Ako sa nestať obeťou realitného podvodu
Ak sa spomenie termín realitný podvod, väčšinou každému napadne nejaký nedávny zločin bytovej mafie , táto otázka je však omnoho komplikovanejšia a jej „mafiánska“ stránka je len jednou časťou zla, aj keď má bezpochyby najviac tragických koncov. Podvody s realitami sa však netýkajú len osamelých starších ľudí a mŕtvol vylovených z rybníkov - oveľa viac je tých „prozaických“ prípadov, okolo ktorých sa robí menej kriku, avšak ich dôsledky sú pre postihnutých takisto ničivé a vo všeobecnosti by mali byť varovaním. Poďme sa teda pozrieť na niekoľko ich podôb a zároveň na spôsoby a možnosti, ako znížiť pravdepodobnosť, že sa staneme ich obeťou.
Podvody so sprostredkovateľskými zmluvami
Po prvom signále záujmu o byt, ktorým je reakcia potencionálneho kupca na zverejnenú ponuku, nasleduje spravidla stretnutie s maklérom realitnej kancelárie, ktorý záujemcovi predmetnú nehnuteľnosť ukáže. Na tomto mieste tiež sp o meniem inú chybu, ktorej sa dopúšťa predávajúca strana - je pravda, že poplatky realitným kanceláriám za sprostredk o vanie predaja nehnuteľnosti sú vysoké, avšak snaha ušetriť ich sa nezriedka končí nezvládnutím predaja, keďže málokto z ľudí, ktorí sa tomuto odboru nevenujú profesionálne, je natoľko „zdatný“, že bez problémov zvládne všetky povinno s ti spájajúce sa s týmto úkonom. Kúpno - predajná zmluva má svoje pravidlá a musí obsahovať aj body, bez ktorých je neplatná - takisto sa pri „svojpomocnom“ predaji neúmerne naťahujú isté úkony, ktoré vie realitná kancelária vďaka svojim skúsenostiam a kontaktom vybaviť oveľa rýchlejšie.
Táto služba, ktorá klientovi výrazne zjednoduší predaj jeho nehnuteľnosti, však má i svoje úskalia - jednou stránkou veci je, že sa často pýtajú provízie „za chrbtom“ predávajúceho, čím sa istým spôsobom stáva oklamaným, oveľa horšia je však druhá stránka, ktorú predstavuje sprostredkovateľská zmluva s realitnou kanceláriou či maklérom vytvorená tak, že odstúpenie od nej má za následok strhnutie časti kúpnej ceny, čo predstavuje pre odstupujúcu stranu výraznú finančnú ujmu. Stáva sa to najmä v prípadoch, že pôvodný opis predávanej nehnuteľnosti sa nezhoduje s real i tou a kupujúci sa tak rozhodne obchod neuskutočniť; ak však takémuto rozhodnutiu predchádzalo podpísanie sprostre d kovateľskej zmluvy, ktorá obsahuje takúto klauzulu, toto rozhodnutie potom vyjde odstupujúcu stranu drahšie .
Podozrievavosť sa oplatí
V tejto oblasti platí, že najohrozenejšími sú starší ľudia, ktorým nemá kto poradiť a môžu tvrdo doplatiť na svoju d ô verčivosť a dobrú vôľu. Znie to možno pomerne tvrdo, avšak pomocou prístupu „podvodníkom môže byť každý“ je možné oklamaniu predísť. Vo všeobecnosti možno tvrdiť, že podvodník sa nezameria na človeka, ktorý pôsobí rozhľ a dene, kladie pomerne odborné otázky a nebojí sa spýtať na ľubovoln ý detail - práve tie totiž nezriedka rozhodnú o o d halení podvodu. Užitočné je napríklad všímať si, ak je to možné, vzťahy so susedmi - to sa môže zísť pri otázke toto ž nosti predávajúceho, nakoľko sa po prvotnej obhliadke pri ďalších úkonoch iste objaví. Týka sa to najmä podvodov s odcudzením a falšovaním osobných údajov, listov vlastníctva a pod. Ak klient vzbudí dojem, že sa vie v problematike orientovať a je schopný si všetky informácie vrátane totožnosti pôvodného majiteľa dodatočne overiť, potencionálny podvodník rýchlo vycúva. Podozrivá je aj príliš nízka cena a riziko rýchleho podpisovania nepreštudovaných zmlúv v časovej tiesni hádam ani nie je potrebné spomínať.
Je tu ešte jedna vec, ktorá t iež nezaškodí - osobný právnik je síce ďalšou položkou, ktorú treba zaplatiť, avšak pri celkových výdavkoch spojený s úkonom predaja nehnuteľnosti sa takpovediac stratí, pričom výhody, ktoré jeho asistenciou získame, môžu byť vďaka jeho „skúsen ejšiemu oku“ na nezaplatenie.
Aby sa na stavebnom pozemku dalo stavať
Prípadov, keď sa pozemok predal ako stavebný, avšak povolenie na stavbu po kúpe nebolo možné získať, sa takisto vyskytuje požehnane . T u stačí naozaj minimum námahy a toto riziko sa dá prakticky eliminovať. Stačí si overiť, ako je pozemok vedený v územnom pláne obce a informovať sa na príslušnom stavebnom úrade, či je možné dostať povolenie na stavbu, čo však väčšina ľudí neurobí a zbytočne riskuje, že účel, na ktorý si pozemok kúpili, nebude možné kvôli takýmto prekážkam naplniť. Tiež je tu riziko v podobe možnosti napojenia sa na inžinierske siete; často sa pozemok predáva ako výhodne umiestnený v ich blízkosti, málokto si však overuje, kto ich vlastní a či mu plánovaná stavba n e bude napr. kvôli výhľadu prekážať. Ak ho totiž neskôr z podobných dôvodov odmietne na tieto siete napojiť, opäť vzniká problém: prinútiť súkromného vlastníka k napojeniu proti jeho vôli je prakticky nemožné. Preto je to taktiež jedna z vecí, ktorú sa oplatí overiť si ešte pred kúpou.
Čo rátame do rozlohy bytu?
Keď sa zverejní ponuka predaja nehnuteľnosti, jedným z údajov, ktorý sa nevyhnutne uvádza, je jej rozloha. Aj toto sa však môže stať predmetom špekulácie: ak predávajúci zaráta do bytovej plochy pivnicu, je to v poriadku, nakoľko jej rozloha do celkovej plochy bytu patrí, pozor však treba dať na skutočnosť, či to v konkrétnom prípade tak naozaj je. Je tu totiž možnosť, že nie je príslušenstvom bytu, ale je len prenajatá . V takomto prípade ju predávajúci nemôže spolu s bytom predať, a teda sa dopúšťa podvodu. Odkúpenie takýchto priestorov je najmä v panelákoch veľmi problematické, pretože tam nemusí byť ochota všetkých majiteľov spoločných priestorov ich predať a okrem toho je ťažké „zorganizovať“ všetkých týchto obyvateľov, aby túto otázku riešili, najmä keď sa vždy zákonite nájdu takí, ktorým aktuálny stav vecí neprekáža.
Reštitúcie
Toto je v problematike kúpy a predaja nehnuteľností samostatná kapitola . O bjavenie sa pôvodného majiteľa má totiž prednosť aj pred legálnym predajom, ktorý je podľa zákona v poriadku. Je to problém, ktorého riešenie trvá celé roky a je mimoriadne ťažké mu predísť. Možno tu opäť uviesť jedine opatrnosť a snahu si čo najviac o nehnuteľnosti zistiť, aj
keď sa dá povedať, že v tejto oblasti isté riziko vždy zostane. V tomto prípade pomôže len podrobne preskúmať vysp o riadanosť jednak nehnuteľnosti a jednak pozemku, na ktorom stojí.
Ako sa dá „preklepnúť“ pôvodný vlastník
Tu nám môžu dobre poslúžiť katastrálne mapy . P resnú adresu predmetnej nehnuteľnosti už po obhliadke vieme a meno vlastníka sa dá z menovky na vchodových dverách či poštovej schránky odpozorovať tiež. Vo fáze, v ktorej už spozn á me aj domnelého majiteľa, to môžeme využiť . N a stránke www.katasterportal.sk je mapa, kde nie je problém preklikať sa na príslušnú parcelu, kde sa zobrazuje aj číslo listu vlastníctva. Podľa neho si na stránke katastra môžeme nájsť sp o ločné priestory, kde sú uvedení majitelia. Po nájdení mena, ktoré nás zaujíma, sa dá takto dostať nielen k originálnemu listu vlastníctva, ale taktiež k mnohým údajom, ktoré môžeme neskôr pri ďalšom zisťovaní využiť. Ak totiž neskôr p o ložíme napríklad otázku, kedy bol byt naposledy predávaný, a odpoveď nesedí, je to dosť vážny varovný signál. T a kýmto spôsobom môže vyjsť najavo, že človek, ktorý sa vydáva za majiteľa bytu, ním v skutočnosti nemusí byť. Tiež je dobré overiť si na portáli ministerstva vnútra, kde je zoznam odcudzených dokladov, či medzi ne nepatrí aj ten, ktorý nám bol ukázaný od majiteľa alebo realitného makléra.
Varovné signály sa neoplatí podceňovať
Vo svetle skutočností, ktoré sme si uviedli, možno teda pravidlá najbezpečnejšieho postupu zhrnúť nasledovne. Z veriť sa do rúk odborníkov, najlepšie tých, na ktorých máme referencie. Tiež platí: sledovať, pýtať sa a najmä sa nenechať dotlačiť k rýchlemu a nepozornému jednaniu „hrou na city“, ku ktorej sa nečestní obchodníci uchyľujú. Výroky typu „predstavte si, ako úžasne by tu vyzerala detská postieľka“ majú väčšinou jediný cieľ - odvrátiť pozornosť klienta buď od skutočného stavu nehnuteľnosti, alebo od nepríjemných otázok. Argumentácia, že podpísať treba rýchlo, lebo zá u jemcov je veľa, je takisto len manévrom, ktorý má za následok nedbanlivé „preletenie“ zmluvy, čo klient môže neskôr trpko ľutovať, avšak cesty späť už niet.
Kontrolka by mala zablikať aj pri požiadavke „zaplaťte polovicu vopred“. Seriózny predaj bytu sa rieši inak - z tohto hľadiska je najbezpečnejší hypotekárny úver, keďže v tomto prípade všetky okolnosti veľmi dôkladne preveruje banka. Ak chce klient vyplatiť celú sumu alebo jej časť v hotovosti, je tu možnosť bankovej vinkulácie alebo notárskej úschovy, kde by malo pri dostatku opatrnosti prakticky odpadnúť riziko podvodu a vzniku situácie „ani peniaze, ani byt“.
Ak sa teda chystáme do niečoho vložiť celoživotné úspory, opatrnosti nikdy nie je dosť a iste je lepšie kvôli nejasno s tiam výhodne vyzerajúcu ponuku oželieť, ako mať na najbližších desať rokov „o zábavu postarané“.