Ako by mala vyzerať detská izba

-->-->-->-->-->-->-->-->-->-->-->-->-->-->-->-->-->-->-->-->-->-->-->-->-->-->-->

Koniec leta využíva veľa rodín na rekonštruovanie svojich príbytkov v rámci vyčerpania dovoleniek. Medzi takto často upravované izby patrí hlavne detská izba. Niekto to robí z dôvodu očakávania milého prírastku do rodiny, či už svoje odrastené ratolesti pripravuje na ďalší školský rok. O tom, ako by takáto miestnosť mala vyzerať, kam je najlepšie umiestniť posteľ a ostatný nábytok alebo ako správne osvetliť miestnosť sa dočítate nižšie.

Ak sa dieťa narodí

Po narodení dieťaťa preberajú rodičia úplne iné funkcie ako doposiaľ. Dostávajú sa do role rodičov – vychovávateľov. Samozrejme, že sa chcú svojej úlohy zhostiť dobre tak, aby ich ratolesť bola čo najlepšie pripravená na nástrahy života. A tak dieťatko odmalička počúva rôzne zákazy a príkazy obmedzujúce jeho činnosť, hru a názory. Máloktorý rodič si však bohužiaľ uvedomuje, že dieťa vo veľkej miere formuje nielen on, ale aj prostredie, v ktorom vyrastá. Veľmi citlivo vníma chovanie rodičov voči sebe a okoliu. Fantáziu i estetické vnímanie potom formuje okolie, najbližšie mu je zariadenie domáceho interiéru a obzvlášť jeho vlastného teritória – detskej izby. Detská izba má v dome výnimočné postavenie, je totiž malým bytom v byte. Je pre dieťa nielen spálňou, ale aj obývacou izbou, pretože sa tu hrá a prijíma návštevy svojich vrstovníkov, šatňou a od raného školského veku tiež pracovňou.

Zariadiť takúto izbu nemusí byť vôbec tak, jednoduché, ako si to väčšina z nás na prvý pohľad predstavuje. Všetko sa odvíja od veľkosti priestoru a finančných prostriedkov, ktoré chceme investovať do vybavenia. Dieťa rastie a s pribúdajúcimi rokmi sa samozrejme menia i jeho nároky. Máloktorému rodičovi sa chce počas niekoľkých rokov dospievania jeho potomka meniť kompletné zariadenie. V dnešnej dobe už ponúkajú výrobcovia rozličné riešenia.

Premýšľajte už na začiatku

Absolútne najlepšie je, určujete detskú izbu úplne na začiatku, keď sa ešte len rozhodujete, ktoré miestnosti budú na čo slúžiť. Podľa odborníkov by mala detská izba patriť k najväčším, najsvetlejším a najteplejším miestnostiam, aby malo dieťa dostatočný priestor na hry a zároveň sa cítilo úplne bezpečne. Okrem postele s kvalitným matracom a pracovného miesta (pre väčšie dieťa) nesmú chýbať skrinky na ukladanie osobných vecí.

Detský svet je bezpochyby najpestrejším z obdobia ľudského života. Vnemy útočiace na deti celý deň nasávajú do seba a selektujú. Častokrát sú pocity veľmi silné, takže vo svojej izbe hľadajú útočisko. Farby by preto nemali byť ostré a výrazné, ale naopak v tlmených tónoch, kombinovaných medzi sebou alebo mäkko priliehajúcich k dreveným odtieňom. Významnú rolu v tomto priestore hrajú dekorácie. Záclony, závesy, rolety, tapety, dezén detskej posteľnej bielizne, obrázky a všetky ostatné doplnky dotvárajú atmosféru v interiéri, preto by mali byť zladené nielen medzi sebou, ale v kontexte s celkovým poňatím priestoru.

Nezáleží na tom, ako sme starí, pohodlne a kvalitne sa chceme vyspať v ktoromkoľvek veku. V izbičke preto musíme zriadiť presne toľko samostatných pevných lôžok, koľko máme detí. Ak máme jedináčika, tak posteľ umiestnime bez problémov, často i v neštandardnej veľkosti, aby malo dieťa čo najlepšie pohodlie. Vytvoriť dobré spanie pre dve alebo viac detí v jednej izbe už môže byť orieškom. Ak sa sem vojdú samostatné lôžka, odporúča sa vytvoriť medzi nimi dostatočne veľkú medzeru, ideálne je oddeliť ich úložným nábytkom. Spravidla však nebýva miesta nazvyš, a tak hľadáme rôzne úsporné riešenia. Rozšírené sú u nás poschodové varianty (poschodové postele), avšak tie sú zásadne nevhodné všade tam, kde nie sú dostatočne vysoké stropy. Dieťa je obmedzené priestorom, čo môže pôsobiť i na jeho psychiku a zaistená nie je ani jeho stopercentná hygiena. Odborníci ich neodporúčajú aj z dôvodu, že dieťa hore spí pri značne vyššej teplote. Sú zaznamenané prípady pádov a niektoré majú neblahé následky. Ak už siahneme po tomto riešení, je dobré kúpiť poschodové postele, ktoré po rozskrutkovaní môžu poslúžiť ako dve samostatné lôžka. Zaujímavejšie spôsoby minimalizujúce stratu priestoru poskytujú rôzne podsunuté lôžka, výsuvné či rozkladacie systémy. I v týchto prípadoch môžeme svojmu potomkovi vytvoriť vlastné teritórium, a to najmä vtedy, ak k lôžku patrí samostatné pracovné a úložné miesto.

Kojencov môžeme ukladať do textilom potiahnutého prúteného koša s tvrdým matracom, ktorého veľkou výhodou je, že ho môžeme ľahko prenášať. Pre deti zhruba do veku 3 rokov postačí postieľka s rozmermi 70 x 140 cm, s vyťahovacím zábradlím. Zábradlie má byť tak vysoké, aby z nej dieťa nemohlo vypadnúť, ideálne 60 centimetrov, mreže nesmú byť príliš riedke, aby cez ne nemohlo dieťa prestrčiť hlavičku, maximálne 7,5 cm. Výhodné sú postieľky na kolieskach, ktoré sa v stabilnej polohe dajú jednoducho zafixovať. Na posteľ pre dieťa – školáka - nie sú kladené žiadne špeciálne nároky, najlepšie je totiž kúpiť i školákovi posteľ „dospelácku“. Nemusíme potom riešiť jej veľkosť tak často. Dieťa by do štandardnej veľkosti aj tak čoskoro dorástlo a na mieste sú celkom iné otázky. Napríklad: poschodové postele áno či nie? Nesmieme zabudnúť na matrac. Mal by mať hladký povrch, byť bez uzlov a jamiek a s kovaním a skrutkami bezpečne zapustenými, aby nedošlo k poraneniu.

Deti a relax

Pravdepodobne vás neprekvapí tvrdenie, že vaše dieťa bude tráviť najviac svojho času na zemi. Tí najmenší sa po nej presúvajú z miesta na miesto, neskôr sa tam začnú hrať s hračkami a potom prejdú na zaujímavejšiu zábavu, ako je vystrihovanie, stavanie domčekov, autodráh a pod. Je teda jasné, že správna voľba podlahovej krytiny sa v žiadnom prípade nesmie podceniť.

Všeobecne sa odporúča podlahovina, ktorá sa ľahko udržuje, nedrží sa v nej prach, roztoče a všetko, čo je vo vzduchu okolo nás. Vhodné je drevo, laminát, PVC i korok. Samotný výber záleží na rodičoch, z užívateľskej strany sú vhodné mäkšie materiály, ktoré tlmia zvuk a sú pohodlné aj na chôdzu (napr. korok). Ideálnou kombináciou je celoplošná podlahovina, na ktorú umiestnime kusové koberčeky, ktoré miestnosť opticky zateplia a stanú sa miestom pre detské hry.

Keď škola volá

Určite si to ani nejako zvlášť nevšimnete a dieťa, ktoré sme ešte nedávno vozili v kočíku vedieme po prvýkrát do školy. Nám začínajú nové starosti a jemu sa otvára ďalšia etapa života. Ak ešte doposiaľ nemalo svoj pracovný kút, je najvyšší čas mu ho zariadiť. Avšak nie za cenu, že mu prenecháme svoj starý nábytok (a sebe kúpime nový), ale že mu kúpime vlastné nové vybavenie. Nemusíme sa báť, že z neho vyrastie. Hitom dnešnej doby sú zostavy, ktoré s dieťaťom rastú. Čo to znamená? Stôl má nastaviteľnú výšku pracovnej dosky a pri niektorých typoch môžeme zvoliť aj jej sklon. Rovnako môžeme na stoličke regulovať výšku sedadla a operadla chrbta, pri ktorom sa dá často krát nastaviť i jeho sklon. Ak ešte dieťa nedosiahne na zem, potom je nutné, aby bola stolička vybavená aj podperou na nohy, prípadne mu treba kúpiť špeciálnu oporu na zem. Pre väčšie deti sú ideálne stoličky s kolieskami alebo aspoň s pružnou kostrou, ktorá umožňuje kolísanie.

Klasická detská izba má teda jednu nepríjemnú vlastnosť – jej obyvatelia rastú a neustále tým menia svoje potreby. Lenže znovu ju zariaďovať každé tri až štyri roky je prakticky nemožné. Oveľa lepšie je detskú izbu zariaďovať už s myšlienkou, že z nej raz „vyrastie“ izba študentská.

Ak sa zdá byť nemožné, aby bol nábytok pre dvojročné dieťa rovnaký ako pre dieťa pätnásťročné, potom si treba uvedomiť, že „detský“ charakter dodávajú interiéru hlavne doplnky, teda obrázky, lampičky, textil atď. Zásadnú rolu hrá farebnosť. Napríklad červená farba prispieva k nesústredenosti, ale naopak zelené tóny ukľudňujú a podporujú koncentráciu. Rodičia často chybia, keď nechávajú malého školáka robiť si úlohy v kuchyni pri jedálenskom stole a na jedálenskej stoličke. Dokonca ani výhovorka na nedostatok miesta nie je ospravedlnením. Správny stôl pre prváčika má dosku vo výške iba päťdesiat centimetrov a tak nízky stôl v kuchyni alebo jedálni predsa nikto nemá.

Skôr ako školáka odvedieme k prijímačkám na strednú školu alebo gymnázium, „zvýšia“ sa jeho potreby na dosku stola o ďalších dvadsať až tridsať centimetrov. A rovnaké je to i so stoličkou. V zásade platí, že by mali ruky v lakti zvierať pravý uhol, ak ich potomok položí na stôl. Keď je doska stola nízko, preťažujú sa krčné svaly, ak vysoko, neprospieva to ramenným kĺbom. Ideálne býva, keď sa dá pracovná doska nakloniť, pretože napríklad pri maľovaní je to pohodlnejšie.

Každý školák má mať svoj vlastný pracovný stôl, ku ktorému sa môže kedykoľvek posadiť a nerušene sa učiť. Štandardná plocha pracovnej dosky umožňujúca pohodlne pracovať je 70 x 140 cm, deťom 1. stupňa základnej školy postačí aj 60 x 120 cm. Mal by mať oblé hrany, aby nedochádzalo k zbytočným zraneniam a tiež nelesklý povrch, pretože odrážajúce svetlo nepriaznivo ovplyvňuje oči.

Pre študentov je treba kúpiť väčší pracovný stôl s rozmerom dosky minimálne 85 x 120 cm, ale radšej 85 x 150 cm. Ideálne je, ak má stôl nastaviteľnú výšku, ktorá sa prispôsobí tomu, ako dieťa rastie. Pri týchto stoloch je už viac menej výnimkou, ak nedisponujú nastaviteľným sklonom pracovnej dosky, ďalej majú decentne zakrytý rozvod kabeláže z počítača, ale i dostatok prídavných prvkov – napríklad úložných kontajnerov.

Nezabudnite na to, aby pracovná plocha vždy zachovávala spomínaný pravý uhol v lakťových kĺboch. Ak je príliš nízko, preťažujú sa šijové svaly, ak je vysoko, dochádza k preťaženiu ramenných kĺbov v dôsledku odťahovania lakťov od tela. Medzi 6. a 14. rokom dieťa povyrastie v priemere o 60 cm, ideálnym riešením sú už predstavené stoly s regulovateľnou výškou a aj s možnosťou nastavenia sklonu do požadovaného uhla, ktoré podporuje správne držanie tela a naviac ho dieťa môže používať dlhšiu dobu, pretože väčšinou sa dá nastavovať v rozmedzí približne 50 až 75 cm.

Správna stolička

Stolička musí byť určite koliesková, a to najlepšie s päťramenným podnožím. Mala by mať nastaviteľnú výšku sedadla i opierky chrbta a tá by mala končiť pod lopatkami. Nezabúdajme na podrúčky. Znižujú zaťaženie chrbtice. Na dobrej stoličke ani tak nezáleží ako na materiály. Na trhu sú kvalitné stoličky s čalúnením, ale i plastové, ktoré majú tak priaznivý ergonomický tvar, že netlačia.

Ideálna stolička určite nesmie byť nahradzovaná napríklad bežnou kuchynskou stoličkou, pretože tá vedie k oblému chrbtu atď. Sedadlo správnej stoličky by malo byť tvrdšie a podopierať čo najväčšiu časť stehien. Bedrová opierka musí mať regulovateľnú výšku, ideálne je nastavenie medzi druhým a štvrtým stavcom. Jej výška by však nemala presahovať oblasť lopatiek, aby sa bolo možné pretiahnuť.

Platí, že čím viac nastaviteľných mechanizmov, tým lepšie. Najvhodnejšia je teda otočná, na kolieskach, so stredovou podnožou a piatimi ramenami zaručujúcimi stabilitu. Nevyhnutná je výšková nastaviteľnosť, dieťa školou povinné strávi v sede až 10 hodín denne, aby nedochádzalo k zdravotným problémom súvisiacim so zlým telesným držaním, chodidlá sa musia pri práci dotýkať podlahy celou plochou a medzi stehnom a lýtkom zvierať uhol 90 stupňov. Opierka chrbta by mala končiť pod dolným uhlom lopatky a svojim anatomickým tvarom podporovať bedrovú chrbticu, sedadlo by malo byť kvôli dobrému podsadeniu panvy čalúnené.

Sklon sedadla i operadla by sa mal prispôsobiť pohybom sediaceho človeka – tento takzvaný predozadný pohyb je dôležitý najmä na prácu s počítačom (ku klávesnici sa sedadlo nakláňa dopredu). Ide o dynamické sedenie, ktoré posilňuje chrbtové svalstvo. Hrana sedadla musí byť zaoblená, aby sa nestláčali mäkké tkanivá v podkolení a nedochádzalo tak k obmedzeniu prietoku krvi. Pre menšie deti sú vhodné podnožky, aby sa uvoľnilo napätie v stehnách. Nohy sa nikdy nesmú voľne hojdať vo vzduchu.

Ach, ten priestor

Problémom číslo jedna je v študentskej izbe úložný priestor. Od detského až po študentský vek sa rieši otázka, ako uložiť veci prakticky a pritom úhľadne. Odborníci odporúčajú radšej skrinky s dvierkami ako iba otvorené police, pretože najmä od chlapcov sa dá oboje žiadať len s ťažkosťami. I police sú však nutné, a to síce na knihy. Mali by byť hlboké 25 až 30 cm, ale musíme počítať i s tým, že mnohé knihy majú tak atypické rozmery, že sa do štandardných knižníc jednoducho uložiť nedajú a ak áno, tak určite nie úhľadne.

Prvým krokom pri zariaďovaní izby pre školáka by mal byť pracovný stôl a stolička. Je úplne nevyhnutné, aby malo dieťa tichý kút určený len pre seba, a to i v prípade, že nemá vlastnú izbu. Musí mať možnosť sadnúť si k stolu kedykoľvek. To je totiž predpoklad zvládnutých úloh a najmä získania radosti z učenia.

Svetlo je základným predpokladom života vôbec a bolo by prinajmenšom podivné, keby sme jeho význam podceňovali v súvislosti s učením. Musí samozrejme vždy dopadať zo strany protiľahlej k ruke, ktorou školák píše. Toto známe pravidlo však pri vyriešení správneho osvetlenia nestačí. Dôležité je vedieť, že správna lampa má aspoň tri kĺby a nie je na osvetlenie stola sama. Napríklad za počítač, ktorý dnes deti zvládajú skôr než abecedu, by malo dopadať svetlo i z iného zdroja, aby si dieťa nenamáhalo oči.

Dôležité je tiež nočné osvetlenie, niektoré deti sa boja zaspávať potme, môžeme im teda kúpiť lampičku s veľmi tlmeným svetlom na stene pôsobiacim skôr ako záchytný bod. Pripevnením svietidla na stenu môžeme opäť predísť úrazom, pretože malé deti často lampičky voľne položené zhadzujú. Ďalším prídavným svetelným zdrojom by mala byť lampička dosiahnuteľná z lôžka, aby ju dieťa mohlo kedykoľvek rozsvietiť či zhasnúť.

Stôl by mal stáť pri okne, ale nie tak, aby svetlo dopadalo na monitor počítača. Pracovná lampa by mala stáť na ľavej strane (pre pravákov) a používaná by mala byť spoločne s centrálnym osvetlením, aby bola zachovaná takzvaná zraková pohoda. Inak by totiž oko prechádzalo veľmi prudko z tmavých do značne osvetlených miest a vysilovalo sa.

Nenúťte skladať dieťa veci do otvorených políc. Detská izba by mala mať čo najviac uzatvárateľných skriniek. Otvorené police vyzerajú úhľadne, len ak sú upratané systematicky a prakticky neustále. To dieťaťu nepomáha, len ho to stresuje. Ak neupratuje, môžeme za to my. Mali sme ho to naučiť približne vo veku štyroch rokov, kedy sa utvárajú sociálne návyky. Takto sa vaše návštevy v kráľovstve vašich potomkov nezačnú vetou: „Máte tu bordel ako v tanku“.

redakcia trh.sk

Späť