Keď sneh nie je len radosť ale aj starosť
Čistenie chodníkov v slovenských mestách
Sankcie za nedodržiavanie povinností
Úrazy na zľadovatených chodníkoch
Prvé snehové vločky prinášajú so sebou nielen radosť z nastávajúcej zimy, ale mnoho krát aj starosti s odstraňovaním veľkého množstva snehovej prikrývky. Tá vie najmä na cestách a chodníkoch pre chodcov narobiť najväčšiu šarapatu. Svedčia o tom aj zvýšené výjazdy záchranárov k starším ľuďom a väčšie množstvo fraktúr v chirurgických ambulanciách počas zimných mesiacov. Predchádzať sa dá tomu dôslednou zimnou údržbou nielen miestnych komunikácií, ale aj priľahlých chodníkov. No ak sa už stane, že v dôsledku úrazu utrpíte zranenie s niekoľkotýždenným liečeným a dlhotrvajúcou pracovnou neschopnosťou je dobré vedieť, ako a od koho môžete vymáhať finančnú kompenzáciu za vaše škody.
V prvom rade je dobré si uvedomiť, že povinnosť udržiavať chodníky čisté a bez šmykľavého nánosu jasne určuje zákon č. 55/1984 Z.z.. Závady, kvôli ktorým sú chodníky priľahlé k nehnuteľnostiam neschodné, musí bez akýkoľvek prieťahov odstrániť vlastník, správca alebo užívateľ nehnuteľnosti. Ide o závady, ktoré vznikli znečistením, poľadovicou alebo snehom. Zákon bližšie definuje aj nehnuteľnosti, ku ktorým chodníky patria. Musia sa nachádzať v zastavanom území a hraničiť s cestou alebo miestnou komunikáciou. Už spomínané povinnosti vlastníkov, správcov či užívateľov nehnuteľností si však vzhľadom na miestne pomery upravuje každá samospráva sama, a to prostredníctvom všeobecne záväzných nariadení (VZN).
Čistenie chodníkov v slovenských mestách
Podľa VZN mesta Trnava zodpovedajú za čistotu a poriadok priľahlých verejných priestorov k nehnuteľnosti práve jej vlastníci, správcovia alebo užívatelia. Takisto zodpovedajú za čistenie chodníkov a priľahlých priestorov susediacich s miestnou komunikáciou, dvorov a vnútro blokových priestorov.
Čistenie chodníkov má teda na starosti samotný vlastník (správca alebo užívateľ) priľahlej nehnuteľnosti a to na vlastné náklady. Ak si myslíte, že chodník pred vaším bytovým domom k nemu nepatrí, radšej sa presvedčte v konkrétnom VZN mesta alebo obce či je to skutočne tak. Za chodník hraničiaci s nehnuteľnosťou sa považuje napríklad v meste Trnava aj ten, ktorý ohraničuje od nehnuteľnosti pruh pozemku, slúžiaci iným ako komunikačným účelom. Taktiež nerozhoduje, či je takýmto pruhom pozemku rozdelený aj samotný chodník. Za chodník sa považujú aj schody alebo cesta upravená v podobe schodov. Za čistenie chodníka v zimnom období sa považuje nielen odpratávanie snehu ale aj ľadu a posyp chodníka. V prípade potreby by ste mali zbavovať chodníky od snehu aj viackrát za deň. Na okraji vozovky je tiež nutné uvoľniť a očistiť vpusty kanalizácie, aby sa v prípade odmäku zabezpečil odtok vody. Počasie však býva mnoho krát nevyspytateľné, a chodníky sú často zľadovatené. Ak sa aj vaše chodníky na slnku blýskajú ľadom, najlepšie spravíte ak ich posypete inertným materiálom. Trnavské VZN okrem iného nariaďuje aj povinnosť vyčistiť chodníky zapadnuté počas nočných hodín do šiestej hodiny. Bezpečnú schodnosť však treba zabezpečiť počas celého dňa a minimálne do 20 hodiny.
Podobné podmienky má vo svojom VZN aj východoslovenská metropola Košice. Za čistenie chodníkov počas zimnej údržby sa rozumie ich zametanie, odstraňovanie snehu, ľadu či blata. Košické VZN tiež upozorňuje, že subjekty zodpovedné za zimnú údržbu chodníkov musia byť vybavené potrebným náradím. Vlastníci budov sú povinní zverejniť ich meno a adresu na viditeľnom mieste. Chodníky pred rodinnými domami a domami v správe spoločenstva vlastníkov bytov musia byť vyčistené každý deň do 6 hodiny, no v prípade zlého počasia je nutné udržiavať chodníky čisté priebežne a podľa potreby. Na posýpanie je zakázané používať zdraviu škodlivé materiály. Chemický posyp je možné použiť iba na nebezpečných úsekoch, mimo nich iba so súhlasom obce či mesta a príslušných orgánov. Podobné povinnosti sa vzťahujú aj na organizácie či súkromných vlastníkov nehnuteľností, a užívateľov obchodných a prevádzkových priestorov v čase prevádzky. Tí sú povinní aby chodníky hraničiace s ich nehnuteľnosťou boli riadne a včas vyčistené pre chôdzu. Pri čistení chodníkov vznikajú hromady snehu, ktoré by sa mal podľa košického VZN ukladať na okraji vozovky avšak nie na miestach, ktoré musia zostať voľné. Myslia sa tým najmä vpusty do jazdnej dráhy v mieste prechodu, zastávky dopravných prostriedkov, vjazdy do domov či úseky potrebné pre skladovanie tovaru uhlia a pod. Schodnosť a čistotu chodníkov a schodov musia udržiavať v čase prevádzkovej doby aj prevádzkovatelia obchodov a služieb, reštauračných zariadení, hoci nie sú vlastníkmi ale sú užívateľmi nehnuteľnosti. Po skončení zimného obdobia a snehového počasia sa však povinnosti nekončia. Po ukončení zimnej údržby je tiež nutné odstrániť skládky posypového materiálu, ktoré sa počas celej zimy nahromadili v okolí ciest a chodníkov.
Niektoré samosprávy ako napríklad obec Lednické Rovne určujú zimnú údržbu v konkrétnej lehote. V tomto prípade je to obdobie od 15. novembra príslušného roka zvyčajne do 31. marca nasledujúceho roka. V prípade, že si to konkrétna situácia vyžaduje, môže tieto termíny zmeniť rozhodnutie starostu obce alebo mesta. VZN tejto obce tiež nariaďuje, že ak sa pred nehnuteľnosťou nenachádza chodník, tak aj napriek tomu musia jej správcovia alebo majitelia zabezpečiť 1,5 m pás hraničiaci s nehnuteľnosťou, tak aby bol vhodný na chôdzu a samozrejme očistený.
Sankcie za nedodržiavanie týchto povinností
Sankcie za nedodržiavanie týchto povinností sa menia a dalo by sa povedať, že každá samospráva si určuje vlastné podmienky. Porušenie týchto ustanovení VZN sa posudzuje ako priestupok proti verejnému poriadku podľa zákona č. 372/1990 Zb., za ktorý môžete zinkasovať pokutu až vo výške 5.000 Sk. V niektorých mestách, kde je v účinnosti mestská polícia, má práve ona právo uložiť vám blokovú pokutu za priestupok. A tak sa veľmi ľahko môže stať, že sa vaše predvianočné úspory stanú príjmom mestskej pokladnice.
Úrazy na zľadovatených chodníkoch
Ak sa vám aj napriek všetkým opatreniam stane, že sa niekto na vami spravovanom chodníku pošmykne alebo naopak sami sa stanete aktérmi takéhoto úrazu, nezabudnite na niekoľko základných bodov, ktoré vám môžu ušetriť nepríjemnosti a možno aj peniaze v peňaženke. V prvom rade by ste mali privolať políciu, napríklad aj mestskú. Ak to však nie je možné, tak bude pre vás určite výhodné ak sa vám podarí na miesto úrazu privolať aj majiteľa alebo správcu nehnuteľnosti, pred ktorou sa úraz odohral. Možno to vyznie nereálne, no najlepšie by bolo, keby sa vám o celej nehode, resp. páde podarilo spísať zápisnicu. Práve tá môže byť veľmi dôležitá pri neskoršom posudzovaní celého úrazu. Pri vymáhaní odškodného budete totižto musieť dokázať, že prípad sa skutočne na danom mieste stal. Ideálne by bolo keby ste na celú situáciu mali aj svedka, ktorý by zároveň vaše slová potvrdil. Takéto situácie sú ale bohužiaľ viac náhodné ako samozrejmé. Až po týchto krokoch by ste sa mali dať ošetriť u lekára.
Niekedy môže byť problematické zistiť kto vlastne za chodník zodpovedá. Ak sa jedná o chodník pred rodinným domom, tak zodpovednosť nesie jednoznačne majiteľ rodinného domu. V prípade panelákov môže byť situácia komplikovanejšia. Možností je tu totižto niekoľko. Buď je za priľahlé chodníky zodpovedné spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov, teda v prípade, že si bývalí nájomníci byty odkúpili do osobného vlastníctva a spravujú si teraz spoločné veci sami, alebo to bude v prípade družstevných bytov bytové družstvo. Ďalšou alternatívou je správcovská spoločnosť alebo bytový podnik. Preto je najlepšie ak sa v prípade, že sa v celej situácii nevyznáte obrátite na mestský alebo obecný úrad. Ak máte pocit, že sa vám stala určitá ujma je dobré vedieť, že na základe občianskoprávneho konania si môžete nárokovať aj o vzniknutú škodu a to práve z vrecka vlastníka alebo správcu nehnuteľnosti. To však najprv budete musieť dokázať, že úraz sa skutočne stal. A to v dôsledku zle upraveného alebo vôbec neupraveného chodníka. Úplne iná situácia nastáva pre osoby, ktoré majú uzatvorené úrazové poistenie. Ak by ste medzi nich patrili aj vy, tak na celý proces pátrania po majiteľovi alebo správcovi budovy, pred ktorou sa vám úraz stal, môžete pokojne zabudnúť. Jedinou starosťou je v takomto prípade ošetrenie u lekára. Práve so správou od ošetrujúceho lekára je potom potrebné zájsť do príslušnej poisťovne, ktorá môže vám spôsobenú škodu vymáhať od majiteľa nehnuteľnosti. Ak má vlastník nehnuteľnosť poistenú, čo je v dnešnej dobe častou praxou, tak si poisťovne navzájom škodu refundujú. Ak nehnuteľnosť nebola poistená, tak ide úhrada na ťarchu poisťovne.
Aké možnosti existujú pri vymáhaní odškodného? Ak už majiteľa nehnuteľnosti poznáte, vyzvite ho pred žalobnou upomienkou na náhradu škody. Zároveň ho upozornite, že ak tak neurobí dobrovoľne budete celú vec riešiť súdnou cestou, čím mu vzniknú na trovách konania zbytočné náklady. Ak sumu nezaplatí, môžete ho teda zažalovať. K tomu však budete potrebovať dôkazy. V žalobe tiež môžete vyčísliť výšku škody, ktorá vám vznikla a iné ujmy. Požadovať môžete náhradu vzniknutej škody, ušlého zisku, bolestného a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Aby ste však boli v žalovaní úspešní je dobré vyhľadať a spolupracovať s advokátom. Je dobré tiež vedieť, že od platby súdneho poplatku ste oslobodený, pretože ide o súdne konanie o náhradu škody spôsobenej na zdraví. Honorár zaplatený právnikovi za právne zastupovanie pritom dostanete v prípade úspechu od žalovaného majiteľa nehnuteľnosti späť vo forme náhrad trov konania.
Viac informácií sa dozviete
v relácii REALITY
vysielanej 4.1.2008 o 20:45 na TA3
