Domáce násilie a otázka bývania
Dobrý deň. Chcela by som vás poprosiť o radu. S druhom žijeme spolu takmer 10 rokov. Pred siedmymi rokmi sme si kúpili byt. Na liste vlastníctva a na všetkých zmluvách figuruje iba moje meno. Máme spoločné dieťa. Môj druh si našiel inú priateľku, žije však stále s nami v jednej domácnosti (niekedy nie), do ktorej finančne prispieva, ale občas sa prejaví aj jeho násilná povaha. Nedokážem s ním už ďalej žiť. Mám právo vymeniť zámok na byte s tým, že ho upozorním na termín, dokedy si má vysťahovať veci z bytu? Aké kroky musím podniknúť, aby som pristúpením k tomuto kroku nezasiahla do jeho práv? Druh má na adrese bytu nahlásený trvalý pobyt. Ďakujem veľmi pekne.
Denisa B., Brezno
Vaša vec sa dotýka mnohých aspektov - ako vlastníctva, otázky bývania, užívacích práv, tak procesnej či dokonca trestnoprávnej roviny. Predmetnej záležitosti môžeme žiaľ venovať len túto stranu, avšak vyžaduje si komplexnú právnu pomoc.
Podľa § 116 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
Uvádzate, že váš druh býva násilný, avšak neudávate už charakter násilností, či sa ich dopúšťa na vás alebo i na dieťati a v akej intenzite. Tzv. „domáce násilie“, teda trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby, príp. vydierania alebo nebezpečného vyhrážania, upravuje Trestný zákon v §§ 208,189 a 360. Podľa § 127 ods.4 a 5 v súčasnosti platného Trestného zákona sa blízkou osobou na účely týchto trestných rozumie príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú, na účely vyššie uvedených trestných činov aj bývalý manžel, druh, bývalý druh, rodič spoločného dieťaťa a osoba, ktorá je vo vzťahu k nim blízkou osobou podľa odseku 4, ako aj osoba, ktorá s páchateľom žije alebo žila v spoločnej domácnosti.
I napriek faktu, že na liste vlastníctva figurujete ako vlastník vy, z vašej otázky usudzujem, že na kúpe bytu sa finančne podieľal aj váš druh, a teda obaja spoločne. V prípade, ak by ste ho chceli vylúčiť z užívania bytu z dôvodu domáceho násilia, boli by ste povinná mu ale uhradiť pomernú časť peňazí vynaložených vašim druhom na byt, ktorý spoločne obývate (ak druh disponuje písomným dokladom o tom, že poskytol časť peňazí). Keďže váš druh na domácnosť finančne prispieva, teda sa spoločne podieľa na spoločnej domácnosti, jeho prípadné „priživovanie“ nie je dôvodom na zásah do jeho užívacích práv.
Vychádzajme z domáceho násilia. S danou problematikou súvisia §§ 146 a 705a OZ, ktorá by som však uplatnil len ak by ste boli manželmi. Rozdiel medzi nimi spočíva v tom, že kým prvý sa dotýka stavu, keď byt je vo vlastníctve manželov, druhý upravuje stav, kedy manželia žijú v nájomnom byte. Ak sa teda z dôvodu fyzického násilia alebo psychického násilia, alebo hrozby takýmto násilím vo vzťahu k manželovi alebo k rozvedenému manželovi ako spoločnému užívateľovi bytu alebo k blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov alebo rozvedených manželov obmedziť užívacie právo druhého z nich, alebo ho z jeho užívania úplne vylúčiť.
V prípade domáceho násilia - fyzického alebo psychického - odporúčam vám obrátiť sa na policajný orgán príslušný v mieste vášho bydliska a podať na vášho druha oznámenie o spáchaní trestného činu. Podrobný postup upravuje Trestný poriadok.
Z procesného hľadiska môžete podať tiež na súd návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým budete žiadať súd, ktorý vášmu druhovi uloží, aby nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba blízka alebo osoba, ktorá je v jeho starostlivosti alebo vo výchove, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia. Predbežné opatrenie má charakter akéhosi kvázi predbežného rozhodnutia súdu, ktorým sa upravujú pomery medzi účastníkmi sporu - a to dočasne, kým vo veci nebude vydané konečné rozhodnutie. Vec tak bude riešená tak v občianskoprávnej rovine ako aj v rovine trestného práva.
Vzhľadom na to, že s druhom máte spoločné dieťa, vzťahujú sa na vás - a to bez ohľadu nato, že nie ste manželia - ustanovenia zákona o rodine o právach a povinnostiach rodičov. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pokiaľ ide o výmenu zámku a pod., v prípade, ak by sa preukázalo, že nejde vo vašom prípade o domáce násilie (nepoznám vašu presnú situáciu), a vy by ste vymenili zámok na byte, alebo by ste druhovi bránili v styku s vaším spoločným dieťaťom, neoprávnene by ste zasiahli do jeho práv.
V záujme riešenia prípadu vám odporúčam obrátiť sa na právnika, ktorý bude postupovať s podrobnou znalosťou veci.
Denisa B., Brezno
Vaša vec sa dotýka mnohých aspektov - ako vlastníctva, otázky bývania, užívacích práv, tak procesnej či dokonca trestnoprávnej roviny. Predmetnej záležitosti môžeme žiaľ venovať len túto stranu, avšak vyžaduje si komplexnú právnu pomoc.
Podľa § 116 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
Uvádzate, že váš druh býva násilný, avšak neudávate už charakter násilností, či sa ich dopúšťa na vás alebo i na dieťati a v akej intenzite. Tzv. „domáce násilie“, teda trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby, príp. vydierania alebo nebezpečného vyhrážania, upravuje Trestný zákon v §§ 208,189 a 360. Podľa § 127 ods.4 a 5 v súčasnosti platného Trestného zákona sa blízkou osobou na účely týchto trestných rozumie príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú, na účely vyššie uvedených trestných činov aj bývalý manžel, druh, bývalý druh, rodič spoločného dieťaťa a osoba, ktorá je vo vzťahu k nim blízkou osobou podľa odseku 4, ako aj osoba, ktorá s páchateľom žije alebo žila v spoločnej domácnosti.
I napriek faktu, že na liste vlastníctva figurujete ako vlastník vy, z vašej otázky usudzujem, že na kúpe bytu sa finančne podieľal aj váš druh, a teda obaja spoločne. V prípade, ak by ste ho chceli vylúčiť z užívania bytu z dôvodu domáceho násilia, boli by ste povinná mu ale uhradiť pomernú časť peňazí vynaložených vašim druhom na byt, ktorý spoločne obývate (ak druh disponuje písomným dokladom o tom, že poskytol časť peňazí). Keďže váš druh na domácnosť finančne prispieva, teda sa spoločne podieľa na spoločnej domácnosti, jeho prípadné „priživovanie“ nie je dôvodom na zásah do jeho užívacích práv.
Vychádzajme z domáceho násilia. S danou problematikou súvisia §§ 146 a 705a OZ, ktorá by som však uplatnil len ak by ste boli manželmi. Rozdiel medzi nimi spočíva v tom, že kým prvý sa dotýka stavu, keď byt je vo vlastníctve manželov, druhý upravuje stav, kedy manželia žijú v nájomnom byte. Ak sa teda z dôvodu fyzického násilia alebo psychického násilia, alebo hrozby takýmto násilím vo vzťahu k manželovi alebo k rozvedenému manželovi ako spoločnému užívateľovi bytu alebo k blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov alebo rozvedených manželov obmedziť užívacie právo druhého z nich, alebo ho z jeho užívania úplne vylúčiť.
V prípade domáceho násilia - fyzického alebo psychického - odporúčam vám obrátiť sa na policajný orgán príslušný v mieste vášho bydliska a podať na vášho druha oznámenie o spáchaní trestného činu. Podrobný postup upravuje Trestný poriadok.
Z procesného hľadiska môžete podať tiež na súd návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým budete žiadať súd, ktorý vášmu druhovi uloží, aby nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba blízka alebo osoba, ktorá je v jeho starostlivosti alebo vo výchove, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia. Predbežné opatrenie má charakter akéhosi kvázi predbežného rozhodnutia súdu, ktorým sa upravujú pomery medzi účastníkmi sporu - a to dočasne, kým vo veci nebude vydané konečné rozhodnutie. Vec tak bude riešená tak v občianskoprávnej rovine ako aj v rovine trestného práva.
Vzhľadom na to, že s druhom máte spoločné dieťa, vzťahujú sa na vás - a to bez ohľadu nato, že nie ste manželia - ustanovenia zákona o rodine o právach a povinnostiach rodičov. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pokiaľ ide o výmenu zámku a pod., v prípade, ak by sa preukázalo, že nejde vo vašom prípade o domáce násilie (nepoznám vašu presnú situáciu), a vy by ste vymenili zámok na byte, alebo by ste druhovi bránili v styku s vaším spoločným dieťaťom, neoprávnene by ste zasiahli do jeho práv.
V záujme riešenia prípadu vám odporúčam obrátiť sa na právnika, ktorý bude postupovať s podrobnou znalosťou veci.