Fenomén príliš malých bytov. Naozaj býva väčšina Slovákov v stiesnených podmienkach?

Fenomén príliš malých bytov. Naozaj býva väčšina Slovákov v stiesnených podmienkach?

Hneď na úvod treba povedať, že túto tému možno označiť za súčasný a mimoriadne aktuálny problém; neustále sa mu venuje množstvo serióznych výskumov, ktoré v tejto oblasti zaradili Slovensko pod európsky priemer. Na druhej strane si ale treba uvedomiť, ako predmetná situácia vznikla: jednak je pozostatkom zvykov socializmu a jednak reakciou na dopyt po bytoch prakticky vo všetkých väčších mestách. Tento dopyt je hlavným argumentom v prospech malometrážnych bytov – ľudia, ktorí prichádzajú do miest za prácou, predsa musia niekde bývať – avšak nemôže byť ospravedlnením pre úplné extrémy. Poďme si teda povedať niečo viac o probléme malých bytov a o možných prognózach v tejto oblasti.

Prečo sa s nimi ľudia uspokoja

Sťahovanie sa za prácou nie je jav, ktorý by vznikol pred nejakým krátkym časom; deje sa neustále a treba s ním rátať i v budúcnosti. Väčšina mladých ľudí, najmä študentov, uvažuje v súvislosti so svojou budúcnosťou buď v rovine práce v zahraničí alebo v hlavnom meste. Tejto téme sme sa bližšie venovali v predchádzajúcom čísle, preto z nej len vyvodíme zámer potrebný pre tému aktuálnu. Ten môžeme definovať pomerne jednoducho: mladý človek prioritne rieši najmä samotnú strechu nad hlavou, až potom prídu na rad otázky ako dostatok priestoru, pohodlie atď. K tomu sa ešte pridruží nemenej dôležitá finančná otázka a najmä v súvislosti s hranicami pri udeľovaní hypoték často ani nie je možné uvažovať o priestrannosti bytu ako o kritériu. Dá sa teda povedať, že existencia malometrážnych bytov je kľúčová najmä pre mladých ľudí a mladé rodiny v tom zmysle, že väčší a drahší si jednoducho nemôžu dovoliť. Finančné prostriedky či šanca na vyššiu hypotéku si vyžadujú isté úspory, a teda niekoľkoročný pravidelný príjem.

Keď poslúžia ako prechodné riešenie

Takýto byt si málokto kúpi s vidinou bývania dlhšieho ako pár rokov; väčšinou si záujemca uvedomuje, že neskôr si bude môcť dovoliť väčší a komfortnejší, a podľa toho sa treba aj rozhodovať. Na trhu je množstvo na prvý pohľad výhodných ponúk, ktoré sú však pri bližšom skúmaní ľahko identifikovateľnou pascou. Sem môžeme zaradiť najmä množstvo takých „bytových domov“, za ktorými sa v skutočnosti skrývajú prerobené ubytovne. Ich priestorové riešenie je zrejme najlepšie v rámci ich možností, do skutočného bytu však majú z tohto hľadiska ďaleko. Tu si treba uvedomiť najmä to, že o pár rokov, keď už bude majiteľ rozmýšľať o vyššom štandarde a svoj súčasný byt sa rozhodne predať, môže mať problém sa ho efektívne zbaviť. Plánovanie v štýle „predám malý a kúpim väčší“ sa tu nemusí vyplatiť; väčšinou chce každý na predaji buď zarobiť, alebo minimálne získať späť náklady, ktoré doň vložil, aby sa tak mohol pohnúť ďalej. Cena starého bytu spolu s časom nadobudnutými úsporami slúži ako vstupný kapitál, preto netreba túto otázku podceniť.

Malé byty ako „nedostatkový tovar“

Zvlášť v hlavnom meste to pomaly začína byť problém, ktorý citeľne vnímame najmä od začiatku roka. Spôsobil to fakt, že od januára začal platiť zákon o dani z predaja nehnuteľnosti. Ako sa dalo očakávať, všetci, ktorí mali v úmysle svoju nehnuteľnosť predať, sa snažili tak urobiť do konca roka, aby nemuseli platiť daň. Výsledkom je, že veľká väčšina dobrých bytov za primerané ceny sa vypredala a zostali najmä veľkometrážne byty, ktorých sa ich majitelia majú problém zbaviť.

Či je kríza na ústupe, ťažko povedať; oblasti predaja bytov však pomohol aj fakt, že banky predsa len trocha upustili od prepiatej opatrnosti a začali jednak viac vychádzať v ústrety klientom (aj keď sú stále oveľa opatrnejšie ako pred krízou), jednak tiež možno sledovať omnoho výhodnejšie hypotéky s nižším úrokom, ktoré umožnili kúpu nehnuteľnosti aj takým záujemcom, ktorí stopercentne nespĺňali predchádzajúce prísne podmienky.

V dôsledku uvedených skutočností možno tiež pozorovať nový trend zo strany developérov: keďže sa veľkých, priestranných, avšak tým pádom aj zbytočne drahých bytov nevedia zbaviť, začali ich prerábať na menšie. Toto riešenie však má jednu veľkú nevýhodu: zmena napríklad štvorizbového bytu na dva dvojizbové sa nedá uskutočniť mnohými spôsobmi, väčšinou je to takpovediac „z núdze cnosť“. Často tak vznikajú dlhé a úzke byty, ktoré nedisponujú rozumne rozloženým a využitým priestorom. Túto skutočnosť netreba podceniť, i keď sa zo začiatku nemusí javiť ako veľký problém - po čase bude nevyhnutné „striedanie sa“ na chodbe či v kuchyni poriadnou otravou.

„Nelietame v tom“ iba my

Malé a preplnené byty celkovo nie sú len problémom Slovenska; podľa Správy o bývaní Štatistického úradu EÚ z roku 2009 18 % z obyvateľov EÚ 27 (európska dvadsaťsedmička) žije v preplnenom byte, zatiaľ čo 16 % má problém s deravou strechu alebo vlhkom, 7 % žije v príliš tmavých obydliach, 4 % nemá splachovacie WC a 3 % ani vaňu alebo sprchovací kút.

V uvedenom roku sa podiel osôb žijúcich v preplnenom byte medzi jednotlivými členskými štátmi líšil takto: stiesnene žilo 1 % obyvateľov na Cypre, 2 % v Holandsku, 3 % v Španielsku, 4 % v Írsku, Belgicku a na Malte, 58 % v Lotyšsku, 55 % v Rumunsku a Maďarsku, 49 % v Poľsku a Litve a 47 % v Bulharsku. Jednu z najnižších sadzieb preplnenia v EÚ (3,7 %) v porovnaní s jej priemerom (17,8 %) má Írsko. Je teda jasne viditeľné, že rozdiely v tejto oblasti medzi jednotlivými štátmi sú pomerne priepastné a aj tie mimoriadne vyspelé musia riešiť tieto na prvý pohľad možno nepovšimnuté problémy.

Nedostatok priestoru škodí ľudskej psychike

„Rizikovú oblasť“ tu tvoria najmä deti; veľmi negatívnym je fakt, že práve vo veku, keď sa začínajú samostatne rozvíjať, je často rodina finančne vyčerpaná výdavkami na ich výchovu a vzdelávanie a väčší byt musí o niekoľko rokov odložiť. Dieťa, ktoré nemá vlastnú izbu, sa nemôže v pokoji učiť, nemôže si pestovať koníčky a nedostatok vlastného priestoru pociťuje veľmi citlivo.

Zároveň je však ťažké túto situáciu riešiť; ak je rodina finančne vyčerpaná, jediné riešenie, ktoré by ju posunulo bližšie k väčšiemu bytu, je hypotéka a toto rozhodnutie si väčšinou vyžaduje viac príjmov v rodinnom rozpočte. Ak je náhodou mamička s deťmi doma, táto možnosť sa stáva takmer nereálnou.

Čo je v malom byte možné ovplyvniť

Ak nám finančné možnosti nedovolia zaobstarať si väčší, netreba si hneď predstavovať malé napratané kutice. S počtom metrov štvorcových síce neurobíme nič, existuje však zopár trikov a spôsobov, pomocou ktorých si môžeme malý byt spríjemniť aspoň na nutné obdobie, počas ktorého v ňom budeme musieť „vydržať“.

Príliš stiesnený priestor sa dá zväčšiť spojením dvoch izieb; na dosiahnutie tohto výsledku je však nutné vybúrať priečku, čo architektúra domu nie vždy umožňuje. Pomôžu aj svetlé farby, aj keď iba opticky. Vhodné sú tiež presklené dvere a rozumné umiestnenie nábytku; nedá sa vo všeobecnosti povedať, že čím je ho menej, tým lepšie, avšak „prepchať“ aj tak dosť malý byt navodí veľmi nepriaznivý dojem. Tiež nie je vhodný masívny nábytok a veľké sedačky, ktoré zaberajú mnoho miesta – pri starostlivom výbere však zistíme, že ponuka je i napriek týmto obmedzeniam dostatočne bohatá.

Problémom je aj posteľ; ak ju chceme mať dostatočne priestrannú a pohodlnú, treba to vyriešiť tak, aby zbytočne nezavadzala počas dňa. Rozkladacia síce znamená o trocha väčšie zdržanie ráno i večer, lepšie riešenie však v rámci malého bytu zrejme nenájdeme.

Ako bude vyzerať ďalší vývoj

Vo všeobecnosti možno povedať, že vlny v metráži sú prirodzený jav a vyskytujú sa pravidelne, aj keď s odlišnou mierou výchyliek; ťažko predajné veľkometrážne byty, ktoré sme si spomenuli, patria skôr k extrémom než k reálnej požiadavke realitného trhu. Podľa očakávaní teda zrejme v budúcnosti ustúpia menším a praktickejším bytom, ktorých nedostatok pociťujeme v súčasnosti.

V tejto súvislosti si však treba uvedomiť ešte jednu vec: problematickosť predaja veľkometrážnych bytov síce developérov určite neteší, avšak pre záujemcov o normálne byty je skôr dobrou správou. Vďaka tomuto faktu totiž nedochádza k stúpaniu cien menších bytov. Aj na absurdnosti tejto situácie teda vidíme, že ako všetko ostatné, tak i negatívne trendy majú okrem komplikácií aj pozitívny význam.

Autor: Mgr. Katarína Macková

KTN: 06/11

Späť