Obťažuje vás sused hlasnou hudbou? Bráňte sa!
„ Pokiaľ sa žalobca domáha ako vlastník nehnuteľnosti ochrany proti hluku, je potrebné žalobný návrh formulovať tak, že žalovaný je povinný zdržať sa obťažovania žalobcu hlukom z (v žalobe uvedeného) pozemku žalovaného (prípadne i z inej veci patriacej žalovanému), prenikajúcim na (v žalobe uvedenú) nehnuteľnosť žalobcu. Pokiaľ súd zistí, že dochádza k obťažovaniu nad mieru primeranú pomerom (prípadne, že ide o vážne ohrozenie výkonu jeho práva), žalobe vyhovie; v odôvodnení rozsudku určí mieru obťažovania, ktorá je v danej veci primeraná pomerom, a mieru obťažovania v danej veci zistenú.“ (rozsudok Najvyššieho súdu České republiky z 22.02.2007, sp. zn. 22 Cdo 2296/2006)
V súvislosti s otázkou hluku a otázkou zdravia občanov má nesmierny význam tzv. prvý zákon, a to je Ústava SR (publikovaná v Zbierke zákonov ako zákon č. 460/1992 Zb.). V čl. 44 Ústavy je uvedené, že každý má právo na priaznivé životné prostredie, každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo. Nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky. V uvedenom ustanovení Ústavy SR je zahrnuté aj tzv. právo na ticho. Hluk je podľa § 3 písm. a) zákona č. 2/2005 Z. z. o posudzovaní a kontrole hluku vo vonkajšom prostredí nežiaduci alebo škodlivý vonkajší zvuk vytvorený ľudskými činnosťami, najmä hluk z dopravy na pozemných komunikáciách, železničnej dopravy, leteckej dopravy a priemyselnej činnosti. Účinky hluku môžu ovplyvniť funkcie a reakcie človeka, nervový, imunitný systém, teda emocionálny stav, únavu, zhoršenie komunikácie alebo narušenie spánku. V danej súvislosti je namieste vysloviť pojem „expozícia“, ktorý predstavuje vystavenie fyzickej osoby alebo konkrétneho územia účinkom hluku. Občania Slovenskej republiky, ako bolo načrtnuté vyššie pri Ústave SR, majú právo na informácie ohľadne hluku, a to vo forme tzv. strategických hlukových máp a akčných plánov. Predmetným zákonom došlo k priamej implementácii smernice Európskeho parlamentu a rady ES č. 2002/49/EC z 25.06.2002, ktorá sa týka posudzovania a riadenia environmentálneho hluku .
Inštitucionálne zastrešenie ochrany pred hlukom
Miestnymi orgánmi na ochranu zdravia s pôsobnosťou pre územie jednotlivých okresov, príp. viacerých okresov, do pôsobnosti ktorých patrí problematika ochrany pred hlukom, sú regionálne úrady verejného zdravotníctva (viď nižšie). Na jeho čele stojí regionálny hygienik. Nadriadeným orgánom na ochranu zdravia s pôsobnosťou pre celé územie Slovenska je Úrad verejného zdravotníctva, na čele ktorého je hlavný hygienik Slovenskej republiky, a napokon ústredným orgánom štátnej správy v predmetnej oblasti je Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky.
Ďalšie stupne ochrany - obec
V prvom rade je nevyhnutné obrátiť sa na obec, ktorá by v súvislosti s otázkou hluku, príp. vibráciami mala vydať nariadenie, ktoré by upravovalo prípustné hodnoty a ďalšie podmienky týkajúce sa prevádzok hluku a pod. na území obce tak, aby nedochádzalo k poškodzovaniu zdravia občanov a rušeniu. Ak sa cítite byť dotknutá na svojich právach a záujmoch, ohláste danú vec obci, ktorá je povinná sa ňou zaoberať. Môže ísť o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Obec priestupok prešetrí a pokiaľ vyšetrovaním dospeje k záveru, že vaše oznámenie o priestupku bolo dôvodné, môže dotknutým pôvodcom nadmerného hluku uložiť, aby sa zdržali ďalších protiprávnych zásahov do vašich práv alebo im uloží priamo pokutu.
Skorý zásah právnika
Proti zásahom dotknutých osôb, ktoré vás obťažujú nadmerným hlukom, sa môžete brániť aj súdnou cestou, ktorá je však zdĺhavá a neistá. Namieste sa javí podanie žaloby v zmysle § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ide o tzv. susedskú žalobu, ktorou by ste sa mohli domáhať, aby sa vaši “hluční susedia“ zdržali šírenia hluku a vykonali potrebné opatrenia na jeho zamedzenie. Predpokladom pre túto žalobu je skutočnosť, ktorú musíte preukázať, že ste vystavená nadmernému hluku, ktorý vás ohrozuje na výkone vašich práv (t.j. právo na nerušené užívanie majetku a právo na priaznivé životné prostredie). Ako dôkazný prostriedok vám poslúži meranie hluku. Meranie hluku zabezpečujú v jednotlivých prípadoch aj príslušníci obecnej alebo mestskej polície (viď § 2 a 3 zákona č. 564/21991 Zb. o obecnej polícii). V danej súvislosti vám odporúčam kontaktovať regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Banskej Bystrici, WWW.RUVZ.SK, viď aj § 6 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 547/2007 Z. z.). Súčasne vám odporúčam, pokiaľ sa vami uvedený problém týka aj ďalších susedov, spojiť sa s ďalšími susedmi.
Konzultácia s právnikom je v danej zložitej právnej úprave a situácii viac než vhodná.
Svoje čitateľské otázky adresujte na: lasak@defensa.sk