Ľudia už odpradávna snažili chrániť seba a svoje príbytky pred zničujúcimi následkami bleskov. Znie to dosť neuveriteľne, ale už pred viac ako tisíc rokmi starí Egypťania stavali dlhé kovové tyče s pozlátenými hrotmi, hoci o podstate elektrickej energie nemal nikto ani poňatia. Najpravdepodobnejšia verzia objasnenia tohto faktu je, že Egyptskí učenci vychádzali z pozorovaní správania sa blesku.

V roku 1749 Američan B. Franklin navrhol, aby sa v blízkosti chránenej budovy postavili vysoké uzemnené kovové stožiare – bleskozvody. Franklin sa nesprávne domnieval, že bleskozvod vysáva elektrinu z oblaku. Z tejto teórie vychádzal aj Čech V. P. Diviš, ďalší významný priekopník ochrany pred bleskom. V roku 1754 vztýčil v Příměticiach svoj “meteorologický stroj”. Nasledovalo obdobie jeho pozorovania. Diviš zistil, že pôsobením “meteorologického stroja” sa búrkové oblaky v okolí Přímětíc vždy rozplynuli. Divišov “bleskozvod” ako celok bol uzemneným prístrojom a dokonale zodpovedal funkcii, ktorú mu autor pripisoval. Predpokladaná funkcia sa však zásadne odlišovala od toho, čo bleskozvod v skutočnosti je. Diviš bol presvedčený, že jeho prístroj odsáva elektrický náboj z atmosféry. Tým predchádza nielen bleskovým výbojom, ale vôbec vzniku búrky. Jeho prístroj nebol ochranou vysokých objektov pred bleskovými výbojmi, ale zariadením, ktoré odsávaním elektrického náboja z atmosféry malo vytvárať pekné počasie. Z takto chápanej funkcie ”meteorologického stroja” vyplýva, prečo malo toto zariadenie taký veľký počet kovových hrotov.

Gay-Lussacov bleskozvod má niekoľko vzájomne spojených zachytávačov a niekoľko zvodov, hlavne v rohoch budovy.

Findeisenov bleskozvod nepoužíva vysoké zachytávače a všetky väčšie kovové predmety strechy spája so zvodmi. Je to dnes najviac odporúčaný spôsob ochrany pred bleskom pre obyčajné stavby.

Klietkový bleskozvod (Faradayova klietka) vytvára sieť z vodičov nad chráneným objektom.

Stožiarový bleskozvod (tiež závesný bleskozvod) je stožiar umiestnený v blízkosti chráneného objektu, ale nedotýka sa ho.

Rádioaktívny bleskozvod používa na zachytávačoch rádioaktívne soli. Tie spôsobujú ionizáciu ovzdušia a do určitej miery zvyšujú účinnosť bleskozvodu. Takýto bleskozvod ochráni pred bleskom priestor v okruhu 500 m. Na ochranu celého mesta stačí niekoľko takýchto bleskozvodov.

 

 

Môže ísť o objekty s väčším počtom zhromaždených ľudí, budovy ohrozujúce okolie (chemické závody, atómové elektrárne), budovy ohrozené z okolia (elektrárne, telekomunikačné ústredne).

Ochranný účinok bleskozvodu je daný kvalitou vyhotovenia, dôležité je stanoviť stupeň poskytovanej ochrany v závislosti na hodnote chráneného objektu alebo na ohrození osôb. Životnosť ochrany by mala byť v súlade s predpokladanou životnosťou objektu. Na životnosti sa podieľajú poveternostné podmienky: vietor, námrazy, snehové zrážky; mechanické vplyvy: pohyb osôb, zvierat, strojov; odolnosť voči korózii a atmosferické vplyvy.

Cenu bleskozvodného systému predstavujú náklady na projekt, materiál a montáž bleskozvodu. Po inštalácii sa ešte objavia náklady na údržbu. Prínosom pre výhodnú kalkuláciu môže byť použitie kvalitných a moderných súčastí. Norma STN 34 1390 stanovuje, že bleskozvodné súčasti vyrobené z ocele musia mať povrchovú úpravu žiarovým zinkovaním a to podľa normy STN 03 8558. Údržba bleskozvodu to sú akékoľvek zásahy do existujúceho bleskozvodu. Tie však majú presné a pomerne prísne pravidlá. Na uskutočnenie preventívnych prehliadok je vytvorený plán a tieto prehliadky vykonáva revízny technik, ktorý na základe zistenia skutočného stavu, určí postup opráv.

 

 

Na ochranu vnútorných častí budovy ako aj jej obyvateľov slúži takzvaná vnútorná ochrana objektu. Bez nej je bleskozvod iba polovičným chrániacim faktorom. Umožní vám podstatným spôsobom znížiť riziko škôd vo vnútri budovy a významne prispieť k ochrane osôb a zariadení v interiéri budovy. Jej hlavnú funkciu tvorí dosiahnutie vyrovnania potenciálov medzi jednotlivými kovovými konštrukciami a vodičmi vo vnútri chráneného objektu a zneškodnenie napäťových rozdielov na vodičoch v prípade výskytu prepätia prevyšujúceho prevádzkové napätie. Polovičná ochrana pred bleskom, teda chrániť budovu iba po vonkajšom obvode nie je určite dostačujúca.

 

 

Ako už boko spomenuté, úlohou vnútornej ochrany je vyrovnanie potenciálov vo vnútri budovy. Dosiahneme to vytvorením ekvipotenciálnej prípojnice, na ktorú cez zvodiče prúdu a zvodiče prepätia pripojíme všetky metalické vedenia vstupujúce do budovy. Postupným zvedením bleskového prúdu a prepätia na túto prípojnicu zabezpečíme, že bleskový prúd nevnikne do zariadenia a ani na svorky zariadenia sa nedostane prepäťová špička, ktorá ho môže zničiť. Keď hovoríme postupne, znamená to, že na všetky vedenia hneď na vstupe do budovy nainštalujeme zariadenia, ktoré nazývame zvodiče bleskového prúdu triedy B. Sú to zariadenia, schopné bez poškodenia zvádzať rázovú vlnu bleskového prúdu (tvaru 10/350), pričom zvádzaný prúd môže dosahovať hodnotu až 100kA. Tak vytvoríme v celom objekte ZBO 1 (Zóna bleskovej ochrany). Do budovy sa nám teda už nedostane nebezpečný bleskový prúd. Ale čo s naindukovaným prepätím? Na zneškodnenie prepäťovej vlny, ktorá vznikne na vedení naindukovaním, nainštalujeme zvodiče prepätia triedy C a D a vytvoríme v objekte ZBO 2. Takýmto spôsobom sú účinne chránené aj veľké priemyselné objekty vrátane strategických, ako sú rafinérie ropy a atómové elektrárne. Svetovo uznávané v tomto odbore sú ochrany firmy DEHN+SÖHNE, ktorá aktívne vyvíja a vyrába len zariadenia na ochranu pred bleskovým prúdom a prepätím už viac ako 80 rokov. Ako prvá na svete vyvinula aj kombinované zariadenie, ktoré vysoko účinne ochráni celú elektroinštaláciu NN v rodinnom dome pred vniknutím bleskového prúdu a prepätím.

 

 

Každé bleskozvodové zariadenie pozostáva z troch hlavných častí:

• zachytávač bleskov
• zvod
• uzemnenie

Je to časť bleskozvodového zariadenia, ktorá zachytáva blesk. Zachytávačom môže byť železná tyč, rúrka alebo hocijaká iná kovová konštrukcia, ktorá prevyšuje okolie, alebo vyčnieva nad strechou alebo budovou. Zachytávače sa upevňujú podľa druhu a tvaru strechy. Čím väčšia je vzdialenosť upevňovacích bodov, tým je upevnenie istejšie. Čím je zachytávač (tyč, rúrka) dlhší, tým musí byť aj jeho upevnenie stabilnejšie, čiže vzdialenosť upevňovacích bodov musí byť väčšia.

 

 

Vedie sa od päty zachytávača po streche a pripevňuje sa na podpery, ktorých konštrukcia sa prispôsobuje krytine. Vodiče zvodu sa umiestňujú najmenej 10 až 30 cm od steny, podľa možností na všetkých stranách budovy vo vzdialenosti asi 15 až 20 m od seba. Aby sme blesku pripravili cestu najmenším odporom, treba zvody viesť nielen najkratšou cestou, ale treba sa vyvarovať akýchkoľvek ostrých záhybov. Pri ostrých záhyboch a oblúkoch s malým polomerom sa blesk stretáva s veľkým odporom a môže z vedenia ľahko preskočiť na budovu. Prechody od zachytávačov po streche a prechod zo strechy na múr a z neho k uzemneniu treba robiť s čo najväčším polomerom zakrivenia.

K zvodom sa pripája aj odkvapová rúra a plechové obloženie rímsy a iných architektonických ozdôb. Ale nie je správne, keď sa odkvapová rúra používa ako jediný zvod, lebo býva často poškodená, a tak netvorí súvislý vodič. Treba ju však na zvod pripojiť.