Byty nižšieho štandardu a ubytovacie zariadenia - ich preslnenie, minimálne požiadavky na ich plochu, vybavenie a súčasti

Dnešné pokračovanie týkajúce sa bytov nižšieho štandradu a ubytovacích zariadení sa zameriava na uvedené nehnuteľnosti, vrátane zákonných požiadaviek na ich preslnenie v zmysle vyhlášky MZ SR č. 259/2008 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na vnútorné prostredie budov a o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia.

Minimálne požiadavky na byty nižšieho štandardu

Byt nižšieho štandardu je byt, ktorého obytná plocha nie je nižšia ako 12 m2 na užívateľa a 6 m2 na každú ďalšiu osobu, ktorá s užívateľom žije v domácnosti. Pojem domácnosť upravuje Občiansky zákonník v § 116. Pokiaľ ide o úžitkovú plochu bytu nižšieho štandardu, tá je predmetnou vyhláškou limitovaná na 15 m2, pričom ide o spodnú hranicu, prekročenie ktorej má za následok, že daná nehnuteľnosť nespĺňa ani len minimálne štandardy na byty nižšieho štandardu a nemôže byť považovaná za trvalo obývateľnú nehnuteľnosť. 

Vyhláška medzi minimálne požiadavky na vybavenie bytu nižšieho štandardu zaraďuje napojenie na prívod pitnej vody, ktoré musí byť spôsobilé - mať technickú možnosť inštalovania zariadenia na varenie, prípravu teplej vody, ako aj možnosť inštalovania zariadenia na osobnú hygienu. Ďalej sem patrí odvod odpadových vôd s technickou možnosťou inštalovania splachovacieho záchoda, ako aj možnosť inštalovania vykurovacích telies na lokálne vykurovanie obytných miestností. Vyhláška ustanovuje v § 9 ods. 3 aj súčasti domového vybavenia budov s bytmi nižšieho štandardu a samotných bytov nižšieho štandardu, ktoré sú lokálne vykurované tuhým palivom, pričom týmito súčasťami sú priestory na uskladnenie paliva. Uvedené môže vyznieť ako neuveriteľný jav, avšak i napriek skutočnosti, že sa píše 21. storočie, vykurovanie bytov tuhým palivom je stále reálne a vzhľadom na sociálnu situáciu slovenského obyvateľstva aj čoraz častejšie.

Požiadavky na ubytovacie zariadenia

Základnou podmienkou pre ubytovacie zariadenia (napr. vysokoškolské internáty, ubytovne, domovy dôchodcov a i.) je napojenie na prívod studenej pitnej vody a teplej vody. Vyhláška č. 259/2008 Z. z. v súvislosti s plochou ubytovacích zariadení, so svetlou výškou izby, počtom izieb v ubytovacích bunkách, počtom ubytovaných a základným vybavením odkazuje na tabuľku č. 8 v prílohe č. 5 vyhlášky. Ubytovacie zariadenie musí mať osobitnú miestnosť na vypranie osobnej bielizne a odevov, priestory na sušenie a žehlenie osobnej bielizne a odevov, sklad inventára a miestnosť na ukladanie pracovných pomôcok na upratovanie, s možnosťou vetrania.

Štandardom podľa § 11 vyhlášky, a teda samozrejmosťou v ubytovacích zariadeniach, sú zariadenia na osobnú hygienu, teda umyvárne a záchody so samostatným vchodom z predsiene ubytovacej bunky alebo spoločné umyvárne a spoločné záchody pre viac ubytovacích miestností, oddelené pre mužov a ženy. Stavebné riešenie vchodu do spoločných záchodov a spoločných umyvární musí zabraňovať priamemu pohľadu do týchto priestorov. Vyhláška ustanovuje povinné každodenné upratovanie, umývanie a dezinfekciu priestorov ubytovacieho zariadenia, ako aj minimálne štvrťročné upratovanie spojené s umytím okien, dverí, svietidiel, vykurovacích telies a s vyprášením matracov a prikrývok. Otáznym je tak skutočný stav ubytovacích zariadení, nie ten, ktorý predpokladá a požaduje vyhláška. Posteľná bielizeň musí byť vymieňaná v minimálnej periodicite 14 dní, v prípade zmeny ubytovanej osoby vždy. Nakoľko zdravie človeka by malo byť vždy na prvom mieste, vyhláška MZ SR č. 259/2008 Z. z. ukladá prevádzkovateľovi ubytovacieho zariadenia povinnosť zabezpečiť lekárničku prvej pomoci, ktorá musí byť umiestnená  na vhodnom a dostupnom mieste.

