Stavebné konanie - uskutočňovanie stavieb a ich zákonné podmienky

Realizácia stavieb – nielen na základe stavebného povolenia

 

Stavby, zmeny stavieb alebo udržiavacie práce na stavbách sa môžu realizovať podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu.. Rozdiel medzi stavebným povolením a ohlásením spočíva v charaktere stavby, príp. prác, ktoré sa majú vykonávať. Stavebné povolenie je nevyhnutné pri stavbách každého druhu bez ohľadu na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania. Stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, a to najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách. Stavebný zákon - zákon č. 50/1976 Zb. – ustanovuje v § 55 ods. 2 prípady, kedy sa stavebné povolenie nevyžaduje, ale postačuje len ohlásenie stavebnému orgánu, ktorým je obec.

 

Ohlásenie stavby – len drobné stavby a bez zmien spôsobu užívania jestvujúcich stavieb

 

Ohlásenie stačí, ak ide o jednoduchú stavbu, jej prístavbu a nadstavbu, ak tak určil stavebný úrad v územnom rozhodnutí, ďalej ak ide o drobné stavby, ktoré plnia len doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie, o stavebné úpravy, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby, nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby, nemení sa spôsob užívania stavby a neohrozujú sa záujmy spoločnosti. Ohlásenie stavebnému úradu ďalej postačuje pri udržiavacích prácach, ktoré by mohli ovplyvniť stabilitu stavby, požiarnu bezpečnosť stavby, jej vzhľad alebo životné prostredie a pri všetkých udržiavacích prácach na stavbe, ktorá je kultúrnou pamiatkou, pri stavbách elektronických komunikačných sietí (nosiče telekomunikačných zariadení) umiestňovaných na existujúcich objektoch, ktoré nepresahujú výšku 6 m, šírku 2, 5 m a nezasahujú do nosných konštrukcií stavby, pri prízemných stavbách elektronických komunikačných sietí za podmienky, že ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 4,5 m a napokon pri výmene alebo dopĺňaní telekomunikačných zariadení na existujúcich stavbách elektronických komunikačných sietí. V poslednom prípade však nesmie dôjsť ku zmene stavby.

 

Bez stavebného povolenia a bez ohlásenia len ak ...

 

Stavebný zákon ustanovuje však aj také prípady, kedy nie je potrebné podľa zákona ani stavebné povolenie ani ohlásenie. Podľa § 56 zákona č. 50/1976 Zb., sa stavebné povolenie ani ohlásenie nevyžaduje
napríklad pri banských dielach, banských stavbách pod povrchom a pri stavbách v povrchových lomoch a skrývkach, pokiaľ podliehajú schvaľovaniu a dozoru orgánov štátnej banskej správy podľa banských predpisov,
pri nadzemných a podzemných vedeniach elektronických komunikačných sietí, vrátane oporných a vytyčovacích bodov, pri krátkodobých prenosných zariadeniach, ako sú predajné stánky, konštrukcie a zariadenia na slávnostnú výzdobu a osvetlenie budov, pri scénických stavbách pre film a televíziu,  pri geodetických drevených a prenosných meračských vežiach, signáloch a pyramídach, pri konštrukciách chmeľníc a vinohradov,
pri stavebných úpravách elektrických vedení bez obmedzenia napätia, pokiaľ sa nemení ich trasa. 

Žiadosť o vydanie stavebného povolenia a preukázanie práva k pozemku

Pred realizáciou stavby, pre ktorú zákon vyžaduje stavebné povolenie, je stavebník povinný požiadať stavebný úrad o stavebné povolenie, a to spolu s dokladmi a predpísanou dokumentáciou vypracovanou oprávnenou osobou . Náležitosťami žiadosti sú účel a spôsob užívania stavby, miesto stavby, predpokladaný čas jej skončenia, a ak ide stavbu na určitú dobu, v žiadosti treba uviesť aj dobu užívania stavby.

Stavebný zákon ukladá stavebníkovi povinnosť preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku aspoň  iné právo podľa Stavebného zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu. Uvedené neplatí, ak tieto skutočnosti boli stavebníkom preukázané v územnom konaní a po právoplatnosti územného rozhodnutia nedošlo k zmene. Iným právom k pozemku sa má na mysli:

1.       užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu,

2.       právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou,

3.       právo vyplývajúce z iných právnych predpisov,

4.       užívanie pozemku alebo stavby na základe koncesnej zmluvy, z ktorej vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu


Žiadosť o stavebné povolenie sa podáva pre samostatnú stavbu alebo jej zmenu, tiež pre súbor stavieb vrátane stavieb zariadenia staveniska, pre jednotlivé stavby súboru stavieb, ak tieto budú po dokončení schopné samostatného užívania a napokon pre podmieňujúce preložky sietí a zariadení technického vybavenia.

Čitateľské otázky adresujte na: LASAK@DEFENSA.SK


Autor: Mgr. Ján Lasák
KTN: 22/11

Späť

Kuchyňa - miesto nielen pre gazdiné Kuchyňa - miesto nielen pre gazdiné

Možno si ešte spomínate na kuchyňu vašej starej mamy na dedine, chalupe. Absolútne bez akýchkoľvek spotrebičov, pomocníkov ako chladnička, umývačka riadu, mixér a mikrovlnka, ale s neopakovateľným čarom starorodičovskej pohody. Dávno to všetko odišlo a na podobnú kuchyňu sa môžeme už iba ísť pozrieť do niektorých slovenských obcí, kde neplánovane zastal čas.Snaží sa ale dopracovať k výhode týchto kuchýň, ktorú si všimli už naša staré mamy. A tou bola ich priestrannosť a pritom útulnosť spôsobená teplom zo starej pece a nezabudnuteľnou atmosférou...

Svetlo naše každodenné Svetlo naše každodenné

 „Pri predstave čo by mohlo byť pre nehnuteľnosť najdôležitejšie aby sa v nej dobre bývalo alebo pracovalo, človeku napadnú mnohé maličkosti a detaily, ktorými by si chcel spríjemniť pobyt v tej ktorej miestnosti pri oddychu či práci. Mnohokrát pritom nemyslíme nato, čo je snáď pre dobrý pocit z bývania najdôležitejšie a napadne nám to až vtedy keď nás „režú“ oči pri zlom osvetlení, či jednoducho nám praskne žiarovka. Zväčša až vtedy začneme uvažovať o tom, či sme pre dobré odsvetlenie urobili naozaj všetko.“Osvetlenie a očiAby sme sa..

Dvere ako vstupná brána

 „Dvere sú pre každý byt či rodinný dom symbolom ochrany pre vonkajším svetom a dávajú nám pocit súkromia a bezpečia. Nie len že cez ne vchádzame a vychádzame, pozývame dnu našich hostí, ale pri ich prekročení vznikajú prvé dojmy a prezrádzajú nám mnohé o obyvateľoch domu. Žiadny iný element fasády nemá takú možnosť ovplyvniť vzhľad stavby, ako práve vstupné dvere. Ich hlavným účelom a úlohou je absolútna spoľahlivosť a najvyšší stupeň bezpečnosti.“Okná i dvere v byte by sa mali vhodne dopĺňať a pôsobiť harmonicky ako jeden celok. Preto..

Publikácia Nehnuteľnosti

kompletný sprievodca svetom nehnuteľností - na predaj za 27€ s poštovným. Účelom tejto publikácie je poskytnúť čitateľovi kompletný zdroj informácii potrebných pre rozhodovanie pri výbere, kúpe, predaji prenájme nehnuteľnosti, v takom rozsahu, aby bol odborne spôsobilým partnerom a účastníkom transakcie s nehnuteľnosťami. Doporučené využitie je pre všetkých účastníkov trhu s nehnuteľnosťami aj predávajúcich, pri nesprostredkovanom, alebo sprostredkovanom obchodovaní s nehnuteľnosťami, pre záujemcov o výkon realitnej činnosti, pre študentov..

Pojem a charakteristika nájomnej zmluvy

Nájomná zmluva predstavuje dvojstranný konsenzuálny právny úkon, na základe ktorého vzniká nájomný vzťah medzi prenajímateľom a nájomcom. Nájomná zmluva ako právny úkon musí spĺňať všeobecné náležitosti právnych úkonov (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka). Predmetnou právnou skutočnosťou akou je nájomná zmluva kreuje sa nájomný vzťah medzi zúčastnenými zmluvnými stranami - prenajímateľom a nájomcom - ktoré si upravujú medzi sebou svoje vzájomné práva a povinnosti. Na báze nájomnej zmluvy jedna strana (prenajímateľ) prenecháva druhej..

Regulované nájomné - v (ne)prospech občanov

Regulované nájomné môžeme označiť ako pozostatok čias minulých, z obdobia komunizmu. Napriek tomu, že od tzv. nežnej revolúcie uplynulo takmer devätnásť rokov, výšku nájomného vo vzťahu k niektorým nehnuteľnostiam určuje štát. Štát, ktorý sa navonok prezentuje ako právny a založený na princípoch slobody a demokracie. Ide o nehnuteľnosti, ktoré boli po roku 1989 vrátené v rámci reštitučných opatrení svojim pôvodným majiteľom, príp. ich právnym nástupcom. Jeden príklad za mnohé V roku 1955 bol zo strany miestneho národného výboru ako jedného..

Daň z nehnuteľností

Čo je to daň z nehnuteľností?Vyrubenie daneKto je to daňovník?Predmet daneVýška sadzby daneNovinkyProblematika dane z nehnuteľností je upravená v zákone č.582/2004 Z. z.o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (ďalej len "zákon"). V podstate sa teda už tri roky zachováva v pôvodnom stave. Každý rok sa ale dejú jemné úpravy.Čo je to daň z nehnuteľností?  Zákon rozlišuje 3 druhy dane z nehnuteľností:daň z pozemkov,daň zo stavieb,a daň z bytov (kam patria pre účely dane i nebytové priestory v bytovom..

Poistenie domácnosti a zodpovednost Poistenie domácnosti a zodpovednost

Pýtali ste sa niekedy sami seba, prečo by ste si mali vybavovať niečo ako poistenie domácnosti, alebo poistenie zodpovednosti keď už aj tak platíte za poistenie nehnuteľnosti a nechcete utrácať ďalších pár eur za mesiac, ktoré by ste si mohli ušetriť na krásny nový gauč, alebo na nový koberec ktorý ste videli v obchode? Treba si ozrejmiť predovšetkým, čo všetko zahŕňa poistenie nehnuteľnosti. Predstavte si, že Váš domov by niekto vzal, otočil ho strechou dolu, a začal by s ním triasť. Vaše veci, nábytok, oblečenie, knihy.... začali..

Súčasná podoba finančných úverov

„Hypotéka, slovo ktoré sa v poslednom období hrnie na nás snáď zo všetkých strán. Na celom svete sa stala synonymom finančnej krízy. My si ju však budeme v tomto článku všímať ako produkt, pomocou ktorého si môžeme zabezpečiť svoj sen o bývaní. Z tohto dôvodu sme oslovili niekoľko finančných inštitúcií na Slovenskom finančnom trhu, aby mám pomocou modelových príkladov ponúkli svoje produkty.“Čo by ste mali vedieť o úveroch na bývanieNa začiatku by sme si mali povedať, na čo vlastne hypotekárny úver slúži. Tento druh služby pre klienta znamená..


Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies.