Zelené a modré budovy - bytové a nerezidenčné
Nízkoenergetický dom je pojmom, ktorý sa v súčasnosti skloňuje čoraz častejšie; myšlienka zdravého a úsporného bývania sa už stala takmer samozrejmosťou. Osobitnou kapitolou je však pojem zelený dom - význam tohto slova má podobný, ale predsa iný rozmer ako len vlastnosti úspornej budovy. Energetická efektivita samozrejme zostáva, avšak projekt zeleného domu ponúka svojim obyvateľom aj mnoho iných vlastností, ktoré nielen "potešia", ale sú i priateľské k životnému prostrediu. Modré budovy idú ešte o čosi ďalej; predstavíme si oba tieto pojmy a ich výhody, ktoré môžu ponúknuť svojim obyvateľom.
Zelené budovy
Táto oblasť u nás ešte celkovo nie je natoľko udomácnená, aby sa o všetkých náležitostiach a vlastnostiach zeleného domu dokázal zorientovať aj laik; ukazovateľom tu teda zostávajú enviromentálne certifikácie. Tie určujú kritériá, ktoré musí stavba spĺňať. Tie sa odvíjajú od zvýšenia efektivity využívaných zdrojov, a teda energie, vody a stavebných materiálov. Rešpektuje sa tak nielen ľudské zdravie, ale aj dopad stavby a jej využívania na životné prostredie. Do úvahy sa teda berie celá životnosť stavby, a teda sa už dopredu zohľadňuje voľba primeraného umiestnenia v prostredí, prevádzka, údržba a ďalšie podobné faktory. Medzi prvými aspektmi sa hodnotí okrem už spomenutého efektívneho využitia energie a vody aj denné svetlo, teplota vzduchu, znižovanie odpadu a znečistenia životného prostredia a podobne.
Najznámejšími certifikačnými systémami používanými v medzinárodnom meradle sú BREEAM, LEED, SBTool, DGNB. Posledný patrí k najobsiahlejším, keďže berie do úvahy okrem ekologických aspektov aj ekonomické a sociokultúrne vlastnosti. Treba však dodať, že ekonomická dimenzia zelených budov sa hodnotí len zriedka, takisto aj sociokultúrne aspekty, ktoré patria do "kompetencie" modrých budov, ktoré sa zameriavajú aj na tieto stránky života obyvateľov budovy. Od developérov sa už automaticky začína očakávať, že budú už pri plánovaní projektu uvažovať ekologicky s ohľadom na užívateľov aj prostredie, čo však neznamená, že sa táto otázka pri nich začína aj končí; po postavení budovy sa automaticky prenáša na tých, ktorí budú v budove bývať a budú tak mať v rukách ďalšie rozhodovanie. Robia to v konečnom dôsledku najmä sami pre seba, keďže prostredie má priamy vplyv nielen na psychiku, ale i na zdravie užívateľov.
Modré budovy
V porovnaní so zelenými, ktorých vlastnosti sme si popísali, idú ešte o kúsok ďalej; nielenže vďaka efektívnemu odpadovému hospodárstvu a znižovaniu závislosti od fosílnych zdrojov, ktoré sú jednak obmedzené a jednak finančne náročné, znižujú aj náklady na svoju prevádzku, ale zdôrazňujú zdravotné, sociokultúrne i ekonomické aspekty. Dá sa teda povedať, že v porovnaní so zelenými budovami majú istý náskok a viac "myslia" na kvalitu života svojich obyvateľov nielen po zdravotnej stránke. Nemusí sa pritom jednať len o obytné domy - môžu to byť aj obchodné centrá, rezidenčné komplexy, administratíva a podobne. Projekty modrých budov vychádzajú z myšlienky, že život obyvateľa sa neskladá len z jeho domova, ale aj z pracovného prostredia, kde trávime veľkú časť svojho života, a teda by sa naň nemalo zabúdať.
Modré budovy sú zaujímavé aj z pohľadu zamestnávateľov, ktorí do nich umiestnia svoje firmy; vďaka ich vlastnostiam možno povedať, že vedú aj k podstatnému zlepšeniu produktivity práce, keďže nepoznajú syndróm „chorých budov“. Na rozdiel od štandardným budov nepoznajú zvýšenú chorobnosť, a teda udržujú zdravotnú kondíciu zamestnancov, ktorú každý zamestnávateľ ocení. Vplyv pracovného prostredia sa okrem zdravia samozrejme odrazí i na psychike - pojem pracovnej pohody či nepohody sa tak od pracovného prostredia odvíja viac či menej priamo a v zmysle pracovných vzťahov či efektivite práce má tiež nezanedbateľné dôsledky.
Prečo je dobré nezanedbávať tieto otázky
Veľa o tejto téme napovedia aj štúdie: napríklad v Prieskume nemeckých odborov bánk a poisťovní v roku 1995, v ktorom sa zisťovalo, kvôli čomu vzniká pocit nepohody v práci, 72% opýtaných poukazovalo na pracovné prostredie. Medzi najväčšie problémy patrila tepelno-vlhkostná mikroklíma (27 %), hluk (14 %), osvetlenie (11 %), stiesnenosť priestoru (10 %), fajčenie na pracovisku (10 %). K podobným výsledkom sa dopracoval aj Prieskum Stavebnej fakulty TU v Bratislave, katedry TZB v roku 2008 o kvalite vnútorného prostredia vo veľkoplošných kanceláriách.v moderných administratívnych budovách v Bratislave (1295 respondentov) Ako najväčšie problémy boli uvedené hluk, tepelné prostredie/klimatizácia a vydýchaný vzduch v priestoroch. Výskyt nespokojnosti sa zvyšoval úmerne s veľkosťou veľkoplošných kancelárií. Ak sa chceme pozrieť do zahraničia, jasnou rečou hovoria aj čísla o stratách spôsobených práceneschopnosťou a nižšou produktivitou práce v dôsledku nekvality vzduchu v komerčných budovách v USA, kde ročne dosahujú až 840 dolárov na jedného zamestnanca.
Bezpochyby každý zamestnávateľ túži po vyššej produktivite práce a nižšej práceneschopnosti zamestnancov. Za týchto okolností sa oplatí oželieť aj prípadné vyššie mesačné nájmy, ktoré sa vyrovnajú nižšími prevádzkovými nákladmi.
Dopyt po nich sa bude zvyšovať
Výhodou zelených i modrých budov sú okrem spomenutých faktorov aj nižšie emisie skleníkových plynov; Európska únia sa pritom zaviazala, že do roku 2020 zníži spotrebu energie o 20 %. Z tohto dôvodu sa teda dá predpokladať, že dopyt po úsporných a ekologických budovách sa bude zvyšovať a v ideálnom prípade tie klasické úplne nahradí.
Energetické otázky však ešte stále nedosiahli také postavenie, aby mohli byť definované ako priorita; hlavným problémom sú trhové bariéry. Svoju úlohu zohráva i fakt, že najmä v našich končinách ešte stále ide o niečo relatívne nové, čo si ešte nestihlo vybudovať úplnú dôveru. Časom sa tak ale zaiste stane a modré a zelené stavebné koncepty bezpochyby majú svoje opodstatnenie i svoju budúcnosť.
So spracovaním tejto témy nám odborne pomohla Mgr. Jana Klúčiková, MBA, výkonná riaditeľka Key2B s.r.o., Marketing Communication Company
Autor: Mgr. Katarína Macková
KTN: 25/11