Prevod nehnuteľnosti na základe dedenia

V súvislosti s problematikou prechodu a prevodu nehnuteľností, najmä na základe dedenia, je nutné ozrejmiť teoretické pojmy niektorých základných ustanovení Občianskeho zákonníka, s ktorými sa v konkrétnych prípadoch každodenného života stretávame.


V zásade sa dedičstvo nadobúda okamihom smrti poručiteľa § 406. Odvtedy môžu dedičia s dedičstvom zásadne nakladať. V tejto dispozičnej voľnosti sú však obmedzení tým, že na každé nakladanie z dedičstvom, ktoré presahuje rámec obvyklého hospodárenia, potrebujú súhlas súdu, a to až do skončenia dedičského konania. Konanie o dedičstve je upravené v piatej hlave, tretej časti, § 175a – 175zd O.s.p.. Táto intervencia spočíva v tom, že len čo súd zistí smrť občana, ex offo začne konanie o dedičstve a skúma, či po zomretej osobe zostal majetok, či existujú subjekty, ktorým v danom konaní prislúchajú dedičské tituly. V konaní o dedičstve ide najmä o to, aby sa zistil majetok, ktorý zostal po poručiteľovi, aby sa zistili aktíva a pasíva tohoto majetku, kto sú dedičia, či chcú byť dedičmi, teda či dedičstvo neodmietajú, či sú ako dedičia spôsobilí, či nedošlo k vydedeniu. Pri pasívach, t.j. pri dlhoch poručiteľa, ide o zistenie veriteľov a spôsobu akým dedičia uspokoja pohľadávky veriteľa.

Dedičia v rámci konania o dedičstve uplatňujú svoje dedičské právo, ktoré súd skúma a postupuje takto:

a) ak je len jeden dedič a dedičstvo neodmietne, súd mu potvrdí, že dedičstvo nadobudol. Toto potvrdenie má deklaratórny význam. Potvrdzuje tým právo, ktoré vzniklo už okamihom smrti poručiteľa,

b) ak je dedičov viac a dohodnú sa medzi sebou o vyporiadaní dedičstva, t.j. konkrétne sa dohodnú, ktorá vec či súbor vecí z dedičstva komu pripadne, resp. že zostanú spoluvlastníkmi a ako sa medzi nich rozdelia aktíva a pasíva, súd dohodu schváli, ak neodporuje zákonu a dobrým mravom,

c) ak je dedičov viac a nedohodnú sa o vyporiadaní medzi sebou, súd potvrdí nadobudnutie dedičstva tým dedičom, ktorých dedičské právo bolo preukázané. Súd pri vyporiadaní dedičov postupuje záväzne podľa pravidiel vymedzených v § 484:

  • potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov,
  • dedičovi do jeho podielu pri dedení zo zákona započíta (tzv. kolácia) to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nešlo o obvyklé darovanie. Ak však nededí niektoré dieťa (pretože odmietlo dedičstvo, nemá dedičskú spôsobilosť, je vydedené) a dedia jeho deti (teda poručiteľovi vnuci prípadne pravnuci) započíta sa im (vnukom, pravnukom) do podielu to, čo bezplatne dostal od poručiteľa ich predok. Zmysel tohoto ustanovenia je v tom, aby nedochádzalo k neopodstatnenému zvýhodneniu takých dedičov, ktorých rodičia, prípadne prarodičia, boli poručiteľom obdarovaní mimo rámca obvyklého darovania. Pri dedení zo závetu treba započítanie urobiť len vtedy, ak dal na to poručiteľ príkaz, alebo ak by obdarovaný dedič bol neodôvodnene zvýhodnený oproti neopomenuteľným dedičom,
  • pri rozdelení dedičstva sa prihliada na možnosti účelného využitia veci.
d) ak poručiteľ zanechá nepatrný majetok, môže ho súd vydať tomu, kto sa postará o pohreb a konanie o dedičstve zastaví.

Dedič zodpovedá za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli ako dedičstvo. Ak je dedičov viac, potom zodpovedajú podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli k celkovému dedičstvu. Aby však dedenie nebolo pre dediča majetkovým rizikom, táto zodpovednosť je obmedzená tým, že dedič zodpovedá za poručiteľove dlhy len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva.

Ak je dedičstvo predĺžené, dedičia sa môžu s veriteľmi dohodnúť, že dedičstvo prenechávajú veriteľom na úhradu dlhov (jure crediti). Súd takúto dohodu schváli ak neodporuje zákonu alebo dobrým mravom. Ak nedôjde k dohode medzi dedičmi a veriteľmi o prenechaní dedičstva, alebo ak by súd takúto dohodu neschválil, súd môže nariadiť likvidáciu dedičstva.


Odmietnutie dedičstva

 

Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa, avšak dedič môže jednostranným právnym úkonom odvrátiť právne následky jeho povolania za dediča, a teda nestať sa dedičom. Právny úkon, ktorým dedič odvracia právne následky povolania za dediča a vyhlasuje, že sa dedičom nechce stať, je odmietnutie dedičstva - § 43 a nasl.. Odmietnutie dedičstva je jednostranným právnym úkonom dediča adresovaným súdu, ktorý prejednáva dedičstvo, v ktorom dedič prehlasuje, že dedičstvo odmieta. Právne následky odmietnutia dedičstva nastupujú ex tunc (teda od okamihu smrti poručiteľa), takže povolaný dedič sa skutočne dedičom nestáva a nevstupuje do žiadneho dedičskoprávneho vzťahu. Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva môže urobiť:

a) dedič sám, ak je spôsobilý na právny úkon,

b) zástupca dediča, ak ho na to dedič splnomocnil na základe osobitného písomného plnomocenstva, ktorým ho výslovne oprávňuje odmietnuť dedičstvo,

c) zákonný zástupca dediča, ak dedič nie je spôsobilý na právne úkony, odmietnutie dedičstva nemožno považovať za bežnú vec pri spravovaní majetku zastúpeného, a preto na takýto úkon si zástupca bude musieť vyžiadať schválenie súdu.

Odmietnutie dedičstva jednostranným právnym úkonom, ktorý musí spĺňať určité formálne a obsahové náležitosti: z hľadiska formy musí ísť buď o ústne vyhlásenie na súde alebo o písomné vyhlásenie zaslané súdu, ktorý prejednáva dedičstvo. Takéto vyhlásenie sa musí urobiť v lehote 1 mesiaca odo dňa, keď bol dedič súdom upovedomený o právne odmietnuť dedičstvo a o následkoch, ktoré odmietnutie má. Lehotu 1 mesiaca môže súd predĺžiť z dôležitých dôvodov. Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva nemožno urobiť pred smrťou poručiteľa. Z obsahovej stránky musí ísť o vyhlásenie, ktoré nemožno viazať na žiadne podmienky a nemožno k nemu prijať nijaké výhrady. Ak by bolo vyhlásenie o odmietnutí dedičstva viazané na podmienky alebo ak by boli k nemu pripojené výhrady, nemalo by účinky odmietnutia dedičstva a teda povolaný dedič by sa stal skutočným dedičom. Dedičstvo nemožno odmietnuť len z časti. Vyhlásenie, ktoré by obsahovalo iba čiastočné odmietnutie dedičstva by nemalo právne účinky, a povolaný dedič by sa stal dedičom celého svojho dedičského podielu. Právne úkony, ktorými povolaný dedič rozhodol o tom, že dedičstvo prijíma, alebo vyhlásil , že dedičstvo odmieta, sú neodvolateľné a nemožno od nich odstúpiť ( § 465, 467).


Dedičská nespôsobilosť

 

Dedičom je osoba povolaná dediť zo závetu alebo zo zákona. Dedičom zo zákona je teda fyzická osoba, ktorá je v určitom blízkom osobnom vzťahu k poručiteľovi. Dedičom zo závetu je taká osoba, ktorú si za dediča poručiteľ povolá, pričom ním môže byť nielen fyzická osoba, ale aj právnická osoba alebo štát. Na to, aby bol dedič spôsobilý dediť, stačí mať spôsobilosť na práva a povinnosti, nevyžaduje sa aj spôsobilosť na právne úkony. Osoby, ktoré nemajú spôsobilosť na právne úkony (maloleté osoby, osoby trpiace duševnou poruchou) musia byť pri právnych úkonoch, ktoré treba urobiť v súvislosti s nadobudnutím dedičstva, zastúpené zákonným zástupcom.

Dedič, ktorý je povolaný dediť, či už zo zákona alebo zo závetu, môže sa svojím konaním vylúčiť z dedenia, čím sa stane nespôsobilým dediť. Takýto dedič je nespôsobilým dedičom. Dôvody, ktoré robia dediča nespôsobilým dediť sú v zákone taxatívne uvedené § 469:

a) spáchanie úmyselného trestného činu dedičom voči poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom, k spáchaniu tohoto trestného činu musí dôjsť skôr, než príde k dedeniu, ktoré nastáva okamihom smrti poručiteľa,

b) zavrhnutiahodné konanie dediča proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle, v tomto prípade sa nevyžaduje konanie, ktoré by napĺňalo skutkovú podstatu trestného činu, ale stačí konanie, ktoré je zavrhnutiahodné z hľadiska dobrých mravov (zničenie závetu, zatajenie závetu). K takémuto konaniu môže dôjsť aj po smrti poručiteľa.

Následky uvedeného konania, teda (dedičská nespôsobilosť) nastávajú bez ďalšieho (ipso facto), teda nemusí nastať ďalšia právna skutočnosť, aby došlo k dedičskej nespôsobilosti. Poručiteľ však má možnosť odvrátiť uvedené právne následky, teda má možnosť odvrátiť dedičskú nespôsobilosť takto postihnutého dediča tým, že dedičovi takýto čin odpustí. Odpustenie je jednostranným právnym úkonom poručiteľa, na ktorý sa nevyžaduje žiadna osobitná právna forma. Môže k tomu dôjsť výslovne alebo mlčky (konkludentným činom). Odpustením sa dedičská nespôsobilosť ručí a dedič sa opätovne stáva spôsobilým dedičom.


Späť

TEHLA - najpoužívanejší stavebný materiál

Pálená tehlaPorobetónVápenato-pieskové tehlyBetónové tvárniceSklobetónKamenné tvarovkySadrové tvarovkyŠkodlivosť stavebných materiálovVybrať správny stavebný materiál na stavbu alebo rekonštrukciu domu, bytu či inej stavby, nie je také jednoduché ako by sa na prvý pohľad zdalo. Súčasný trh ponúka veľké množstvo najrôznejšieho stavebného materiálu od klasickej pálenej tehly až po moderné presné tvárnice. Pri ich správnom výbere je potrebné zvážiť niekoľko faktorov. Načo bude tehla použitá, či ide o novostavbu, prestavbu alebo prístavbu, či je..

Výmena obkladu kúpeľne: Potrebujem aj papier alebo mi stačí len kladivo? Výmena obkladu kúpeľne: Potrebujem aj papier alebo mi stačí len kladivo?

Predstavte si, že vaša kúpeľňa je ako operná diva. Zvonku možno pôsobí nenápadne, ale vo svojom vnútri skrýva drámu vodných árií, parných recitálov a voňavých duetov s mydlom, pričom obklad je jej trblietavý kostým. No čo ak sa rozhodnete tieto šaty vymeniť? Musíte to hlásiť stavebnému úradu? Alebo len susedovi, ktorého omietka možno zdieľa rovnakú nosnú stenu? Ak výmena obkladu nemení nosné konštrukcie, nezasahuje do spoločných častí domu a nemeníte dispozíciu bytu (napríklad búraním steny, aby ste mohli mať vaňu veľkú ako bazén),..

Znalecké ohodnotenie nehnuteľností

 „Koľko ľudí, toľko chutí,“ hovorí známe slovenské príslovie. O jeho pravdivosti sa mohli presvedčiť aj tí, ktorí sa v praxi stretli s znaleckým ohodnocovaním nehnuteľností. Práve u rčenie hodnoty pozemkov či nehnuteľností sa v mnohých rodinách stalo jablkom sváru. Dedičské či rozvodové konania a s tým spojená deľba majetku, sa tak môžu stať nepríjemnosťou pre viacerých rodinných príslušníkov. Je pravdou, že iný pohľad má na objekt predávajúci, ktorý chce v prvom rade zarobiť a dostať za svoj majetok čo najväčší obnos peňazí. No na..

Narúšanie pokojného bývania ako predpoklad pre zánik nájmu bytu

Rada by som sa informovala, či nás bytové družstvo môže kvôli dcére vysťahovať z bytu? Nemáme kam íst bývať a dá sa tomu vyhnúť, ak bytové družstvo zruší dcére trvalý pobyt a ona odíde preč? Vlastníkom bytu  je bytové družstvo a ja a manžel ako spoloční členovia družstva sme nájomníkmi. Máme dospelú dcéru, ktorá má totožný trvalý pobyt ako my a v čase našej neprítomnosti (manžel je dlhodobo mimo bytu a ja kvôli práci) býva dcéra v byte a susedia sa sťažujú, zatiaľ len ústne, na bytovom družstve, že za dcérou chodia všelijaké..

Spoluvlastnícky podiel ako predmet záložného práva a postihnutie spoluvlastníckeho podielu exekúciou

Podľa vami uvedených skutočností má dotknutý spoluvlastník viacero podlžností, a to počnúc od dlhu voči hypotekárnej banke až po vami bližšie nešpecifikovaný počet veriteľov, ktorí si svoje pohľadávky voči spoluvlastníkovi uplatnili v exekučnom konaní. Pokiaľ ide o záložné právo hypotekárnej banky na jemu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel, záložné právo tu vzniklo priamo zo zmluvy o hypotekárnom úvere. Súčasťou takej zmluvy je samozrejme klauzula o zriadení záložného práva na nehnuteľnosť preukázateľne patriacu osobe, ktorej sa hypotekárny..

Vymoženie práva k vydraženej veci a zodpovednosť dražiteľa

V dobrovoľnej dražbe som vydražila dom, o ktorom som si myslela, že je neobývaný - celkový dojem aj informáciu od dražobnej spoločnosti, že majiteľ je v Čechách - dom bez vody, plynu, elektriny. Bývalý majiteľ - môj dlžník, nebol nikdy prítomný. Ukázalo sa, že dom je predsa obývaný jedným Rómom. Povedal mi, že sa mu nechce odísť. Pracuje a prenájom si môže dovoliť, len nechce. Dala so mu 2 týždne na odsťahovanie, ale myslím, že sa nepohne, nič si zo mňa nerobí. Dom chcem čo najrýchlejšie predať. Dagmar I., Hradská Na dobrovoľné dražby sa vzťahuje..

Ako sa nestať obeťou realitného podvodu

 Ak sa spomenie termín realitný podvod, väčšinou každému napadne nejaký nedávny zločin bytovej mafie , táto otázka je však omnoho komplikovanejšia a jej „mafiánska“ stránka je len jednou časťou zla, aj keď má bezpochyby najviac tragických koncov. Podvody s realitami sa však netýkajú len osamelých starších ľudí a mŕtvol vylovených z rybníkov - oveľa viac je tých „prozaických“ prípadov, okolo ktorých sa robí menej kriku, avšak ich dôsledky sú pre postihnutých takisto ničivé a vo všeobecnosti by mali byť varovaním. Poďme sa teda pozrieť..

Kúpa nehnutelnosti zaťaženej vecným bremenom alebo záložným právom na nehnuteľnosti?

Pred samotnou kúpou zaťaženej nehnutelnosti je vhodné, aby si kupujúci v prvom rade jasne ozrejmil, či skutočne chce nadobudnúť nehnuteľnosť s ťarchou alebo nezaťaženú nehnuteľnosť. Jeho postup závisí od toho, či nehnuteľnosť je nadobúdaná priamo konaním kupujúceho alebo cez sprostredkovateľa - realitnú kanceláriu. Kupujúci by si mal vyžiadať relevantné a najmä aktuálne doklady ohľadne predmetnej nehnuteľnosti, napr. originál  listu vlastníctva. Na liste vlastníctva, ktorý môže získať od predávajúceho, od realitnej kancelárie..

Lízing nehnuteľností

Čo to vlastne je?ZačiatkyOdlišnosti od ostatných lízingových foriemAko to funguje v praxi.Výhoda pre firmyPrečo sa oplatí lízing nehnuteľnostíČo nám ponúkajú lízingové spoločnosti?Produkty slovenských lízingových spoločnostíFinančný a operatívny lízingZhrnutie Skutočnosťou už aj na Slovensku je, že lízingové spoločnosti zarábajú peniaze na nehnuteľnostiach. Postup je absolútne totožný s lízingom napríklad áut. Zákazník nemá, alebo z rozličných dôvodov nechce poskytnúť celú sumu za kupovaný produkt a tak ho spoločnosť kúpi za neho a postupne..


Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies.