Okrem kúpnej zmluvy či obdobných kontraktov, darovanie je jedným z najčastejších spôsobov nadobúdania nehnuteľností. Určitú popularitu tohto kontraktu spôsobuje možnosť získania nehnuteľnosti bez finančných výdavkov. Nevýhodou darovacej zmluvy však je “neistota” obdarovaného subjektu, keďže darovanie možno napadnúť, čím sa oslabuje panstvo obdarovaného nad darovanou vecou. Otázku darovania upravuje Občiansky zákonník v ustanovení paragrafov 628 – 630. Pre vznik darovacej zmluvy je potrebný súhlasný prejav vôle darcu a obdarovaného. Darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému bezplatne prenechať, pričom obdarovaný dar alebo sľub prijíma.


CHARAKTERISTICKÉ ZNAKY ZMLUVY A JEJ NÁLEŽITOSTI


Charakteristickými znakmi darovacej zmluvy je predmet darovania, bezodplatnosť a dobrovoľnosť.


Predmetom darovania môže byť hnuteľná alebo nehnuteľná vec, ktorá je spôsobilá byť predmetom občianskoprávnych vzťahov. Môže tak ísť napr. aj o byty, nebytové priestory, prípadne o práva alebo iné majetkové hodnoty, pokiaľ to, samozrejme, ich povaha pripúšťa. Jednou z podstatných podmienok platného darovania je, aby darca bol skutočným vlastníkom predmetu darovania (možnosť neobmedzeného nakladania napr. s nehnuteľnosťou). Častým problémom býva darovanie, kedy jeho predmetom je vec patriaca do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a s darovaním súhlasí len jeden z manželov. V tejto súvislosti treba vychádzať z judikatúry súdov Slovenskej republiky. Rozhodnutie R 21/1972 ustanovuje, že na darovanie nehnuteľnosti patriacej do bezpodieľového spoluvlastníctva manželov je potrebný súhlas obidvoch manželov.


Inou situáciou je zase obdarovanie manželov. Vychádzajúc zo súdneho rozhodnutia R 42/1972: ”Pri obdarovaní manželov inou osobou je pre posúdenie toho, kto je obdarovaný, rozhodujúci úmysel darcu a to v tom zmysle, či chcel darovať vec iba jednému z manželov alebo obom. Na tento úmysel možno vo väčšine prípadov usudzovať z okolností, za ktorých k darovaniu došlo. Nestačí pritom len posudzovanie povahy predmetu daru, či slúži potrebám celej rodiny alebo len jedného z manželov, ale treba vždy vychádzať z úmyslu darcu.”


Bezodplatnosť darovania znamená, že darca od obdarovaného nezíska žiadny majetkový prospech. Rovnako tak “donation sub modo”, čiže darovanie s príkazom nie je darovaním, nakoľko obdarovaný sa tu zaväzuje pre darcu niečo urobiť, čo darcovi prinesie úžitok vyjadriteľný v peniazoch. Darovanie možno viazať na splnenie konkrétnej podmienky, ktorá však musí byť v súlade s charakterisickými znakmi darovania. Podmienka pritom môže byť buď odkladacia alebo rozväzovacia. Podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú. Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré už nastali, pominú.

Dobrovoľnosť vyjadruje fakt, že darca nemôže v žiadnom prípade vnútiť druhej osobe konkrétnu vec. Obdarovaný môže predmet darovania prijať ako aj odmienuť, závisí len na jeho vôli, ako sa rozhodne.


Právna úprava rozlišuje dve formy darovania, a to: I. darovanie spojené s reálnym odovzdaním predmetu darovania (reálna zmluva) a II. darovanie, pri ktorom k odovzdaniu predmetu darovania dôjde až neskôr po uzavretí darovacej zmluvy (konsenzuálna zmluva ).


I. V prvom prípade môže byť právny úkon urobený akýmkoľvek spôsobom, čiže aj konkludentne - nevyžaduje sa písomná forma. Môžu nastať aj situácie, kedy sa nevyžaduje odovzdanie celého predmetu darovania, ale len jeho časti. Táto časť však musí poskytovať dostatočnú možnosť predmetom darovania fakticky disponovať( napr. odovzdanie kľúčov a príslušných dokladov od auta a pod.)


II. V prípade tzv. konsenzuálnej zmluvy je nevyhnutné dodržať písomnú zmluvu darovacej zmluvy, ktorej nedodržanie má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Písomná forma musí byť dodržaná aj vtedy, keď predmetom darovania je nehnuteľnosť. K samotném odovzdaniu a prevzatiu predmetu darovania však dochádza až neskôr. Ak by nastala absolútna neplanosť darovacej zmluvy, na základe ktorej sa už plnilo, neexistuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.


Iným dôvodom neplatnosti darovacej zmluvy je podľa § 628 ods. 3 Občianskeho zákonníka plnenie po darcovej smrti. Darovanie ako záväzkovoprávny vzťah je prípustné len medzi živými (inter vivos). Tzv. donation mortis causa - teda darovanie pre prípad smrti nie je podľa slovenského právneho poriadku prípustné.


ZÁNIK DAROVANIA


Darca je povinný pri ponuke daru upozorniť na vady, o ktorých vie. Darca tak zodpovedá za vady, ktoré na predmete darovania viaznu. Môže ísť napr. o právne vady veci, ak je predmetom darovania nehnuteľnosť (nevyporiadané vlastnícke vzťahy, zaťaženie nehnuteľnosti záložným právom, dlh, vecné bremeno a pod.). Ak má vec vady, na ktoré darca obdarovaného neupozornil, obdarovaný je oprávnený vec vrátiť bez ohľadu na to, či darca o vade vedel alebo nie a tým zaniká vzťah z darovania.


Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Aby išlo o správanie porušujúce dobré mravy, porusenie musí mať značnú intenzitu alebo musí k nemu dochádzať sústavne (fyzické, psychické násilie, hrubé urážky, osočovanie). Darca musí svoje právo na vrátenie daru uplatniť bezodkladne, toto právo mu prislúcha odo dňa, kedy sa obdarovaný dopustil správania porušujúceho dobré mravy. Darcovo právo na vrátenie daru sa premlčuje rovnako ako ostatné majetkové práva, tj. v 3 - ročnej premlčacej lehote. Právo na vrátenie daru patrí výlučne darcovi a preto toto právo zaniká smrťou darcu. Darcovi dedičia sa tak nemôžu domáhať vydania predmetu darovania. To neplatí, ak darca za svojho života urobil úkon smerujúci k vráteniu daru. Vtedy jeho dedičia majú právo sa domáhať vydania daru. Ak by to nebolo možné, napr. preto, že obdarovaný už predmet daru nemá, tento je povinný vydať dedičom darcu príslušnú peňažnú náhradu.