byt
predaj

Úprava bytu pre zdravotne postihnutých

Financovanie
Domov bez bariér
Bezbariérová kúpeľňa
Bezbariérová kuchyňa
Bezbariérová spoločnosť
Ubytovacie zariadenia a obchodné domy

V Európe žije viac ako 50 miliónov postihnutých občanov. Ich každodenný život im znepríjemňujú veci, ktoré sú pre ostatných bežnými a vôbec si ich neuvedomujú. Ide napríklad o vysoké obrubníky pri cestách a chodníkoch, tiché semafory, rýchlo sa zatvárajúce dvere, nedostupné budovy či zle zaparkované autá. Obmedzenia sa však často nachádzajú aj na samotných pracoviskách a domovoch týchto ľudí. Pre bezproblémový život si vyžadujú najmä špeciálne upravené obytné priestory, ktoré by ich neobmedzovali vo výkone bežných činností. Na Slovensku je však bezbariérových bytov ešte stále pomerne málo. To však nemení nič na fakte, že aj tie ktoré existujú sa boria s mnohými problémami. Studené izby, nezateplené steny či zatekanie, ich situácia je podobná ako pri štandardných  bytoch. Lepšia situácia je v Škandinávskych krajinách a v krajinách západnej Európy. Prestavba bytov a domov, na tzv. bezbariérové, ktoré by mali uľahčiť zdravotne postihnutým ľuďom každodenný život je náročný a pre niektoré rodiny aj finančne neúnosný krok.

Financovanie

 

     Na Slovensku existuje v súčasnosti niekoľko možností ako získať peniaze na stavbu bezbariérového bytu alebo domu, alebo prestavbu klasického bytu a domu, pri ktorom sú odstránené bariéry. V prvom rade sa môžu občania obrátiť na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny so žiadosťou na priznanie peňažného príspevku na úpravu bytu, rodinného bytu alebo garáže na základe zákona o sociálnej pomoci. V prípade, že neuspejú môžu požiadať o finančnú podporu zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Táto podpora je určená na výstavbu bytu v bytovom alebo rodinnom dome, vrátane bytu, ktorý sa získa nadstavbou, vstavbou, prístavbou, alebo prestavbou nebytového priestoru. Žiadosť sa vzťahuje aj na výstavbu alebo dostavbu zariadenia sociálnych služieb alebo prestavbu nebytového priestoru na zariadenie sociálnych služieb určených pre občanov, ktorí potrebujú pomoc podľa osobitého predpisu. Finančná podpora sa vzťahuje aj na kúpu bytu alebo obnovu bytovej budovy. Ďalšou alternatívou pri získavaní príspevku je písomná žiadosť adresovaná na miestny obecný úrad na pridelenie bezbariérového bytu. Jedinou platnou architektonickou normou pre bezbariérovú architektonickú tvorbu je v súčasnosti Vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z.z.. Požiadavky vyhlášky sa vzťahujú na stavbu rodinných domov a ostatných budov, ktoré sú určené pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. To znamená, že na byty a domy osobitého určenia. Teda také, ktoré budú užívať osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Vyhláška upravuje aj výstavbu nebytovej budovy v časti určenej na užívanie verejnosťou a stavby, v ktorých sa predpokladá zamestnávanie osôb s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Teda tzv. stavba s chráneným pracoviskom. Vyhláška sa venuje aj problematike výstavby  inžiniersku stavieb v časti určenej na užívanie verejnosťou.
     Za úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže sa považuje aj úprava vstupu do bytového domu, prístup do bytu a úprava prístupu k výťahu, ale tiež  zmeny, ktorými sa upravuje existujúce zariadenie v byte, rodinnom dome alebo v garáži. Naopak za úpravu nemožno považovať vybudovanie nového objektu alebo zariadenia, ktorými sú kúpeľňa, WC, plyn, kanalizácia, vodovod, alebo úprava bytu z dôvodu opotrebovania úpravy alebo prekročenia životnosti úpravy. Za bariéry v byte, bytovom alebo rodinnom dome a garáži sa považujú prekážky, v dôsledku ktorých nie je zdravotne postihnutý občan schopný sa premiestňovať, orientovať, dorozumievať, zabezpečiť si sebestačnosť rovnakým spôsobom ako zdravá fyzická osoba rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok.
     Na odstránenie bariér v byte alebo rodinnom dome môžu ľudia s obmedzenou schopnosťou pohybu alebo orientácie dostať najviac 200 000 korún. Príspevok na odstránenie bariér v garážach je možný najviac vo výške 50 000 korún. Výška príspevku sa pri tom určuje percentuálnou sadzbou, ktorá závisí od ceny úpravy bytu, rodinného domu alebo garáže a príjmu občana a spoločne posudzovaných osôb. Cena úpravy bytu alebo rodinného domu sa zohľadňuje najviac v sume 550 000 Sk a cena úpravy garáže sa zohľadňuje najviac v sume 50 000 korún. Úpravy musia byť zrealizované do troch mesiacov od poskytnutia finančného príspevku. Od roku 2004 je v platnosti zákon, ktorý umožňuje predať do osobného vlastníctva aj nájomné bezbariérové byty.
     Na Slovensku je už aj príručka s názvom Bývanie bez bariér, ktorá obsahuje návrhy rodinných domov a bytov pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu. K nahliadnutiu je aj v Centre samostatného života n.o., ktoré sa zaoberá aj poradenstvom pri prestavbe a úprave bytových priestorov, v prípade odstraňovania bariér a získavania finančných prostriedkov na ich realizáciu.V roku 2006 bola prijatá dohoda OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorú doteraz podpísalo 117 krajín sveta. Koncom septembra sa k nim pridalo aj Slovensko. V dohovore sa okrem iného  iného hovorí aj o zabezpečení bezbariérových vstupov do verejných budov a dopravných prostriedkov. V Európskej únii žije ešte stále veľké množstvo ľudí so zdravotným postihnutím, ktorí sú vylúčení z plného zaradenia sa do spoločnosti a účasti na jej živote a nemôžu využívať základné ľudské a občianske práva. Osobitne sa zdôrazňuje najmä integrácia postihnutých detí.

Domov bez bariér


 

     V zásade platí, že bezbariérový byt alebo rodinný dom by mal byť rozlohou väčší. Požiadavkou je minimálne 90 m2, aj keď je otázka bezbariérových priestorov veľmi špecifická, pretože závisí od konkrétneho postihnutia. Samozrejmosťou by mal byť bezbariérový prístup do bytu a prístupný výťah. Zbytočné komplikácie vznikajú pri projekcii schodísk, ktoré sú pre ľudí na invalidných vozíkoch nezdolateľné. Riešenie prostredníctvom rámp a výťahových plošín síce existujú, no vyžadujú si neprimerane vysoké náklady, preto môžu byť pre niektoré rodiny úplne nereálne. Miestnosti a chodby v byte alebo v rodinnom dome by mali byť dostatočne veľké natoľko, aby sa na nich dokázal otočiť invalidný vozík okolo vlastnej osi. Samozrejmosťou sú pre bezbariérové miestnosti aj bezbariérové prahy a šírka všetkých dvier minimálne 80 cm. Na dverách by mali byť madlá, aby sa dvere dali vozíčkarom prakticky a jednoducho zatvárať. Určité požiadavky sú kladené aj na osadenie okien. Ich umiestnenie by malo byť v takej výške, aby boli dostupné osobe používajúcej invalidný vozík. Samozrejmosťou je požiadavka kľučiek na spodnej strane, aby sa dalo s oknami ľahko manipulovať. Špeciálne požiadavky sú kladené aj na výber správnej podlahy v byte alebo rodinnom dome, v ktorom býva vozíčkár. Jej výber by mal podliehať niekoľkým kritériám. V prvom rade by mala byť protišmyková, ľahko udržiavateľná a odolná voči nárazom. Nie je to však iba požiadavka bezpečnej kuchyne alebo kúpeľne ale celého bytu alebo domu. Najvhodnejšou formou je laminátová podlaha alebo keramické dlaždice. Na podlahách by mali byť odstránené všetky nerovnosti a nepravidelnosti, a taktiež by podlaha v jednotlivých miestnostiach mala byť bez výškových rozdielov. Pri realizácii takýchto miestností je potrebné prihliadať na požiadavky všetkých užívateľov a nájsť pri tom najoptimálnejšie riešenia. Mnohé rodiny sú pri realizácii bezbariérového bývania obmedzovaní najmä finančnými možnosťami. Preto je najvhodnejším spôsobom realizácie prestavby za pomoci odborníka so skúsenosťami. Predísť sa tak dá mnohým sklamaniam a nepredvídateľným problémom, ktoré sa objavia až po čase.

Bezbariérová kúpeľňa


 

     Jednou z miestností, ktoré môžu znamenať pre zdravotne postihnutých ľudí veľké problémy je aj kúpeľňa. Pri tom je samozrejmosťou, že ich využívanie je pre človeka, ktorý má problémy s pohybom alebo na vozíku priam nutná a veľmi dôležitá. Kúpeľne pre ľudí so zníženou schopnosťou pohybu a orientácie by tak mali byť nielen komfortné ale predovšetkým funkčné. To však neznamená, že odstrániť bariéry je totožné s odstránením prahov a schodov. V prvom rade, by mali byť bezbariérové kúpeľne dostatočne veľké a priestranné, aby v nich bola možná ľahká manipulácia s invalidným vozíkom. S tým súvisia aj rozšírené vstupné dvere. Na ich rozmery by sa malo myslieť už pri výstavbe ale pri prestavbe. Zaužívaná šírka 60 cm pre pohyb s invalidným vozíkom nepostačuje. Samozrejmosťou by mali byť dvere široké minimálne 80 cm, ľahko otvárateľné, najlepšie do oboch strán alebo zasúvateľné.
     Ďalším problémom môže byť umiestnenie záchodovej misy. Pri je osádzaní by sa malo prihliadať či ho bude používať človek odkázaný na invalidný vozík alebo človek zo problémovým zohýnaním. Toaleta pre vozíčkara by mala byť umiestnená v bežnej výške alebo o niečo nižšie. Jej umiestnenie by nemalo byť nižšie ako 45 cm a vyššie ako 52 cm. Pomocou pre vozíčkarov sú aj pohyblivé držadlá, ktoré sa v prípade asistencie ďalšieho človeka dajú sklopiť. Naopak záchodová misa pre človeka s problematickým zohýnaním môže byť  umiestnená o niečo vyššie. Ďalšie obmedzenia môže znamenať aj osadenie normálneho veľkého umývadla. Bezbariérové umývadlo má prednú stranu ohnutú dovnútra, má špeciálne upravený sifón.
     Pri výbere sprchovacieho kúta alebo vane je voľba pre imobilných ľudí takmer samozrejmá. Sprchovací kút je praktickejší aj pre starších a menej pohyblivých ľudí. Samozrejmosťou by mal výška totožná s výškou podlahy. Takže nie sú vhodné žiadne schodíky ani prah. Pomocou sú aj držadlá a protišmyková podložka s vhodnou sedačkou. Batéria by mala byť pohyblivá, tak aby vyhovovala konkrétnym požiadavkám užívateľa. Protišmyková podlaha by mala byť aj v celom priestore kúpeľne aby tak bola zachovaná bezpečnosť pri základných hygienických úkonoch.

Bezbariérová kuchyňa


 

     Kuchyňa je popri kúpeľni jednou z miestností, ktoré si vyžadujú starostlivejší a citlivejší spôsob úprav pri prispôsobovaní pre ľudí so zníženou schopnosťou pohybu alebo orientácie. Základným problémom býva umiestnenie kuchynskej linky, okien či elektrospotrebičov. Zachovaná by mala byť požiadavka veľkého voľného priestoru, tak aby v ňom bola možná aj pohyblivosť s invalidným vozíkom. Osoba s obmedzeným pohybom by mala mať možnosť voľného pohybu k všetkým zariadeniam, ktoré sú bežnou súčasťou života. Znamená to teda zabezpečiť bezpečný prístup ku všetkým skrinkám, chladničke, elektrospotrebičom ale aj umývadlu. Dôležitým faktorom je pôdorys kuchyne, čo sa dá samozrejme najlepšie dodržať najmä pri výstavbe rodinného domu. V klasických panelákových kuchyniach je situácia o niečo zložitejšia, aj tu sa však dá nájsť riešenie. Vhodné je umiestnenie nábytku do tvaru L alebo U. Medzi jednotlivými prvkami by malo byť dostatočné miesto pre otáčanie invalidného vozíka. Varná doska by nemala byť osadená do rohu kuchynskej linky. Vhodné je aj umiestnenie drezu v jej blízkosti. Umývadlo by malo byť s pákovou batériou, ktorá je ľahko ovládateľná.
     Výška pracovnej dosky navrhnutá pre vozíčkara by nemala byť vyššia ako 750 mm. Vzdialenosť spodnej strany dosky od podlahy by mala byť približne 700 mm. Šírka pracovnej dosky by mala byť v rozmedzí 900 až 1.200 mm. Horné skrinky by mali byť do výšky maximálne 1.400 mm, pričom poličky nad pracovnou doskou by nemali byť hlbšie ako 300 mm. Vo výške kuchynskej linky by mali byť aj ovládače svetla a zásuvky. To znamená, že ich výška by mala byť približná ako výška zdvihnutej ruky.
     Umiestnenie elektrospotrebičov by malo byť nielen efektívne ale predovšetkým bezpečné. Najlepšie je ak sa dajú umiestniť tak, že sa pod ňou nachádza plocha, pod ktorú môže vozíčkár zasunúť. Pri výbere typu sporáka je najvhodnejší elektrický sporák, ktorý má ovládacie prvky na prednej strane. Aj umiestnenie chladničky a mrazničky by malo byť na úrovni kuchynskej linky, tak aby boli dosiahnuteľné všetky jej časti.
     Pre praktické užívanie kuchynských priestorov je potrebný aj správny výber jedálenského stola a stoličiek. Vhodné sú najmä pohyblivé kusy nábytku,  s ktorými sa dá ľahko manipulovať. Jedálenský stôl byť mal byť stabilný, aby tak bolo zabránené prípadnému prevrhnutiu. Optimálna výška jedálenského stola  podobne ako výška kuchynskej linky je 720 až 750 mm. Pričom by malo byť samozrejmosťou, že sa pod stôl dá zasunúť invalidný vozík. Stoličky by mali byť výšku sedenia približne 500 mm. Aj pri nich sa vyžaduje podmienka stabilnosti.

Bezbariérová spoločnosť

 

     Požiadavka bezbariérového prístupu a charakteru stavby sa nevyžaduje len v domácom prostredí. Pre aktívne zapojenie invalidných ľudí do všetkých aspektov spoločenského života sú potrebné aj bezbariérové školy, úrady, reštaurácie a mnoho iných objektov. Slovenská realita je však skôr opakom, a tak sa ľudia s obmedzeným pohybom stretávajú s problémami aj pri vybavovaní bežných záležitostí.
     Bezbariérovosťou sa môžu „pochváliť“ viaceré krajské úrady. Podobne sú vybavené aj niektoré banky, poisťovne, zdravotnícke zariadenia a zariadenia služieb, školy, či kultúrne zariadenia. Výnimkou nie sú ani obchodné domy a nákupné centrá. Horšia situácia nastáva v prípade, že chcete ubytovať väčšiu skupinu vozíčkárov na jednom ubytovacom mieste. Väčšina hotelov má zvyčajne jednu až dve bezbariérové izby. Zvyčajne majú bezbariérové budovy vybudovaný bezbariérový vchod so zvončekom, ktorý slúži na privolanie pracovníka, ktorý vchod otvorí. Na to nadväzuje existencia výťahov za pomoci ktorých sa dá dostať na všetky poschodia. Praktickým riešením sú aj parkovacie miesta  v blízkosti bezbariérového vstupu, kde nie sú prekážky pre pohyb s vozíkom. Na požiadavky ľudí so zdravotným postihnutím sa občas zabúda aj pri realizácii verejných toaliet.

Ubytovacie zariadenia a obchodné domy

 

     Spomínaná vyhláška upresňuje aj požiadavky na technickú a architektonickú realizáciu ubytovacích zariadení ako sú hotely, motely a penzióny. V izbách určených na ubytovanie osôb s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie musí byť priechodná šírka predsiene 1.500 mm a dĺžka 2.200 mm. Vyhláška upravuje aj plochu izieb, najmenšia plocha jednoposteľovej izby je 8 m2 a dvojposteľovej je 12,6 m2. V prípade, že má izba viac ako dve postele, na každú posteľ sa zväčšuje podlahová plocha najmenej o 5 m2. Zariadenie na osobnú hygienu musí mať plochu najmenej 4 m2. Požiadavky imobilných ľudí by mali byť zohľadňované aj pri realizácii predajní. Najmenej pri jednej pokladnici musí byť zaistený priechod so šírkou najmenej 900 mm a manipulačná plocha vo výške 800 mm nad podlahou. Najmenšia priechodová šírka medzi samoobslužnými predajnými pultmi musí byť 1.800 mm.

Viac informácií sa dozviete
v relácii REALITY
vysielanej 26.10.2007 o 20:45 na TA3

 

Späť

Pripomienky