvo úrazu pádom zo schodov pre viacerých. Správcovská spoločnosť bola opakovane kontaktovaná mojou osobou, ako aj inými vlastníkmi, že je potrebné vykonať opravu. Situácia trvá už od novembra 2009. Ako sa máme domôcť vykonania opravy?“

 

Spoluvlastnícky podiel ako predmet záložného práva a postihnutie spoluvlastníckeho podielu exekúciou

Dobrý deň. Rád by som sa spýtal na možné riešenie nasledovného problému. Moja manželka je spoluvlastníkom domu. Ona vlastní 2/10 z domu a ďalej je tam viacej vlastníkov, pričom jeden z nich, ktorý má 1/10 z domu, ju dal pred niekoľkými rokmi založiť a spadla na to exekúcia ktorú on nie je schopný splácať dlhé roky. Ešte k tomu je na tú 1/10 domu viacej exekúcií, čo sme sa nedávno dozvedeli. Radi by sme to začali riešiť, len nevieme ako. Chceli by sme tú 1/10 vyplatiť alebo postupne splatiť, ak sa to dá, lebo musíme opraviť určité časti domu a nakoľko tam teraz nemôžeme nič opravovať. Ďakujem Vám za právnu radu a pomoc.

 

 

Spotrebiteľské zmluvy a otázka zabezpečovacieho prevodu práva k nehnuteľnosti

Novelizácia Občianskeho zákonníka účinná od 1. januára 2008 vykonaná na základe zákona č. 568/2007 Z. z., ktorý zmenil a doplnil okrem iných zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a zákon SNR č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej v texte len „novela Občianskeho zákonníka" alebo len „novela") sa dotkla aj obsahu právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv, medzi ktoré patria aj zmluvy o poskytnutí peňažných prostriedkov a v ktorých sa v minulosti často zakotvoval inštitút zabezpečovacieho prevodu práva k nehnuteľnosti.

 

Zabezpečovací prevod práva k nehnuteľnosti

V slovenskej spoločnosti dlhodobo rezonovala otázka rozporuplného konania nebankových subjektov, ktoré poskytli občanom pôžičky na základe zmluvy o pôžičke, pričom občania za splnenie svojich záväzkov vrátiť požičanú sumu spolu s príslušným úrokom „ručili“ svojimi nehnuteľnosťami. Súčasťou týchto zmlúv bolo ustanovenie o tzv. zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti. A tak v mnohých prípadoch došlo k uzavretiu zmlúv, z ktorých vyplývajúce záväzky občania neboli schopní, a to i pri vynaložení dobrej vôle, plniť. V konečnom dôsledku stratili svoje obydlia, domy, byty a de facto sa ocitli na ulici. Daným postupom nebankových subjektov sa rozširoval pre celú spoločnosť závažný problém bezdomovstva a pretrvával protiprávny stav. Nakoľko mnohí z Vás, vážení čitatelia, nás kontaktovali práve vo vyššie načrtnutej veci, v nasledujúcich riadkoch Vám prinášame náležitú informáciu, ako postupovať v súlade so zákonom v rámci zmluvných vzťahoch súvisiacich s pôžičkami pri zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti.

 

Medzimanželské a porozvodové vzťahy k nehnuteľnostiam

Rada by som vás poprosila o radu pri riešení nášho problému. Naši rodičia v roku 1978 darovaním získali po otcovej matke staršiu nehnuteľnosť v pomere 3/4 otec a 1/4 mama. Na pozemku tejto nehnuteľnosti postavili rodičia v roku 1972 nový dom, ktorý je obývateľný, otec bol zavretý, medzi tým sa čas starého domu zrútila, keď otca prepustili naďalej, obýval tento dom, s tým že sa s mamou rozviedol, ale sa majetkovo nevyporiadali. Otec sa znovu oženil a v roku 2000 prepísal dom na druhú manželku, mama svoj podie 1/4 darovala nám. Nedávno otec umrel a my sme sa to dozvedeli, len nám nie je jasné, že ktorý dom otec daroval druhej manželke, keď v liste vlastníctva sa nikde nový dom nespomína a stále sa jedná v liste vlastníctva len o darovaciu zmluvu z roku 1978 po otcovej matke, dokonca sme si so štátneho archívu žiadali nájsť kolaudáciu, ale ta sa nenašla vôbec, vypadá to tak, akoby ten nový dom vôbec nebol nikde zapísaný, našlo sa len stavebné povolenie. čo by sme mali v takom to prípade robiť? Ďakujem.

Ľubina B., Kočajda

 

 

Otázka platnosti nájomnej zmluvy dovolenie ako mimoriadny opravný prostriedok

Otázku platnosti nájomnej zmluvy môže súd v konaní o vypratanie nebytových priestorov riešiť ako otázku predbežnú; nedostatok samostatného návrhu na určenie neplatnosti nájomnej zmluvy nie je dôvodom prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. e) OSP.(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. septembra 2002, sp. zn. 2 Cdo 105/02)

 

Dedičská otázka - päť dedičov a jeden byt

 Rada by som sa spýtala na možnosť riešenia ohľadne spôsobu vysporiadania nehnuteľného majetku po mojom otcovi, ktorý nedávno zomrel. Otec bol dvakrát ženatý a bol vlastníkom 2-izbového bytu , ktorý zdedil po svojich rodičoch, takže moja mama nefiguruje na liste vlastníctva. Otec mal podľa maminho vyjadrenia spísať závet, pričom z prvého manželstva má 3 deti , s ktorými nebol v kontakte asi aj 15 rokov, proste sa vzájomne o seba nezaujímali. Po rozvode s prvou manželkou sa otec odsťahoval z ich spoločného bytu a prenechal im ho. Jeho bývalá žena tam do dnes býva. Teraz prebieha dedičské konanie a jeho 3 deti si zrazu robia nárok na časť z dedičstva z bytu, ktorý nadobudol so svojou druhou ženou, čiže mojou mamou. Majú na to nárok? Alebo máme nejakú možnosť súdnou cestou dosiahnuť, aby boli vylúčení z dedičstva? Bohužiaľ sa s nimi nevieme dohodnúť na tom, aby dedičstvo odmietli. Keďže predmetom sporu je byt v ktorom moja mama býva, aká je možnosť, aby v tom byte dožila alebo ich budeme musieť vyplatiť hneď?