Preslnenie

Umiestnenie budovy, v ktorej sa nachádzajú byty nižšieho štandardu alebo umiestnenie ubytovacieho zariadenia, musí byť realizované tak, aby zabezpečovalo preslnenie bytov, obytných miestností v detských domovoch, v domovoch dôchodcov a podobných zariadeniach slúžiacich na dlhodobý pobyt a tiež miestností určených na denný pobyt detí v predškolských zariadeniach. Preslnenie bytov sa určuje podľa osobitného predpisu, ktorým v súčasnosti je vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Požadovaný čas preslnenia sa musí zabezpečovať od 10.00 do 15.00 hod.

Žiaľ, často dochádza k realizácii nových stavieb, v dôsledku ktorých je spôsobené zatienenie už stojacich stavieb v okolí. Zatienenie by v zmysle vyhlášky č. 259/2008 Z. z. nemalo znižovať veľkosť preslnenej vonkajšej plochy predškolského zariadenia určenej na pobyt detí na menej ako 50 % jej celkovej rozlohy. Ak súčasná veľkosť preslnenej plochy je menšia ako 50 %, novými stavbami sa nesmie ďalej znižovať.

Čitateľské otázky adresujte na: lasak@defensa.sk


Autor: Mgr. Ján Lasák
KTN: 14-15/11

Späť

Kúpa nehnuteľnosti. Aké kroky tento úkon zahŕňa a dokumenty, bez ktorých sa nezaobídeme Kúpa nehnuteľnosti. Aké kroky tento úkon zahŕňa a dokumenty, bez ktorých sa nezaobídeme

Pri otázke kúpy domu alebo bytu sa aspoň raz v živote ocitne každý človek; niekto po skončení štúdia, niekto pri zakladaní rodiny a iný zas v okamihu, keď si našetrí na takú nehnuteľnosť, akú chce mať. Pri tomto kroku je samozrejme nutné zvážiť niekoľko vecí: výšku sumy, ktorou chceme nové bývanie financovať, ostatné faktory, ktoré z pohľadu spotrebiteľa o vhodnosti daného domu či bytu rozhodujú (poloha, občianska vybavenosť a podobne), a v neposlednom rade otázku, či tento krok zveríme realitke, alebo..

Novostavba alebo rekonštrukcia?

 Do čoho je lepšie investovať, čo sa oplatí a za akých podmienok? Kedy je čo výhodnejšie či už z pohľadu financovania, životnosti, lokality, opätovného predaja, zhodnocovania a pod. A čo novostavba, oplatí sa kúpiť hotový byt alebo radšej holobyt? Čo je momentálne „najlepšou“ investíciou, vyšší štandard alebo len nižší štandard? Rozhodnutiu, či investovať do novostavby alebo kúpiť starý byt a zrekonštruovať ho, by malo predchádzať dôkladné zváženie charakteristík oboch porovnávaných typov bytov, ako aj možností, schopností a budúcich..

Čo treba urobiť pred nasťahovaním do novopostaveného rodinného domu

Sťahovanie do novopostaveného rodinného domu so sebou prináša radosti a očakávania. Každý majiteľ nového domu sa teší, že si splní svoje želania a predstavy o dokonalom bývaní. No na druhej strane prináša sťahovanie aj niekoľko povinností a starostí so zariaďovaním a presunom starej domácnosti do novej. Keď si odmyslíme náročné sťahovanie, ktoré pozostáva s prenášania plných škatúľ niekedy aj nepotrebných vecí, s ktorými sa nevieme rozlúčiť, zostane nám ešte niekoľko základných povinností, bez ktorých by sme si komfort nového domova užívali..

Pevné zmluvy, jasná zodpovednosť: Kto drží stavbu pod kontrolou Pevné zmluvy, jasná zodpovednosť: Kto drží stavbu pod kontrolou

Keby bola výstavba domu ako skladanie lega, svet by bol plný architektonických zázrakov a minima právnych problémov. Lenže realita má často bližšie k partii pokru s piatimi hráčmi, z ktorých každý drží iný balíček kariet – zhotoviteľ, stavbyvedúci, projektant, geodet a statik. A keď sa pravidlá zmenia, je dobré vedieť, kto z nich je povinný zahrať eso a kto sa nesmie vyhovárať na chybne rozdané karty. Za zhotovenie stavby už po novom nenesiete zodpovednosť iba vy ako jej majiteľ, ale sa rozdeľuje medzi jednotlivých ľudí, ktorí sa podieľajú na..

Zákon o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom - postupný koniec regulovaného nájmu?

Vláda slovenskej republiky vydala dňa 6.apríla 2011 uznesenie, ktorým schválila návrh zákona o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov. Počas letných prázdnin predmetný zákon vyšiel dňa 5. augusta 2011 v Zbierke zákonov, čiastka 84/2011 v podobe zákona č. 260/2011 Z. z. Predmetom tejto právnej úpravy sú právne vzťahy pri ukončení niektorých nájomných vzťahov k bytom a podmienky poskytnutia bytovej..

K právnej úprave nájmu nebytových priestorov a zánik nájmu

Ustanovenia zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov sú vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka špeciálne. Na vzťahy vyplývajúce zo zmluvy o nájme a podnájme nebytových priestorov možno všeobecnú úpravu použiť len v prípade, ak ich neupravuje osobitný zákon. (rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. Cdo 3/1997) Skutkový stav prípadu Prenajímateľ a nájomca v roku 1992 uzavreli zmluvu o nájme nebytových priestorov na dobu piatich rokov s tým, že si dojednali vzájomné..

Bývať v novom sa dá aj bez hypotéky (a založenia nehnuteľnosti)

Záujem Slovákov zlepšovať svoje bývanie je akcelerovaný predovšetkým dostupnosťou úverov, aj rastúcou ponukou nových projektov. Nie každý si však hypotéku môže dovoliť alebo sa ľudia jednoducho boja zadĺžiť na dekády, resp. založiť nehnuteľnosť, v ktorej bývajú. Zlepšovanie kvality bývania je však jednou zo základných ľudských potrieb. Stále málo využívanou možnosťou sú systémové rekonštrukcie existujúceho domu či bytu. Štatistiky potvrdzujú, že byt alebo dom, ktorý má spĺňať potreby svojho užívateľa, by mal prejsť po 15 rokoch modernizačnou..

Ako ušetriť prostredníctvom stavebného sporenia Ako ušetriť prostredníctvom stavebného sporenia

Stavebné sporenie patrí dnes medzi najbežnešie formy sporenia ako si finančne zhmotniť svoje predstavy o vlastnom bývaní. Tak ako v každom segmente trhu, aj možnosti stavebného sporenia prinášajú novinky, ktoré sa prispôsobujú aktuálnym potrebám svojich spotrebiteľov. Hlavne pri súčasných možnostiach stavebného sporenia platí ono známe: „Kto šetrí má za tri.“ Aj preto prináša Prvá stavebná sporiteľňa, a. s. nové alternatívy ako urobiť svoje bývanie úspornejším.Ekologické šetrenieOd 1. januára 2008 platí novela zákona o stavebnom sporení, ktorá..

Hypotekárny úver na nehnuteľnosť I. - financovanie a registrácia

     Jedným z najčastejších spôsobov financovania kúpy nehnuteľnosti je hypotekárny úver. Hypotekárny úver je využívaný na riešenie otázky bývania v prípade, že záujemca o kúpu napr. bytu nedisponuje dostatočnou finančnou hotovosťou. Účelom záložného práva (z lat. hypotheca) je zabezpečiť pohľadávku a jej príslušenstvo. Z toho dôvodu existencia záložného práva je závislá od existencie pohľadávky, ktorú zabezpečuje. V prvom rade predstavuje donútenie dlžníka, aby splnil svoj záväzok a v prípade, že záväzok nie je riadne..


Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies.