Prevod nehnuteľnosti na základe dedenia
V súvislosti s problematikou prechodu a prevodu nehnuteľností, najmä na základe dedenia, je nutné ozrejmiť teoretické pojmy niektorých základných ustanovení Občianskeho zákonníka, s ktorými sa v konkrétnych prípadoch každodenného života stretávame.
V zásade sa dedičstvo nadobúda okamihom smrti poručiteľa § 406. Odvtedy môžu dedičia s dedičstvom zásadne nakladať. V tejto dispozičnej voľnosti sú však obmedzení tým, že na každé nakladanie z dedičstvom, ktoré presahuje rámec obvyklého hospodárenia, potrebujú súhlas súdu, a to až do skončenia dedičského konania. Konanie o dedičstve je upravené v piatej hlave, tretej časti, § 175a – 175zd O.s.p.. Táto intervencia spočíva v tom, že len čo súd zistí smrť občana, ex offo začne konanie o dedičstve a skúma, či po zomretej osobe zostal majetok, či existujú subjekty, ktorým v danom konaní prislúchajú dedičské tituly. V konaní o dedičstve ide najmä o to, aby sa zistil majetok, ktorý zostal po poručiteľovi, aby sa zistili aktíva a pasíva tohoto majetku, kto sú dedičia, či chcú byť dedičmi, teda či dedičstvo neodmietajú, či sú ako dedičia spôsobilí, či nedošlo k vydedeniu. Pri pasívach, t.j. pri dlhoch poručiteľa, ide o zistenie veriteľov a spôsobu akým dedičia uspokoja pohľadávky veriteľa.
Dedičia v rámci konania o dedičstve uplatňujú svoje dedičské právo, ktoré súd skúma a postupuje takto:
a) ak je len jeden dedič a dedičstvo neodmietne, súd mu potvrdí, že dedičstvo nadobudol. Toto potvrdenie má deklaratórny význam. Potvrdzuje tým právo, ktoré vzniklo už okamihom smrti poručiteľa,
b) ak je dedičov viac a dohodnú sa medzi sebou o vyporiadaní dedičstva, t.j. konkrétne sa dohodnú, ktorá vec či súbor vecí z dedičstva komu pripadne, resp. že zostanú spoluvlastníkmi a ako sa medzi nich rozdelia aktíva a pasíva, súd dohodu schváli, ak neodporuje zákonu a dobrým mravom,
c) ak je dedičov viac a nedohodnú sa o vyporiadaní medzi sebou, súd potvrdí nadobudnutie dedičstva tým dedičom, ktorých dedičské právo bolo preukázané. Súd pri vyporiadaní dedičov postupuje záväzne podľa pravidiel vymedzených v § 484:
Dedič zodpovedá za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli ako dedičstvo. Ak je dedičov viac, potom zodpovedajú podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli k celkovému dedičstvu. Aby však dedenie nebolo pre dediča majetkovým rizikom, táto zodpovednosť je obmedzená tým, že dedič zodpovedá za poručiteľove dlhy len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva.
Ak je dedičstvo predĺžené, dedičia sa môžu s veriteľmi dohodnúť, že dedičstvo prenechávajú veriteľom na úhradu dlhov (jure crediti). Súd takúto dohodu schváli ak neodporuje zákonu alebo dobrým mravom. Ak nedôjde k dohode medzi dedičmi a veriteľmi o prenechaní dedičstva, alebo ak by súd takúto dohodu neschválil, súd môže nariadiť likvidáciu dedičstva.
V zásade sa dedičstvo nadobúda okamihom smrti poručiteľa § 406. Odvtedy môžu dedičia s dedičstvom zásadne nakladať. V tejto dispozičnej voľnosti sú však obmedzení tým, že na každé nakladanie z dedičstvom, ktoré presahuje rámec obvyklého hospodárenia, potrebujú súhlas súdu, a to až do skončenia dedičského konania. Konanie o dedičstve je upravené v piatej hlave, tretej časti, § 175a – 175zd O.s.p.. Táto intervencia spočíva v tom, že len čo súd zistí smrť občana, ex offo začne konanie o dedičstve a skúma, či po zomretej osobe zostal majetok, či existujú subjekty, ktorým v danom konaní prislúchajú dedičské tituly. V konaní o dedičstve ide najmä o to, aby sa zistil majetok, ktorý zostal po poručiteľovi, aby sa zistili aktíva a pasíva tohoto majetku, kto sú dedičia, či chcú byť dedičmi, teda či dedičstvo neodmietajú, či sú ako dedičia spôsobilí, či nedošlo k vydedeniu. Pri pasívach, t.j. pri dlhoch poručiteľa, ide o zistenie veriteľov a spôsobu akým dedičia uspokoja pohľadávky veriteľa.
Dedičia v rámci konania o dedičstve uplatňujú svoje dedičské právo, ktoré súd skúma a postupuje takto:
a) ak je len jeden dedič a dedičstvo neodmietne, súd mu potvrdí, že dedičstvo nadobudol. Toto potvrdenie má deklaratórny význam. Potvrdzuje tým právo, ktoré vzniklo už okamihom smrti poručiteľa,
b) ak je dedičov viac a dohodnú sa medzi sebou o vyporiadaní dedičstva, t.j. konkrétne sa dohodnú, ktorá vec či súbor vecí z dedičstva komu pripadne, resp. že zostanú spoluvlastníkmi a ako sa medzi nich rozdelia aktíva a pasíva, súd dohodu schváli, ak neodporuje zákonu a dobrým mravom,
c) ak je dedičov viac a nedohodnú sa o vyporiadaní medzi sebou, súd potvrdí nadobudnutie dedičstva tým dedičom, ktorých dedičské právo bolo preukázané. Súd pri vyporiadaní dedičov postupuje záväzne podľa pravidiel vymedzených v § 484:
- potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov,
- dedičovi do jeho podielu pri dedení zo zákona započíta (tzv. kolácia) to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nešlo o obvyklé darovanie. Ak však nededí niektoré dieťa (pretože odmietlo dedičstvo, nemá dedičskú spôsobilosť, je vydedené) a dedia jeho deti (teda poručiteľovi vnuci prípadne pravnuci) započíta sa im (vnukom, pravnukom) do podielu to, čo bezplatne dostal od poručiteľa ich predok. Zmysel tohoto ustanovenia je v tom, aby nedochádzalo k neopodstatnenému zvýhodneniu takých dedičov, ktorých rodičia, prípadne prarodičia, boli poručiteľom obdarovaní mimo rámca obvyklého darovania. Pri dedení zo závetu treba započítanie urobiť len vtedy, ak dal na to poručiteľ príkaz, alebo ak by obdarovaný dedič bol neodôvodnene zvýhodnený oproti neopomenuteľným dedičom,
- pri rozdelení dedičstva sa prihliada na možnosti účelného využitia veci.
Dedič zodpovedá za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli ako dedičstvo. Ak je dedičov viac, potom zodpovedajú podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli k celkovému dedičstvu. Aby však dedenie nebolo pre dediča majetkovým rizikom, táto zodpovednosť je obmedzená tým, že dedič zodpovedá za poručiteľove dlhy len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva.
Ak je dedičstvo predĺžené, dedičia sa môžu s veriteľmi dohodnúť, že dedičstvo prenechávajú veriteľom na úhradu dlhov (jure crediti). Súd takúto dohodu schváli ak neodporuje zákonu alebo dobrým mravom. Ak nedôjde k dohode medzi dedičmi a veriteľmi o prenechaní dedičstva, alebo ak by súd takúto dohodu neschválil, súd môže nariadiť likvidáciu dedičstva.
Odmietnutie dedičstva
Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa, avšak dedič môže jednostranným právnym úkonom odvrátiť právne následky jeho povolania za dediča, a teda nestať sa dedičom. Právny úkon, ktorým dedič odvracia právne následky povolania za dediča a vyhlasuje, že sa dedičom nechce stať, je odmietnutie dedičstva - § 43 a nasl.. Odmietnutie dedičstva je jednostranným právnym úkonom dediča adresovaným súdu, ktorý prejednáva dedičstvo, v ktorom dedič prehlasuje, že dedičstvo odmieta. Právne následky odmietnutia dedičstva nastupujú ex tunc (teda od okamihu smrti poručiteľa), takže povolaný dedič sa skutočne dedičom nestáva a nevstupuje do žiadneho dedičskoprávneho vzťahu. Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva môže urobiť:
a) dedič sám, ak je spôsobilý na právny úkon,
b) zástupca dediča, ak ho na to dedič splnomocnil na základe osobitného písomného plnomocenstva, ktorým ho výslovne oprávňuje odmietnuť dedičstvo,
c) zákonný zástupca dediča, ak dedič nie je spôsobilý na právne úkony, odmietnutie dedičstva nemožno považovať za bežnú vec pri spravovaní majetku zastúpeného, a preto na takýto úkon si zástupca bude musieť vyžiadať schválenie súdu.
Odmietnutie dedičstva jednostranným právnym úkonom, ktorý musí spĺňať určité formálne a obsahové náležitosti: z hľadiska formy musí ísť buď o ústne vyhlásenie na súde alebo o písomné vyhlásenie zaslané súdu, ktorý prejednáva dedičstvo. Takéto vyhlásenie sa musí urobiť v lehote 1 mesiaca odo dňa, keď bol dedič súdom upovedomený o právne odmietnuť dedičstvo a o následkoch, ktoré odmietnutie má. Lehotu 1 mesiaca môže súd predĺžiť z dôležitých dôvodov. Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva nemožno urobiť pred smrťou poručiteľa. Z obsahovej stránky musí ísť o vyhlásenie, ktoré nemožno viazať na žiadne podmienky a nemožno k nemu prijať nijaké výhrady. Ak by bolo vyhlásenie o odmietnutí dedičstva viazané na podmienky alebo ak by boli k nemu pripojené výhrady, nemalo by účinky odmietnutia dedičstva a teda povolaný dedič by sa stal skutočným dedičom. Dedičstvo nemožno odmietnuť len z časti. Vyhlásenie, ktoré by obsahovalo iba čiastočné odmietnutie dedičstva by nemalo právne účinky, a povolaný dedič by sa stal dedičom celého svojho dedičského podielu. Právne úkony, ktorými povolaný dedič rozhodol o tom, že dedičstvo prijíma, alebo vyhlásil , že dedičstvo odmieta, sú neodvolateľné a nemožno od nich odstúpiť ( § 465, 467).
a) dedič sám, ak je spôsobilý na právny úkon,
b) zástupca dediča, ak ho na to dedič splnomocnil na základe osobitného písomného plnomocenstva, ktorým ho výslovne oprávňuje odmietnuť dedičstvo,
c) zákonný zástupca dediča, ak dedič nie je spôsobilý na právne úkony, odmietnutie dedičstva nemožno považovať za bežnú vec pri spravovaní majetku zastúpeného, a preto na takýto úkon si zástupca bude musieť vyžiadať schválenie súdu.
Odmietnutie dedičstva jednostranným právnym úkonom, ktorý musí spĺňať určité formálne a obsahové náležitosti: z hľadiska formy musí ísť buď o ústne vyhlásenie na súde alebo o písomné vyhlásenie zaslané súdu, ktorý prejednáva dedičstvo. Takéto vyhlásenie sa musí urobiť v lehote 1 mesiaca odo dňa, keď bol dedič súdom upovedomený o právne odmietnuť dedičstvo a o následkoch, ktoré odmietnutie má. Lehotu 1 mesiaca môže súd predĺžiť z dôležitých dôvodov. Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva nemožno urobiť pred smrťou poručiteľa. Z obsahovej stránky musí ísť o vyhlásenie, ktoré nemožno viazať na žiadne podmienky a nemožno k nemu prijať nijaké výhrady. Ak by bolo vyhlásenie o odmietnutí dedičstva viazané na podmienky alebo ak by boli k nemu pripojené výhrady, nemalo by účinky odmietnutia dedičstva a teda povolaný dedič by sa stal skutočným dedičom. Dedičstvo nemožno odmietnuť len z časti. Vyhlásenie, ktoré by obsahovalo iba čiastočné odmietnutie dedičstva by nemalo právne účinky, a povolaný dedič by sa stal dedičom celého svojho dedičského podielu. Právne úkony, ktorými povolaný dedič rozhodol o tom, že dedičstvo prijíma, alebo vyhlásil , že dedičstvo odmieta, sú neodvolateľné a nemožno od nich odstúpiť ( § 465, 467).
Dedičská nespôsobilosť
Dedičom je osoba povolaná dediť zo závetu alebo zo zákona. Dedičom zo zákona je teda fyzická osoba, ktorá je v určitom blízkom osobnom vzťahu k poručiteľovi. Dedičom zo závetu je taká osoba, ktorú si za dediča poručiteľ povolá, pričom ním môže byť nielen fyzická osoba, ale aj právnická osoba alebo štát. Na to, aby bol dedič spôsobilý dediť, stačí mať spôsobilosť na práva a povinnosti, nevyžaduje sa aj spôsobilosť na právne úkony. Osoby, ktoré nemajú spôsobilosť na právne úkony (maloleté osoby, osoby trpiace duševnou poruchou) musia byť pri právnych úkonoch, ktoré treba urobiť v súvislosti s nadobudnutím dedičstva, zastúpené zákonným zástupcom.
Dedič, ktorý je povolaný dediť, či už zo zákona alebo zo závetu, môže sa svojím konaním vylúčiť z dedenia, čím sa stane nespôsobilým dediť. Takýto dedič je nespôsobilým dedičom. Dôvody, ktoré robia dediča nespôsobilým dediť sú v zákone taxatívne uvedené § 469:
a) spáchanie úmyselného trestného činu dedičom voči poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom, k spáchaniu tohoto trestného činu musí dôjsť skôr, než príde k dedeniu, ktoré nastáva okamihom smrti poručiteľa,
b) zavrhnutiahodné konanie dediča proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle, v tomto prípade sa nevyžaduje konanie, ktoré by napĺňalo skutkovú podstatu trestného činu, ale stačí konanie, ktoré je zavrhnutiahodné z hľadiska dobrých mravov (zničenie závetu, zatajenie závetu). K takémuto konaniu môže dôjsť aj po smrti poručiteľa.
Následky uvedeného konania, teda (dedičská nespôsobilosť) nastávajú bez ďalšieho (ipso facto), teda nemusí nastať ďalšia právna skutočnosť, aby došlo k dedičskej nespôsobilosti. Poručiteľ však má možnosť odvrátiť uvedené právne následky, teda má možnosť odvrátiť dedičskú nespôsobilosť takto postihnutého dediča tým, že dedičovi takýto čin odpustí. Odpustenie je jednostranným právnym úkonom poručiteľa, na ktorý sa nevyžaduje žiadna osobitná právna forma. Môže k tomu dôjsť výslovne alebo mlčky (konkludentným činom). Odpustením sa dedičská nespôsobilosť ručí a dedič sa opätovne stáva spôsobilým dedičom.
