Prevod nehnuteľnosti na základe dedenia

V súvislosti s problematikou prechodu a prevodu nehnuteľností, najmä na základe dedenia, je nutné ozrejmiť teoretické pojmy niektorých základných ustanovení Občianskeho zákonníka, s ktorými sa v konkrétnych prípadoch každodenného života stretávame.


V zásade sa dedičstvo nadobúda okamihom smrti poručiteľa § 406. Odvtedy môžu dedičia s dedičstvom zásadne nakladať. V tejto dispozičnej voľnosti sú však obmedzení tým, že na každé nakladanie z dedičstvom, ktoré presahuje rámec obvyklého hospodárenia, potrebujú súhlas súdu, a to až do skončenia dedičského konania. Konanie o dedičstve je upravené v piatej hlave, tretej časti, § 175a – 175zd O.s.p.. Táto intervencia spočíva v tom, že len čo súd zistí smrť občana, ex offo začne konanie o dedičstve a skúma, či po zomretej osobe zostal majetok, či existujú subjekty, ktorým v danom konaní prislúchajú dedičské tituly. V konaní o dedičstve ide najmä o to, aby sa zistil majetok, ktorý zostal po poručiteľovi, aby sa zistili aktíva a pasíva tohoto majetku, kto sú dedičia, či chcú byť dedičmi, teda či dedičstvo neodmietajú, či sú ako dedičia spôsobilí, či nedošlo k vydedeniu. Pri pasívach, t.j. pri dlhoch poručiteľa, ide o zistenie veriteľov a spôsobu akým dedičia uspokoja pohľadávky veriteľa.

Dedičia v rámci konania o dedičstve uplatňujú svoje dedičské právo, ktoré súd skúma a postupuje takto:

a) ak je len jeden dedič a dedičstvo neodmietne, súd mu potvrdí, že dedičstvo nadobudol. Toto potvrdenie má deklaratórny význam. Potvrdzuje tým právo, ktoré vzniklo už okamihom smrti poručiteľa,

b) ak je dedičov viac a dohodnú sa medzi sebou o vyporiadaní dedičstva, t.j. konkrétne sa dohodnú, ktorá vec či súbor vecí z dedičstva komu pripadne, resp. že zostanú spoluvlastníkmi a ako sa medzi nich rozdelia aktíva a pasíva, súd dohodu schváli, ak neodporuje zákonu a dobrým mravom,

c) ak je dedičov viac a nedohodnú sa o vyporiadaní medzi sebou, súd potvrdí nadobudnutie dedičstva tým dedičom, ktorých dedičské právo bolo preukázané. Súd pri vyporiadaní dedičov postupuje záväzne podľa pravidiel vymedzených v § 484:

  • potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov,
  • dedičovi do jeho podielu pri dedení zo zákona započíta (tzv. kolácia) to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nešlo o obvyklé darovanie. Ak však nededí niektoré dieťa (pretože odmietlo dedičstvo, nemá dedičskú spôsobilosť, je vydedené) a dedia jeho deti (teda poručiteľovi vnuci prípadne pravnuci) započíta sa im (vnukom, pravnukom) do podielu to, čo bezplatne dostal od poručiteľa ich predok. Zmysel tohoto ustanovenia je v tom, aby nedochádzalo k neopodstatnenému zvýhodneniu takých dedičov, ktorých rodičia, prípadne prarodičia, boli poručiteľom obdarovaní mimo rámca obvyklého darovania. Pri dedení zo závetu treba započítanie urobiť len vtedy, ak dal na to poručiteľ príkaz, alebo ak by obdarovaný dedič bol neodôvodnene zvýhodnený oproti neopomenuteľným dedičom,
  • pri rozdelení dedičstva sa prihliada na možnosti účelného využitia veci.
d) ak poručiteľ zanechá nepatrný majetok, môže ho súd vydať tomu, kto sa postará o pohreb a konanie o dedičstve zastaví.

Dedič zodpovedá za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli ako dedičstvo. Ak je dedičov viac, potom zodpovedajú podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli k celkovému dedičstvu. Aby však dedenie nebolo pre dediča majetkovým rizikom, táto zodpovednosť je obmedzená tým, že dedič zodpovedá za poručiteľove dlhy len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva.

Ak je dedičstvo predĺžené, dedičia sa môžu s veriteľmi dohodnúť, že dedičstvo prenechávajú veriteľom na úhradu dlhov (jure crediti). Súd takúto dohodu schváli ak neodporuje zákonu alebo dobrým mravom. Ak nedôjde k dohode medzi dedičmi a veriteľmi o prenechaní dedičstva, alebo ak by súd takúto dohodu neschválil, súd môže nariadiť likvidáciu dedičstva.


Odmietnutie dedičstva

 

Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa, avšak dedič môže jednostranným právnym úkonom odvrátiť právne následky jeho povolania za dediča, a teda nestať sa dedičom. Právny úkon, ktorým dedič odvracia právne následky povolania za dediča a vyhlasuje, že sa dedičom nechce stať, je odmietnutie dedičstva - § 43 a nasl.. Odmietnutie dedičstva je jednostranným právnym úkonom dediča adresovaným súdu, ktorý prejednáva dedičstvo, v ktorom dedič prehlasuje, že dedičstvo odmieta. Právne následky odmietnutia dedičstva nastupujú ex tunc (teda od okamihu smrti poručiteľa), takže povolaný dedič sa skutočne dedičom nestáva a nevstupuje do žiadneho dedičskoprávneho vzťahu. Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva môže urobiť:

a) dedič sám, ak je spôsobilý na právny úkon,

b) zástupca dediča, ak ho na to dedič splnomocnil na základe osobitného písomného plnomocenstva, ktorým ho výslovne oprávňuje odmietnuť dedičstvo,

c) zákonný zástupca dediča, ak dedič nie je spôsobilý na právne úkony, odmietnutie dedičstva nemožno považovať za bežnú vec pri spravovaní majetku zastúpeného, a preto na takýto úkon si zástupca bude musieť vyžiadať schválenie súdu.

Odmietnutie dedičstva jednostranným právnym úkonom, ktorý musí spĺňať určité formálne a obsahové náležitosti: z hľadiska formy musí ísť buď o ústne vyhlásenie na súde alebo o písomné vyhlásenie zaslané súdu, ktorý prejednáva dedičstvo. Takéto vyhlásenie sa musí urobiť v lehote 1 mesiaca odo dňa, keď bol dedič súdom upovedomený o právne odmietnuť dedičstvo a o následkoch, ktoré odmietnutie má. Lehotu 1 mesiaca môže súd predĺžiť z dôležitých dôvodov. Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva nemožno urobiť pred smrťou poručiteľa. Z obsahovej stránky musí ísť o vyhlásenie, ktoré nemožno viazať na žiadne podmienky a nemožno k nemu prijať nijaké výhrady. Ak by bolo vyhlásenie o odmietnutí dedičstva viazané na podmienky alebo ak by boli k nemu pripojené výhrady, nemalo by účinky odmietnutia dedičstva a teda povolaný dedič by sa stal skutočným dedičom. Dedičstvo nemožno odmietnuť len z časti. Vyhlásenie, ktoré by obsahovalo iba čiastočné odmietnutie dedičstva by nemalo právne účinky, a povolaný dedič by sa stal dedičom celého svojho dedičského podielu. Právne úkony, ktorými povolaný dedič rozhodol o tom, že dedičstvo prijíma, alebo vyhlásil , že dedičstvo odmieta, sú neodvolateľné a nemožno od nich odstúpiť ( § 465, 467).


Dedičská nespôsobilosť

 

Dedičom je osoba povolaná dediť zo závetu alebo zo zákona. Dedičom zo zákona je teda fyzická osoba, ktorá je v určitom blízkom osobnom vzťahu k poručiteľovi. Dedičom zo závetu je taká osoba, ktorú si za dediča poručiteľ povolá, pričom ním môže byť nielen fyzická osoba, ale aj právnická osoba alebo štát. Na to, aby bol dedič spôsobilý dediť, stačí mať spôsobilosť na práva a povinnosti, nevyžaduje sa aj spôsobilosť na právne úkony. Osoby, ktoré nemajú spôsobilosť na právne úkony (maloleté osoby, osoby trpiace duševnou poruchou) musia byť pri právnych úkonoch, ktoré treba urobiť v súvislosti s nadobudnutím dedičstva, zastúpené zákonným zástupcom.

Dedič, ktorý je povolaný dediť, či už zo zákona alebo zo závetu, môže sa svojím konaním vylúčiť z dedenia, čím sa stane nespôsobilým dediť. Takýto dedič je nespôsobilým dedičom. Dôvody, ktoré robia dediča nespôsobilým dediť sú v zákone taxatívne uvedené § 469:

a) spáchanie úmyselného trestného činu dedičom voči poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom, k spáchaniu tohoto trestného činu musí dôjsť skôr, než príde k dedeniu, ktoré nastáva okamihom smrti poručiteľa,

b) zavrhnutiahodné konanie dediča proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle, v tomto prípade sa nevyžaduje konanie, ktoré by napĺňalo skutkovú podstatu trestného činu, ale stačí konanie, ktoré je zavrhnutiahodné z hľadiska dobrých mravov (zničenie závetu, zatajenie závetu). K takémuto konaniu môže dôjsť aj po smrti poručiteľa.

Následky uvedeného konania, teda (dedičská nespôsobilosť) nastávajú bez ďalšieho (ipso facto), teda nemusí nastať ďalšia právna skutočnosť, aby došlo k dedičskej nespôsobilosti. Poručiteľ však má možnosť odvrátiť uvedené právne následky, teda má možnosť odvrátiť dedičskú nespôsobilosť takto postihnutého dediča tým, že dedičovi takýto čin odpustí. Odpustenie je jednostranným právnym úkonom poručiteľa, na ktorý sa nevyžaduje žiadna osobitná právna forma. Môže k tomu dôjsť výslovne alebo mlčky (konkludentným činom). Odpustením sa dedičská nespôsobilosť ručí a dedič sa opätovne stáva spôsobilým dedičom.


Späť

Ochrana pred vlhkosťou v nehnuteľnostiach

Mať strechu nad hlavou a nohy v teple a suchu. Často obyčajné želanie mnohých ľudí, ktorí túžia po bežných veciach. Ale mnohokrát väčším problémom pri tomto želaní nebýva ani tak postaranie sa o vlastný príbytok, ale skôr udržanie sucha vo vlastnom príbytku. Zatekajúce a plesnivé steny mátajú totiž nejedného majiteľa rodinného domu či bytu aj v dnešnej dobe. Mnohokrát si preto dávame pri pohľade na takto prikrášlenú stenu otázku: „Kde sa vlastne stala chyba?"S vlhkosťou stien a plesňou sa stretávame pri veľkom množstve nehnuteľností. Bohužiaľ..

Rôzne cesty tepla do našich domovov

 Máte pocit, že aj napriek dostatku tepla u vás doma tomu niečo chýba? Chceli by ste za vykurovanie viac ušetriť, pozerať sa do praskajúceho ohňa, prípadne sa večer prejsť po teplej dlážkebosými nohami? Možno práve nasledujúce riadky vám poradia, ako na to.KlimatizáciaPravdepodobne nikoho pre nikoho nebude novinkou, že existuje systém, ktorý v lete chladí a v zime vzduch v miestnosti otepľuje. Nazýva sa klimatizácia a jej ďalšou výhodou je, že po celý rok šetrí vaše peniažky. V lete, najmä ak vonkajšia teplota prekročí 30°C, je aktuálna požiadavka zníženia..

Dlhodobý prenájom nehnuteľní Dlhodobý prenájom nehnuteľní

Prenájom bytovPrenájom nehnuteľností - slovenská legislatívaPovinnosti a právaPrenájom rodinných domovChaty a rekreačné apartmányKancelárske priestoryDevelovperstvo a jeho významNákupné centrá a skladové priestory Dlhodobý prenájom nehnuteľností je už v dnešnej dobe pomerne bežný pojem pre každého človeka. Prenajímajú sa byty, rodinné domy, chaty a chalupy, ale tiež kancelárie, obchodné a skladové priestory. Bez obmedzenia je možné prenajať každú nehnuteľnosť v osobnom vlastníctve. Rozdiel je v prenajímaní nehnuteľností vo vlastníctve družstva...

Rozdelenie nehnuteľností po rozvode

 Pred mesiacom som na súde podal návrh na rozvod manželstva. Počas neho sme dostali od svokry byt a postavili sme si rodinný dom. Zaujíma ma, akým spôsobom máme zabezpečiť rozdelenie týchto dvoch nehnuteľností, keď sme sa dohodli, že rodinný dom zostane mne, byt manželke a ja jej ešte doplatím určitú sumu. Jozef Výbrus, Sviná Vážený pán Výbrus, keďže platné právne predpisy oprávňujú manželov rozdeliť si veci, práva a iné..

Nájom a podnájom nebytových priestorov ako odplatný vzťah a výpoveď z nájmu

Právna úprava nebytového nájmu   Občiansky zákonník zaraďuje nájom a podnájom nebytových priestorov medzi osobitné  prípady nájmu (§  720 Občianskeho zákonníka, ďalej v texte ako „OZ“), jeho vlastná úprava je však obsiahnutá v osobitnom zákone, na ktorý odkazuje ustanovenie § 720 OZ. Ide o zákon č. 116/1990 Zb. Medzi Občianskym zákonníkom a zákonom č. 116/1990 Zb. je vzťah lex specialis k lex generalis, čo znamená, že ustanovenia zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení..

Neplatnosť právneho úkonu v konaní o dedičstve

Sme štyria súrodenci. Naša mama zomrela v roku 2005, kedy prebehlo aj dedičské konanie. Mama ešte za života uzavrela s naším bratom kúpnu zmluvu, ktorou mu predala časť „rodičovského“ domu a časť mu darovala. V zmluve si vyhradila právo doživotného bývania a darovanie podmienila, že ju brat doopatruje a bude sa o ňu starať. Nestalo sa tak, odcestoval na dlhé obdobie do Nemecka a o mamu sa staral náš otec a my. Dokonca brat nezaplatil ani cenu za kúpu domu, ale ako vlastník domu figuruje on. Brat nám zmluvu nechce ukázať, mama nám kúpnu zmluvu tiež odmietala..

Ako sa nestať obeťou realitného podvodu

 Ak sa spomenie termín realitný podvod, väčšinou každému napadne nejaký nedávny zločin bytovej mafie , táto otázka je však omnoho komplikovanejšia a jej „mafiánska“ stránka je len jednou časťou zla, aj keď má bezpochyby najviac tragických koncov. Podvody s realitami sa však netýkajú len osamelých starších ľudí a mŕtvol vylovených z rybníkov - oveľa viac je tých „prozaických“ prípadov, okolo ktorých sa robí menej kriku, avšak ich dôsledky sú pre postihnutých takisto ničivé a vo všeobecnosti by mali byť varovaním. Poďme sa teda pozrieť..

Vývoj cien bytov V Bratislave v roku 2007

Analýza cien bytov v Bratislave sa robila z plnohodnotných 13.410 údajov za obdobie od januára do decembra 2007. Priemerná cena m2 bytu v Sk sa vypočítavala bez výrazných odchýliek narúšajúcich trend. Oddelene sa vypočítavali ceny novostavieb od cien starých bytov, aby sa odhalil ich vplyv na rast cien starých bytov. Graf č.1: Tento graf poukazuje na to, že 34% z celkovej ponuky bytov pripadalo na ponuku novostavieb. Toto malo zákonitý vplyv na vývoj celkovej výslednej ceny, ktorú novostavby ťahali nahor.Graf č.2: Tento graf ukazuje, že najväčší podiel na množstve..

Dom na predaj


Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies.