Stavebné konanie - uskutočňovanie stavieb a ich zákonné podmienky

Realizácia stavieb – nielen na základe stavebného povolenia

 

Stavby, zmeny stavieb alebo udržiavacie práce na stavbách sa môžu realizovať podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu.. Rozdiel medzi stavebným povolením a ohlásením spočíva v charaktere stavby, príp. prác, ktoré sa majú vykonávať. Stavebné povolenie je nevyhnutné pri stavbách každého druhu bez ohľadu na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania. Stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, a to najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách. Stavebný zákon - zákon č. 50/1976 Zb. – ustanovuje v § 55 ods. 2 prípady, kedy sa stavebné povolenie nevyžaduje, ale postačuje len ohlásenie stavebnému orgánu, ktorým je obec.

 

Ohlásenie stavby – len drobné stavby a bez zmien spôsobu užívania jestvujúcich stavieb

 

Ohlásenie stačí, ak ide o jednoduchú stavbu, jej prístavbu a nadstavbu, ak tak určil stavebný úrad v územnom rozhodnutí, ďalej ak ide o drobné stavby, ktoré plnia len doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie, o stavebné úpravy, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby, nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby, nemení sa spôsob užívania stavby a neohrozujú sa záujmy spoločnosti. Ohlásenie stavebnému úradu ďalej postačuje pri udržiavacích prácach, ktoré by mohli ovplyvniť stabilitu stavby, požiarnu bezpečnosť stavby, jej vzhľad alebo životné prostredie a pri všetkých udržiavacích prácach na stavbe, ktorá je kultúrnou pamiatkou, pri stavbách elektronických komunikačných sietí (nosiče telekomunikačných zariadení) umiestňovaných na existujúcich objektoch, ktoré nepresahujú výšku 6 m, šírku 2, 5 m a nezasahujú do nosných konštrukcií stavby, pri prízemných stavbách elektronických komunikačných sietí za podmienky, že ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 4,5 m a napokon pri výmene alebo dopĺňaní telekomunikačných zariadení na existujúcich stavbách elektronických komunikačných sietí. V poslednom prípade však nesmie dôjsť ku zmene stavby.

 

Bez stavebného povolenia a bez ohlásenia len ak ...

 

Stavebný zákon ustanovuje však aj také prípady, kedy nie je potrebné podľa zákona ani stavebné povolenie ani ohlásenie. Podľa § 56 zákona č. 50/1976 Zb., sa stavebné povolenie ani ohlásenie nevyžaduje
napríklad pri banských dielach, banských stavbách pod povrchom a pri stavbách v povrchových lomoch a skrývkach, pokiaľ podliehajú schvaľovaniu a dozoru orgánov štátnej banskej správy podľa banských predpisov,
pri nadzemných a podzemných vedeniach elektronických komunikačných sietí, vrátane oporných a vytyčovacích bodov, pri krátkodobých prenosných zariadeniach, ako sú predajné stánky, konštrukcie a zariadenia na slávnostnú výzdobu a osvetlenie budov, pri scénických stavbách pre film a televíziu,  pri geodetických drevených a prenosných meračských vežiach, signáloch a pyramídach, pri konštrukciách chmeľníc a vinohradov,
pri stavebných úpravách elektrických vedení bez obmedzenia napätia, pokiaľ sa nemení ich trasa. 

Žiadosť o vydanie stavebného povolenia a preukázanie práva k pozemku

Pred realizáciou stavby, pre ktorú zákon vyžaduje stavebné povolenie, je stavebník povinný požiadať stavebný úrad o stavebné povolenie, a to spolu s dokladmi a predpísanou dokumentáciou vypracovanou oprávnenou osobou . Náležitosťami žiadosti sú účel a spôsob užívania stavby, miesto stavby, predpokladaný čas jej skončenia, a ak ide stavbu na určitú dobu, v žiadosti treba uviesť aj dobu užívania stavby.

Stavebný zákon ukladá stavebníkovi povinnosť preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku aspoň  iné právo podľa Stavebného zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu. Uvedené neplatí, ak tieto skutočnosti boli stavebníkom preukázané v územnom konaní a po právoplatnosti územného rozhodnutia nedošlo k zmene. Iným právom k pozemku sa má na mysli:

1.       užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu,

2.       právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou,

3.       právo vyplývajúce z iných právnych predpisov,

4.       užívanie pozemku alebo stavby na základe koncesnej zmluvy, z ktorej vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu


Žiadosť o stavebné povolenie sa podáva pre samostatnú stavbu alebo jej zmenu, tiež pre súbor stavieb vrátane stavieb zariadenia staveniska, pre jednotlivé stavby súboru stavieb, ak tieto budú po dokončení schopné samostatného užívania a napokon pre podmieňujúce preložky sietí a zariadení technického vybavenia.

Čitateľské otázky adresujte na: LASAK@DEFENSA.SK


Autor: Mgr. Ján Lasák
KTN: 22/11

Späť

Znalecký posudok nehnuteľností

Znalecký posudok na nehnuteľnosť je možné v stručnej definícii popísať ako určenie hodnoty konkrétneho domu, bytu, podnikateľského objektu či pozemku; je nielen užitočný pre majiteľa ako informačný údaj, ale najmä potrebný pre rôzne právne úkony, ktoré súvisia s kúpou, predajom, úverom, ručením a podobne. Väčšina z nás sa už zrejme so znaleckým posudkom ako takým stretla a ak nie, určite sa to v budúcnosti stane. Poďme sa teda pozrieť na to, ako sa vyhotovuje, na koho sa obrátiť a čomu sa vyhnúť, aby sme peniaze..

Kúpa nehnuteľnosti. Aké kroky tento úkon zahŕňa a dokumenty, bez ktorých sa nezaobídeme Kúpa nehnuteľnosti. Aké kroky tento úkon zahŕňa a dokumenty, bez ktorých sa nezaobídeme

Pri otázke kúpy domu alebo bytu sa aspoň raz v živote ocitne každý človek; niekto po skončení štúdia, niekto pri zakladaní rodiny a iný zas v okamihu, keď si našetrí na takú nehnuteľnosť, akú chce mať. Pri tomto kroku je samozrejme nutné zvážiť niekoľko vecí: výšku sumy, ktorou chceme nové bývanie financovať, ostatné faktory, ktoré z pohľadu spotrebiteľa o vhodnosti daného domu či bytu rozhodujú (poloha, občianska vybavenosť a podobne), a v neposlednom rade otázku, či tento krok zveríme realitke, alebo..

Schodisko - spojivo podlaží

 Vonkajší vzhľadMateriály na obkladStavba schodov nie je jednoducháNechajte si poradiťNajčastejšie omylyTrend dobyÚprava povrchuZábradlie Ak máte rodinný dom či dvoj, prípadne viacpodlažný bytový apartmán, pravdepodobne máte doma schodisko. Vertikálne konštrukcie spájajúce jednotlivé poschodia budov – tak znie základná definícia schodov. Primárnou funkciou schodov je prepojiť jednotlivé podlažia medzi sebou a urobiť tak čo najpohodlnejšie a najbezpečnejšie pre ich užívateľa pri jeho zostupe a výstupe.Realizácia je spojená s niekoľkými základnými..

Rozdielnosť vlastníctva pozemku a stavby

Osobitným problémom právneho režimu nehnuteľností je rozdielnosť vlastníctva pozemku a stavby, ktorá je na ňom zriadená. Podľa väčšiny právnych poriadkov západoeurópskych krajín sa právny osud stavby spravuje obligatórne právnym osudom pozemku, ktorého je neoddeliteľnou súčasťou. Právna veda túto zásadu nazýva superficies solo cedit (doslovne „povrch ustupuje spodku“). Ak si teda niekto postaví dom na cudzom pozemku, tak by sa jeho vlastníkom mal stať ten, komu tento pozemok patrí.Už starí Rimania sa riadili týmto pravidlom. V ich podmienkach malo za účel..

Neskolaudovaná stavba - otázka predaja a bývania

S mojím manželom máme vyhliadnutý rodinný dom na kúpu. Ide o novostavbu domu, no realitka, ktorá ho ponúka, sa vyjadrila, že nie je ešte skolaudovaný. Je táto skutočnosť pre nás ako kupujúcich na závadu? Aké môžeme očakávať ťažkosti s kúpou neskolaudovanej stavby, s trvalým pobytom ? Ivica S., Kľakany Ako sami uvádzate, vami postavený rodinný dom je neskolaudovaný. V zmysle platnej legislatívy to znamená, že neskolaudovaná nehnuteľnosť nemôže slúžiť účelu, na ktorý bola postavená - teda buď podnikateľským účelom, ako prevádzka podniku, vo..

Nová slovenská právna úprava timesharingu - úprava dočasného užívania nehnuteľností v dovolenkových destináciách

Na 18. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky bol, okrem iných, bodom rokovania návrh zákona o ochrane spotrebiteľa pri poskytovaní niektorých služieb cestovného ruchu. Prezident SR JUDr. Ivan Gašparovič návrh zákona vrátil s pripomienkami na opätovné prerokovanie, po ich zapracovaní bol predmetný návrh zákona  Národnou radou SR schválený a dňa 17. mája 2011 publikovaný v Zbierke zákonov ako zákon č. 161/2011 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri poskytovaní niektorých služieb cestovného ruchu. Predmetný zákon týkajúci sa, ako už..

Lízing nehnuteľností

Čo to vlastne je?ZačiatkyOdlišnosti od ostatných lízingových foriemAko to funguje v praxi.Výhoda pre firmyPrečo sa oplatí lízing nehnuteľnostíČo nám ponúkajú lízingové spoločnosti?Produkty slovenských lízingových spoločnostíFinančný a operatívny lízingZhrnutie Skutočnosťou už aj na Slovensku je, že lízingové spoločnosti zarábajú peniaze na nehnuteľnostiach. Postup je absolútne totožný s lízingom napríklad áut. Zákazník nemá, alebo z rozličných dôvodov nechce poskytnúť celú sumu za kupovaný produkt a tak ho spoločnosť kúpi za neho a postupne..

Kúpte si pozemky v blízkosti ... (TRH Nehnutelnosti)

Prečo si vybrať open space kancelárie: nová teória activity-based workplace

V posledných rokoch sa nie len väčšie úspešné firmy ale aj takzvaní podnikatelia na voľnej nohe usilujú o navodenie produktívnej atmosféry pri práci. Open space kancelárie sú pre pracujúcich ľudí v mnohom veľkým prínosom a to či už máte firmu s množstvom zamestnancov, alebo ste podnikateľ, ktorému sa nedarí zachovať motiváciu na gauči vo vlastnom byte. Otvorené priestory kancelárií, ktoré minimalizujú možnosti vytvoriť si súkromné priestory, odstraňujú steny a dvere, sa v histórii prvýkrát uplatnili niekde v 50.-tych..


Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies.