Stavebné konanie - uskutočňovanie stavieb a ich zákonné podmienky

Realizácia stavieb – nielen na základe stavebného povolenia

 

Stavby, zmeny stavieb alebo udržiavacie práce na stavbách sa môžu realizovať podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu.. Rozdiel medzi stavebným povolením a ohlásením spočíva v charaktere stavby, príp. prác, ktoré sa majú vykonávať. Stavebné povolenie je nevyhnutné pri stavbách každého druhu bez ohľadu na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania. Stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, a to najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách. Stavebný zákon - zákon č. 50/1976 Zb. – ustanovuje v § 55 ods. 2 prípady, kedy sa stavebné povolenie nevyžaduje, ale postačuje len ohlásenie stavebnému orgánu, ktorým je obec.

 

Ohlásenie stavby – len drobné stavby a bez zmien spôsobu užívania jestvujúcich stavieb

 

Ohlásenie stačí, ak ide o jednoduchú stavbu, jej prístavbu a nadstavbu, ak tak určil stavebný úrad v územnom rozhodnutí, ďalej ak ide o drobné stavby, ktoré plnia len doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie, o stavebné úpravy, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby, nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby, nemení sa spôsob užívania stavby a neohrozujú sa záujmy spoločnosti. Ohlásenie stavebnému úradu ďalej postačuje pri udržiavacích prácach, ktoré by mohli ovplyvniť stabilitu stavby, požiarnu bezpečnosť stavby, jej vzhľad alebo životné prostredie a pri všetkých udržiavacích prácach na stavbe, ktorá je kultúrnou pamiatkou, pri stavbách elektronických komunikačných sietí (nosiče telekomunikačných zariadení) umiestňovaných na existujúcich objektoch, ktoré nepresahujú výšku 6 m, šírku 2, 5 m a nezasahujú do nosných konštrukcií stavby, pri prízemných stavbách elektronických komunikačných sietí za podmienky, že ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 4,5 m a napokon pri výmene alebo dopĺňaní telekomunikačných zariadení na existujúcich stavbách elektronických komunikačných sietí. V poslednom prípade však nesmie dôjsť ku zmene stavby.

 

Bez stavebného povolenia a bez ohlásenia len ak ...

 

Stavebný zákon ustanovuje však aj také prípady, kedy nie je potrebné podľa zákona ani stavebné povolenie ani ohlásenie. Podľa § 56 zákona č. 50/1976 Zb., sa stavebné povolenie ani ohlásenie nevyžaduje
napríklad pri banských dielach, banských stavbách pod povrchom a pri stavbách v povrchových lomoch a skrývkach, pokiaľ podliehajú schvaľovaniu a dozoru orgánov štátnej banskej správy podľa banských predpisov,
pri nadzemných a podzemných vedeniach elektronických komunikačných sietí, vrátane oporných a vytyčovacích bodov, pri krátkodobých prenosných zariadeniach, ako sú predajné stánky, konštrukcie a zariadenia na slávnostnú výzdobu a osvetlenie budov, pri scénických stavbách pre film a televíziu,  pri geodetických drevených a prenosných meračských vežiach, signáloch a pyramídach, pri konštrukciách chmeľníc a vinohradov,
pri stavebných úpravách elektrických vedení bez obmedzenia napätia, pokiaľ sa nemení ich trasa. 

Žiadosť o vydanie stavebného povolenia a preukázanie práva k pozemku

Pred realizáciou stavby, pre ktorú zákon vyžaduje stavebné povolenie, je stavebník povinný požiadať stavebný úrad o stavebné povolenie, a to spolu s dokladmi a predpísanou dokumentáciou vypracovanou oprávnenou osobou . Náležitosťami žiadosti sú účel a spôsob užívania stavby, miesto stavby, predpokladaný čas jej skončenia, a ak ide stavbu na určitú dobu, v žiadosti treba uviesť aj dobu užívania stavby.

Stavebný zákon ukladá stavebníkovi povinnosť preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku aspoň  iné právo podľa Stavebného zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu. Uvedené neplatí, ak tieto skutočnosti boli stavebníkom preukázané v územnom konaní a po právoplatnosti územného rozhodnutia nedošlo k zmene. Iným právom k pozemku sa má na mysli:

1.       užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu,

2.       právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou,

3.       právo vyplývajúce z iných právnych predpisov,

4.       užívanie pozemku alebo stavby na základe koncesnej zmluvy, z ktorej vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu


Žiadosť o stavebné povolenie sa podáva pre samostatnú stavbu alebo jej zmenu, tiež pre súbor stavieb vrátane stavieb zariadenia staveniska, pre jednotlivé stavby súboru stavieb, ak tieto budú po dokončení schopné samostatného užívania a napokon pre podmieňujúce preložky sietí a zariadení technického vybavenia.

Čitateľské otázky adresujte na: LASAK@DEFENSA.SK


Autor: Mgr. Ján Lasák
KTN: 22/11

Späť

Bývanie v podkroví

Podkrovie, miestnosť so šikmými stenami je pre niekoho priestor, kde štýl bývania dostáva iný, nekonvenčný charakter. Pre mnohých z vás je to dokonca zosobnenie sna o bývaní, či už v rodinnom dome alebo klasickom paneláku. Podkrovie však nemusí a ani neslúži výhradne len na bývanie. Niekomu tam stačí sušiť si vypraté šaty, iný zasa si tam zriadi umelecký ateliér. No a pre niekoho ďalšieho je podkrovie iba obyčajný sklad pre nepotrebné veci s ktorými sa nevie rozlúčiť. Ako stavať podkrovie Takže poďme pekne po poriadku. Ak je vašim snom bývanie v..

Dochádzanie za štúdiom a prácou a realitný trh

Málokto pochybuje o tom, že čierny trh s nehnuteľnosťami je mimoriadne rozvetvený a úspešný. Netýka sa iba nejakej vyhranenej skupiny obyvateľstva; vo všeobecnosti však možno povedať, že „cieľovou skupinou“ tohto problému sú mladí ľudia, konkrétne tí, ktorí z rôznych dôvodov, väčšinou však za prácou, prichádzajú do veľkých miest. Byty sú tam drahé a na vybavenie hypotéky je potrebný pravidelný príjem v takej výške, aká sa dosahuje väčšinou po rokoch praxe. Niet sa teda čo diviť, že je medzi čiernymi nájomníkmi toľko mladých absolventov;..

Nájomné byty v súčasnosti

Nájomné byty na Slovensku sú čímsi, čo nezapĺňa hlavné témy týkajúce sa realitných debát. V nich totiž predsa len panuje v našich končinách vplyv snáď už končiacej krízy a jej dopadov na ceny nehnuteľnosti. Pričom táto téma by si na Slovensku zaslúžila oveľa viac pozornosti ako má v súčasnosti. Nájomné byty sú totiž trendom, ktorý by mohol oživiť realitný segment a sprístupnil by bývanie, ktoré síce nie je „vo vlastnom“, ale určite by pomohlo mnohým nájsť si prístupnejšiu strechu nad hlavou.Ako sme už spomenuli hneď na začiatku, téma..

Pojem a charakteristika nájomnej zmluvy

Nájomná zmluva predstavuje dvojstranný konsenzuálny právny úkon, na základe ktorého vzniká nájomný vzťah medzi prenajímateľom a nájomcom. Nájomná zmluva ako právny úkon musí spĺňať všeobecné náležitosti právnych úkonov (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka). Predmetnou právnou skutočnosťou akou je nájomná zmluva kreuje sa nájomný vzťah medzi zúčastnenými zmluvnými stranami - prenajímateľom a nájomcom - ktoré si upravujú medzi sebou svoje vzájomné práva a povinnosti. Na báze nájomnej zmluvy jedna strana (prenajímateľ) prenecháva druhej..

Vymoženie práva k vydraženej veci a zodpovednosť dražiteľa

V dobrovoľnej dražbe som vydražila dom, o ktorom som si myslela, že je neobývaný - celkový dojem aj informáciu od dražobnej spoločnosti, že majiteľ je v Čechách - dom bez vody, plynu, elektriny. Bývalý majiteľ - môj dlžník, nebol nikdy prítomný. Ukázalo sa, že dom je predsa obývaný jedným Rómom. Povedal mi, že sa mu nechce odísť. Pracuje a prenájom si môže dovoliť, len nechce. Dala so mu 2 týždne na odsťahovanie, ale myslím, že sa nepohne, nič si zo mňa nerobí. Dom chcem čo najrýchlejšie predať. Dagmar I., Hradská Na dobrovoľné dražby sa vzťahuje..

Prevod vlastníctva bytu a poplatková povinnosť

 V roku 2003 sme sa s manželom rozhodli odkúpiť do osobného vlastníctva obecný byt, v ktorom sme ako nájomníci bývali od roku 1974. Odpredaj bytu sa uskutočnil medzi nami a mestskou časťou prostredníctvom správcovskej spoločnosti, ktorá od nás požadovala peňažné úhrady v súvislosti s poplatkami spojenými s vkladom nášho vlastníctva do katastra nehnuteľností, ďalej manipulačný poplatok za vyhotovenie zmluvy a ešte i poplatok za zmluvu o výkone správy, išlo o sumu vo výške cca 7.000 Sk. Neskôr som sa od známej dozvedela, že časť týchto poplatkov sme..

Lízing nehnuteľností

Čo to vlastne je?ZačiatkyOdlišnosti od ostatných lízingových foriemAko to funguje v praxi.Výhoda pre firmyPrečo sa oplatí lízing nehnuteľnostíČo nám ponúkajú lízingové spoločnosti?Produkty slovenských lízingových spoločnostíFinančný a operatívny lízingZhrnutie Skutočnosťou už aj na Slovensku je, že lízingové spoločnosti zarábajú peniaze na nehnuteľnostiach. Postup je absolútne totožný s lízingom napríklad áut. Zákazník nemá, alebo z rozličných dôvodov nechce poskytnúť celú sumu za kupovaný produkt a tak ho spoločnosť kúpi za neho a postupne..

Stavebné sporenie

Stavebné sporeniePrincíp a priebehVýhodyDôležité pojmyStavebné sporenie je dnes jedným z najefektívnejších nástrojov financovania bytovej výstavby nielen vo vyspelých západoeurópskych ekonomikách ale aj u nás. Prvým oficiálnym dňom, počas ktorého začala Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., vykonávať svoju činnosť, bol 16. november 1992. Prvá stavebná sporiteľňa a. s., bola prvou špecializovanou bankou tohto druhu v strednej a východnej Európe. Založili ju tri renomované európske bankové domy: Slovenská štátna sporiteľňa, š.p.ú. (v súčasnosti Slovenská..

Real estate quoats - Slovak Nehnutelnosti


Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies.