V súvislosti s pripravovanými zákonmi, ktorými sa majú zmeniť a doplniť katastrálny zákona, zákon o notároch a zákon o advokácii, nastanú mnohé legislatívne zmeny. Prezident SR Ivan Gašparovič podpísal dňa 13.07.2009 okrem iného aj novelu zákona o notároch, ktorá bola schválená 24.6.2009 na 39. schôdzi NR SR. Po podpise by zákonné zmeny mali byť účinné od 1.9.2009. Cieľom navrhovaných právnych úprav je zvýšiť zvýšenie právnu a faktickú istoty zmluvných strán pri prevodoch nehnuteľností, definovať jednoznačného pôvodcu zmluvy o prevode nehnuteľnosti a s tým spojenú zodpovednosť pôvodcu zmluvy pre prípad vzniku škody. Zákonné zmeny predstavujú „balíček“ opatrení v snahe o elimináciu podvodov v súvislosti s prevodmi nehnuteľností. Zmeny katastrálneho zákona a zákona o advokácii sa nachádzajú v legislatívnom procese.
Zamýšľam predať moje pozemky a rozhodla som sa vyhľadať právnu pomoc. Aký je rozdiel v postavení notárov, advokátov a právnych poradcov? Akú náplň činnosti majú napr. notári, čo môžu vykonávať (aj v súvislosti s realitami), a aké služby poskytujú právnici - advokáti?
Edita G., Považský Inovec
Chcela by som sa spýtať na otázku spolunažívania vlastníkov bytov. Bývam na prvom poschodí a podo mnou prenajíma vlastníčka byt, v ktorom sú dvaja fajčiari, tí sa však rozhodli fajčiť v priestoroch WC čím sa rozširuje dymový smrad do môjho bytu/nakoľko dym stúpa hore a nie sú ochotní zapnúť ani ventilátor. Mám napáchnutú kúpeľňu, WC aj chodbu nakoľko sa tento dym ďalej nepohybuje a vetranie týchto priestorov je problematické a možné jedine tým, že otvorím vchodové dvere. Je možné niečo podniknúť v tejto veci napr. cez zákon o ochrane nefajčiarov? Zástupcu bytového domu som upozornila na neochotu nájomníkov a na vlastníčku bytu nemám kontakt. Myslím si, že Je možné vystrašiť nájomníkov tým, že pôjdem zistiť na daňový úrad či platí registračný poplatok vlastníčka bytu, prípadne či sú nahlásený na bytovom družstve? Ďakujem za odpoveď.
Ing. Blanka F., Považská Bystrica
„Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje. vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.“
(Ústava Slovenskej republiky, článok 20)
Hovorí sa, že dobré zmluvy robia dobrých priateľov. Nie je to len veta, ktorú počujete pri uzatváraní akejkoľvek zmluvy, ale aj skoro v každom hollywoodskom filme s právnickou tematikou. Dobrá zmluva pri predaji a kúpe nehnuteľnosti totiž stavia všetkých jej účastníkov do pozície rovnocenných partnerov, kde nikto nie je zvýhodnený na úkor toho druhého. Opodstatnenosť tohto pravidla vám pomôže predísť rôznym komplikáciám pri predaji či kúpe akejkoľvek nehnuteľnosti.
Môj otec mi v roku 2003 daroval pozemok, ktorý naša rodina užívala a obhospodarovala od dvadsiatych rokov minulého storočia. Malá časť priliehajúca k môjmu pozemku pôvodne pripadajúca k bývalej vodnej hrádzi bola prebudovaná na verejnú komunikáciu a časť bola prevedená do vlastníctva jednej obchodnej spoločnosti. Dozvedel som sa to pred jeden a pol rokom a myslím si, že pozemok bol prevedený do vlastníctva od štátnej inštitúcie, ktorá nebola skutočným vlastníkom. Nový „vlastník“ si vzal na spornú časť pozemku hypotéku. V tejto časti sa nachádza elektrické vedenie a kabeláž verejného osvetlenia. Na dotknutej časti je dokonca hlavný a jediný vstup na môj ostatný pozemok. Tvrdím, že táto časť pozemku patrí mne, nakoľko bola vydržaná už mojimi predkami. Môžete mi prosím poradiť? Ďakujem.
Miroslav K., Bratislava
Správu nášho bytového domu vykonávala pôvodne firma XY Bratislava, pričom od januára 2009 došlo ku zmene správcu. K zmene došlo podľa mňa nezákonne, nakoľko nie všetci sme sa ustanovili na schôdzu a hlasovali za nového správcu, a tiež došlo k neúmernému nárastu poplatkov za jednotlivé poskytované služby - rozdiel činí až 1.500 Sk za mesiac. Rovnako namietam, že ja ako staršia osoba, budem mať 86 rokov, by som mala byť povinná prispieť spolu s ostatnými vlastníkmi bytov v našom dome sumou 13.000 Sk ako tzv. jednorazový príspevok na sadové úpravy a vybudovanie detského ihriska, pričom mi ani nebol ani oznámený termín a čas konania schôdze. Veď moje deti sú už dávno dospelé a vnúčatá tiež. Myslím, že ide o akýsi princíp nemiestnej solidarity. Pokiaľ ide o firmu na sadové úpravy okolia domu, tá bola vybraná neviem kým, lebo o nej sa na schôdzi nerozhodovalo - vyplýva to so zápisnice, ktorú som dostala po 49 dňoch od konania schôdze! Môžem nejakým spôsobom sa domôcť svojich práv, ktoré ako sa domnievam, boli porušené? Ďakujem Vám za odpoveď.
Pavlína Š., Bratislava
Ustanovenia zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov sú vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka špeciálne. Na vzťahy vyplývajúce zo zmluvy o nájme a podnájme nebytových priestorov možno všeobecnú úpravu použiť len v prípade, ak ich neupravuje osobitný zákon.
(rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. Cdo 3/1997)
Napriek skutočnosti, že otázka nájmu je upravená v základnom občianskoprávnom kódexe - v Občianskom zákonníku - tento prenechal osobitnú právnu úpravu nájmu a podnájmu nebytových priestorov zákonu č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (v texte ako “ZNP”).
Pred rokom sme s priateľkou uzavreli nájomnú zmluvu s mojím strýkom, ktorej predmetom bol nájom bytu v Bratislave. Strýko nedávno zomrel a my naďalej užívame jeho byt. Poštou sme dostali oznam od elektrární a plynární, že máme na byte preplatky. Do situácie sa zaangažovala strýkova manželka, ktorá nikdy nechcela, aby sme v byte bývali a chce nás z bytu vyštvať. Je agresívna, vyhráža sa nám. Môžeme naďalej byt užívať alebo má strýkova žena na to právo? Komu máme teraz platiť nájomné? Čo máme podniknúť s preplatkami, môžeme ich vybrať na pošte?