Novela právnej úpravy vlastníctva bytov a nebytových priestorov II
Vážení čitatelia. V predchádzajúcom čísle Kompletného trhu nehnuteľností sme sa venovali novele právnej úpravy vlastníctva bytov a nebytových priestorov upravenej zákonom č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorá bola prijatá a vyšla v Zbierke zákonov ako zákon č. 70/2010 Z. z. Okrem eliminácie nejednoznačnosti a nezrovnalostí týkajúcich sa úloh správcu bytového domu, vzťahov medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov a správcom, príp. orgánmi spoločenstva vlastníkov bytov ako aj úpravy zakladania spoločenstiev vlastníkov bytov, uvedená novela zákona prináša zmenu aj v oblasti príspevkovej povinnosti vlastníkov do fondu prevádzky, údržby a opráv, spôsobu výpočtu príspevkov do fondu a špecifikáciu a rozšírenie príjmových položiek fondu prevádzky, údržby a opráv. Ďalšou zmenou je úprava zodpovednosti za škodu v prípade, ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru neumožní na požiadanie vstup do bytu za účelom vykonania opravy, údržby alebo vykonania obhliadky.
Spôsob platieb do fondu prevádzky, údržby a opráv a jeho príjmy
Novela zákona určila jeden spôsob uhrádzania preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv - na základe veľkosti spoluvlastníckeho podielu. Zákonodarca uvedeným sa snažil predchádzať nespravodlivosti pri tvorbe fondu, nakoľko v praxi dochádzalo k situáciám, kedy vlastníci bytov neboli schopní dohodnúť sa na inej všeobecne vhodnej forme tvorby fondu a istá skupina vlastníkov bola znevýhodňovaná. V ustanovení § 10 ods. 1 posledná veta, je uvedené, že vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu; ak je súčasťou bytu balkón, lodžia alebo terasa, pre účely tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv domu sa zarátava do veľkosti spoluvlastníckeho podielu 25 % z podlahovej plochy balkóna, lodžie alebo terasy. Dôvodom, pre ktorý sa k podlahovej ploche bytu pripočítava aj podlahová plocha balkóna, lodžie či terasy, je ten, že z fondu prevádzky, údržby a opráv sa vykonávajú platby aj na ich opravy. A to napriek tomu, že dotknuté priestory užívajú výlučne niektorí vlastníci.
Novelizovaný zákon č. 182/1993 Z. z. špecifikuje v § 10 ods. 2 príjmy fondu prevádzky, údržby a opráv domu, ktorými sú:
- mesačné preddavky vlastníkov bytov a nebytových priestorov,
- príjem za prenájom spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku,
- výnosy z účtu domu vedeného v banke,
- príjmy z výťažku exekúcie bytu alebo nebytového priestoru alebo z dobrovoľnej dražby bytu alebo nebytového priestoru, vo výške pohľadávok voči vlastníkovi bytu zo zákonného záložného práva, ktoré vzniklo podľa tohto zákona, e) zmluvné pokuty a úroky z omeškania vzniknuté použitím prostriedkov fondu prevádzky, údržby a opráv domu,
- príjmy z predaja spoločných nebytových priestorov, spoločných častí domu alebo spoločných zariadení domu, ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome nedohodli inak.".
Právna úprava vlastníctva bytov a nebytových priestorov pred prijatím novely neobsahovala úpravu položiek, ktoré tvoria príjmy fondu prevádzky, údržby a opráv. Medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov a správcom v praxi vznikali spory ohľadne ich určenia, keďže správca si napríklad nárokoval určité sumy ako svoj príjem, s čím vlastníci nesúhlasili argumentujúc a contrario. Príjmy ako napr. zmluvné pokuty, úroky z omeškania, sú popri nájomnom za prenajatie spoločných častí a spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku príjmom fondu prevádzky, údržby a opráv a pripisujú sa v prospech tohto fondu.
Zodpovedný je vlastník
Povinnosť vlastníka vo vymedzených prípadoch sprístupniť byt alebo nebytový priestor oprávneným osobám je zvýraznená v § 11 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z.: „... ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru neumožní na požiadanie vstup do bytu, zodpovedá za škody vzniknuté takýmto konaním“. Pokiaľ by vlastník bytu neumožnil oprávneným osobám vstup do bytu, vlastník znáša všetky náklady a škody, ktoré v dôsledku jeho konania vzniknú. Zákon takto ustanovuje osobitnú zodpovednosť subjektu za škodu. Účelom zakotvenia osobitnej zodpovednosti vlastníka je chrániť oprávnené záujmy ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov a správcu, prostredníctvom ktorého sa zabezpečujú opravy/údržba domu a ktorý by mal byť garantom odbornosti pri výkone správy bytového domu.
Čitateľské otázky adresujte na: lasak@defensa.sk