Prevod nehnuteľnosti na základe dedenia

V súvislosti s problematikou prechodu a prevodu nehnuteľností, najmä na základe dedenia, je nutné ozrejmiť teoretické pojmy niektorých základných ustanovení Občianskeho zákonníka, s ktorými sa v konkrétnych prípadoch každodenného života stretávame.


V zásade sa dedičstvo nadobúda okamihom smrti poručiteľa § 406. Odvtedy môžu dedičia s dedičstvom zásadne nakladať. V tejto dispozičnej voľnosti sú však obmedzení tým, že na každé nakladanie z dedičstvom, ktoré presahuje rámec obvyklého hospodárenia, potrebujú súhlas súdu, a to až do skončenia dedičského konania. Konanie o dedičstve je upravené v piatej hlave, tretej časti, § 175a – 175zd O.s.p.. Táto intervencia spočíva v tom, že len čo súd zistí smrť občana, ex offo začne konanie o dedičstve a skúma, či po zomretej osobe zostal majetok, či existujú subjekty, ktorým v danom konaní prislúchajú dedičské tituly. V konaní o dedičstve ide najmä o to, aby sa zistil majetok, ktorý zostal po poručiteľovi, aby sa zistili aktíva a pasíva tohoto majetku, kto sú dedičia, či chcú byť dedičmi, teda či dedičstvo neodmietajú, či sú ako dedičia spôsobilí, či nedošlo k vydedeniu. Pri pasívach, t.j. pri dlhoch poručiteľa, ide o zistenie veriteľov a spôsobu akým dedičia uspokoja pohľadávky veriteľa.

Dedičia v rámci konania o dedičstve uplatňujú svoje dedičské právo, ktoré súd skúma a postupuje takto:

a) ak je len jeden dedič a dedičstvo neodmietne, súd mu potvrdí, že dedičstvo nadobudol. Toto potvrdenie má deklaratórny význam. Potvrdzuje tým právo, ktoré vzniklo už okamihom smrti poručiteľa,

b) ak je dedičov viac a dohodnú sa medzi sebou o vyporiadaní dedičstva, t.j. konkrétne sa dohodnú, ktorá vec či súbor vecí z dedičstva komu pripadne, resp. že zostanú spoluvlastníkmi a ako sa medzi nich rozdelia aktíva a pasíva, súd dohodu schváli, ak neodporuje zákonu a dobrým mravom,

c) ak je dedičov viac a nedohodnú sa o vyporiadaní medzi sebou, súd potvrdí nadobudnutie dedičstva tým dedičom, ktorých dedičské právo bolo preukázané. Súd pri vyporiadaní dedičov postupuje záväzne podľa pravidiel vymedzených v § 484:

  • potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov,
  • dedičovi do jeho podielu pri dedení zo zákona započíta (tzv. kolácia) to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nešlo o obvyklé darovanie. Ak však nededí niektoré dieťa (pretože odmietlo dedičstvo, nemá dedičskú spôsobilosť, je vydedené) a dedia jeho deti (teda poručiteľovi vnuci prípadne pravnuci) započíta sa im (vnukom, pravnukom) do podielu to, čo bezplatne dostal od poručiteľa ich predok. Zmysel tohoto ustanovenia je v tom, aby nedochádzalo k neopodstatnenému zvýhodneniu takých dedičov, ktorých rodičia, prípadne prarodičia, boli poručiteľom obdarovaní mimo rámca obvyklého darovania. Pri dedení zo závetu treba započítanie urobiť len vtedy, ak dal na to poručiteľ príkaz, alebo ak by obdarovaný dedič bol neodôvodnene zvýhodnený oproti neopomenuteľným dedičom,
  • pri rozdelení dedičstva sa prihliada na možnosti účelného využitia veci.
d) ak poručiteľ zanechá nepatrný majetok, môže ho súd vydať tomu, kto sa postará o pohreb a konanie o dedičstve zastaví.

Dedič zodpovedá za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli ako dedičstvo. Ak je dedičov viac, potom zodpovedajú podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli k celkovému dedičstvu. Aby však dedenie nebolo pre dediča majetkovým rizikom, táto zodpovednosť je obmedzená tým, že dedič zodpovedá za poručiteľove dlhy len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva.

Ak je dedičstvo predĺžené, dedičia sa môžu s veriteľmi dohodnúť, že dedičstvo prenechávajú veriteľom na úhradu dlhov (jure crediti). Súd takúto dohodu schváli ak neodporuje zákonu alebo dobrým mravom. Ak nedôjde k dohode medzi dedičmi a veriteľmi o prenechaní dedičstva, alebo ak by súd takúto dohodu neschválil, súd môže nariadiť likvidáciu dedičstva.


Odmietnutie dedičstva

 

Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa, avšak dedič môže jednostranným právnym úkonom odvrátiť právne následky jeho povolania za dediča, a teda nestať sa dedičom. Právny úkon, ktorým dedič odvracia právne následky povolania za dediča a vyhlasuje, že sa dedičom nechce stať, je odmietnutie dedičstva - § 43 a nasl.. Odmietnutie dedičstva je jednostranným právnym úkonom dediča adresovaným súdu, ktorý prejednáva dedičstvo, v ktorom dedič prehlasuje, že dedičstvo odmieta. Právne následky odmietnutia dedičstva nastupujú ex tunc (teda od okamihu smrti poručiteľa), takže povolaný dedič sa skutočne dedičom nestáva a nevstupuje do žiadneho dedičskoprávneho vzťahu. Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva môže urobiť:

a) dedič sám, ak je spôsobilý na právny úkon,

b) zástupca dediča, ak ho na to dedič splnomocnil na základe osobitného písomného plnomocenstva, ktorým ho výslovne oprávňuje odmietnuť dedičstvo,

c) zákonný zástupca dediča, ak dedič nie je spôsobilý na právne úkony, odmietnutie dedičstva nemožno považovať za bežnú vec pri spravovaní majetku zastúpeného, a preto na takýto úkon si zástupca bude musieť vyžiadať schválenie súdu.

Odmietnutie dedičstva jednostranným právnym úkonom, ktorý musí spĺňať určité formálne a obsahové náležitosti: z hľadiska formy musí ísť buď o ústne vyhlásenie na súde alebo o písomné vyhlásenie zaslané súdu, ktorý prejednáva dedičstvo. Takéto vyhlásenie sa musí urobiť v lehote 1 mesiaca odo dňa, keď bol dedič súdom upovedomený o právne odmietnuť dedičstvo a o následkoch, ktoré odmietnutie má. Lehotu 1 mesiaca môže súd predĺžiť z dôležitých dôvodov. Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva nemožno urobiť pred smrťou poručiteľa. Z obsahovej stránky musí ísť o vyhlásenie, ktoré nemožno viazať na žiadne podmienky a nemožno k nemu prijať nijaké výhrady. Ak by bolo vyhlásenie o odmietnutí dedičstva viazané na podmienky alebo ak by boli k nemu pripojené výhrady, nemalo by účinky odmietnutia dedičstva a teda povolaný dedič by sa stal skutočným dedičom. Dedičstvo nemožno odmietnuť len z časti. Vyhlásenie, ktoré by obsahovalo iba čiastočné odmietnutie dedičstva by nemalo právne účinky, a povolaný dedič by sa stal dedičom celého svojho dedičského podielu. Právne úkony, ktorými povolaný dedič rozhodol o tom, že dedičstvo prijíma, alebo vyhlásil , že dedičstvo odmieta, sú neodvolateľné a nemožno od nich odstúpiť ( § 465, 467).


Dedičská nespôsobilosť

 

Dedičom je osoba povolaná dediť zo závetu alebo zo zákona. Dedičom zo zákona je teda fyzická osoba, ktorá je v určitom blízkom osobnom vzťahu k poručiteľovi. Dedičom zo závetu je taká osoba, ktorú si za dediča poručiteľ povolá, pričom ním môže byť nielen fyzická osoba, ale aj právnická osoba alebo štát. Na to, aby bol dedič spôsobilý dediť, stačí mať spôsobilosť na práva a povinnosti, nevyžaduje sa aj spôsobilosť na právne úkony. Osoby, ktoré nemajú spôsobilosť na právne úkony (maloleté osoby, osoby trpiace duševnou poruchou) musia byť pri právnych úkonoch, ktoré treba urobiť v súvislosti s nadobudnutím dedičstva, zastúpené zákonným zástupcom.

Dedič, ktorý je povolaný dediť, či už zo zákona alebo zo závetu, môže sa svojím konaním vylúčiť z dedenia, čím sa stane nespôsobilým dediť. Takýto dedič je nespôsobilým dedičom. Dôvody, ktoré robia dediča nespôsobilým dediť sú v zákone taxatívne uvedené § 469:

a) spáchanie úmyselného trestného činu dedičom voči poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom, k spáchaniu tohoto trestného činu musí dôjsť skôr, než príde k dedeniu, ktoré nastáva okamihom smrti poručiteľa,

b) zavrhnutiahodné konanie dediča proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle, v tomto prípade sa nevyžaduje konanie, ktoré by napĺňalo skutkovú podstatu trestného činu, ale stačí konanie, ktoré je zavrhnutiahodné z hľadiska dobrých mravov (zničenie závetu, zatajenie závetu). K takémuto konaniu môže dôjsť aj po smrti poručiteľa.

Následky uvedeného konania, teda (dedičská nespôsobilosť) nastávajú bez ďalšieho (ipso facto), teda nemusí nastať ďalšia právna skutočnosť, aby došlo k dedičskej nespôsobilosti. Poručiteľ však má možnosť odvrátiť uvedené právne následky, teda má možnosť odvrátiť dedičskú nespôsobilosť takto postihnutého dediča tým, že dedičovi takýto čin odpustí. Odpustenie je jednostranným právnym úkonom poručiteľa, na ktorý sa nevyžaduje žiadna osobitná právna forma. Môže k tomu dôjsť výslovne alebo mlčky (konkludentným činom). Odpustením sa dedičská nespôsobilosť ručí a dedič sa opätovne stáva spôsobilým dedičom.


Späť

Meníte na byte plastové okná? Zateká vám do kuchyne? Pomôcť môže aj správca Meníte na byte plastové okná? Zateká vám do kuchyne? Pomôcť môže aj správca

Správa nehnuteľnosti je komplexným procesom, ktorý si vyžaduje odbornosť a starostlivý prístup, pretože veľmi často ide nielen o kvalitu, ale aj bezpečie obyvateľov konkrétnej nehnuteľnosti.  Jej správca má na starosti celý rad úloh, ktoré sú pre bezproblémový chod domu alebo bytového komplexu veľmi dôležité. Dokonca vám môže a v mnohých prípadoch aj musí byť nápomocný napríklad pri obyčajnej výmene plastových okien, vonkajších žalúzií alebo čistení fasády. Aké sú povinnosti správcu nehnuteľnosti a čo robiť, ak si svoje úlohy..

Keď sme sa rozhodli zatepliť svoj domov

 „Už niekoľko rokov sa na Slovenku veľké, ale aj menšie sivé sídliská z čias socialistickej výstavby menia na čoraz väčšie ostrovčeky farebných budov, ktoré prešli tzv. rekonštrukčnou kúrou v pobode zatepľovania. Keďže väčšina bytových domov je stará už niekoľko desačročí, zančná časť z nich potrebuje priam nutnú rekoštrukciu. Základnou otázkou sa preto často na domových schôdzach stáva otázka: Ako si teda zateplíme svoje spoločné bývanie a hlavne akým spôsobom na to získať peniaze.“ Čo urobiť pred zatepľovaním domu Dobré..

Montovaný dom – predsudky a skutočnosť. Naozaj môže konkurovať klasike?

Otázka domu je pre každého jednou z najosobnejších;  je to miesto, kde trávime spolu so svojou rodinou nielen väčšinu svojho života, ale zároveň ho chceme vnímať ako útočisko. Je preto pochopiteľné, že sa každý budúci majiteľ snaží, aby bol jeho dom čo najkvalitnejší – samozrejme v rámci jeho finančných možností, čo býva pri rozhodovaní o jeho druhu často kľúčovým faktorom. Murovaný dom zostane vždy klasikou, avšak jeho výstavba si vyžaduje nielen veľa financií a práce, ale i pomerne dlhý čas. Alternatívou je montovaný dom, ktorý už..

Darovanie a darovacia zmluva

Okrem kúpnej zmluvy či obdobných kontraktov, darovanie je jedným z najčastejších spôsobov nadobúdania nehnuteľností. Určitú popularitu tohto kontraktu spôsobuje možnosť získania nehnuteľnosti bez finančných výdavkov. Nevýhodou darovacej zmluvy však je “neistota” obdarovaného subjektu, keďže darovanie možno napadnúť, čím sa oslabuje panstvo obdarovaného nad darovanou vecou. Otázku darovania upravuje Občiansky zákonník v ustanovení paragrafov 628 – 630. Pre vznik darovacej zmluvy je potrebný súhlasný prejav vôle darcu a obdarovaného. Darovacou zmluvou..

Neskolaudovaná stavba - otázka predaja a bývania

S mojím manželom máme vyhliadnutý rodinný dom na kúpu. Ide o novostavbu domu, no realitka, ktorá ho ponúka, sa vyjadrila, že nie je ešte skolaudovaný. Je táto skutočnosť pre nás ako kupujúcich na závadu? Aké môžeme očakávať ťažkosti s kúpou neskolaudovanej stavby, s trvalým pobytom ? Ivica S., Kľakany Ako sami uvádzate, vami postavený rodinný dom je neskolaudovaný. V zmysle platnej legislatívy to znamená, že neskolaudovaná nehnuteľnosť nemôže slúžiť účelu, na ktorý bola postavená - teda buď podnikateľským účelom, ako prevádzka podniku, vo..

Vymoženie práva k vydraženej veci a zodpovednosť dražiteľa

V dobrovoľnej dražbe som vydražila dom, o ktorom som si myslela, že je neobývaný - celkový dojem aj informáciu od dražobnej spoločnosti, že majiteľ je v Čechách - dom bez vody, plynu, elektriny. Bývalý majiteľ - môj dlžník, nebol nikdy prítomný. Ukázalo sa, že dom je predsa obývaný jedným Rómom. Povedal mi, že sa mu nechce odísť. Pracuje a prenájom si môže dovoliť, len nechce. Dala so mu 2 týždne na odsťahovanie, ale myslím, že sa nepohne, nič si zo mňa nerobí. Dom chcem čo najrýchlejšie predať. Dagmar I., Hradská Na dobrovoľné dražby sa vzťahuje..

Vývoj cien bytov v Bratislave v roku 2008

Skoro každého, ktorý či už má byt alebo si ho ešte len plánuje obstarať, zaujíma vývoj cien bytov a hlavne prognóza do budúcnosti. Prvé sa dá ukázať na základe zozbieraných údajov, druhé sa dá v súčasnosti len veľmi obtiažne predpovedať.Pozrime sa teda, čo sa na trhu s bratislavskými bytmi dialo od januára 2008 po čiastočnom cca mesačnom (vianočnom) útlme, ktorý nastal po zatiaľ najväčšom realitnom boome na Slovensku v jeseni 2007, kedy boli ceny za meter štvorcový starých bytov v hlavnom meste drahšie ako ceny za meter štvorcový v novostavbách.Realitný..

Daň z nehnuteľností

Čo je to daň z nehnuteľností?Vyrubenie daneKto je to daňovník?Predmet daneVýška sadzby daneNovinkyProblematika dane z nehnuteľností je upravená v zákone č.582/2004 Z. z.o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (ďalej len "zákon"). V podstate sa teda už tri roky zachováva v pôvodnom stave. Každý rok sa ale dejú jemné úpravy.Čo je to daň z nehnuteľností?  Zákon rozlišuje 3 druhy dane z nehnuteľností:daň z pozemkov,daň zo stavieb,a daň z bytov (kam patria pre účely dane i nebytové priestory v bytovom..

Lízing nehnuteľností

Čo to vlastne je?ZačiatkyOdlišnosti od ostatných lízingových foriemAko to funguje v praxi.Výhoda pre firmyPrečo sa oplatí lízing nehnuteľnostíČo nám ponúkajú lízingové spoločnosti?Produkty slovenských lízingových spoločnostíFinančný a operatívny lízingZhrnutie Skutočnosťou už aj na Slovensku je, že lízingové spoločnosti zarábajú peniaze na nehnuteľnostiach. Postup je absolútne totožný s lízingom napríklad áut. Zákazník nemá, alebo z rozličných dôvodov nechce poskytnúť celú sumu za kupovaný produkt a tak ho spoločnosť kúpi za neho a postupne..


Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies.