Exekúcia a dražba. Čo tieto pojmy zahŕňajú a ako im predísť

Málokto by oponoval proti tvrdeniu, že slovo exekúcia má výrazne negatívny podtón; všetci akosi dúfame, že sa nás tento pojem nikdy priamo týkať nebude. Realita je však taká, že sa za istej životnej situácie môže dotknúť každého. Poveime si teda o nej bližšie a zároveň si načrtneme niekoľko zásad, ktorých sa je dobré držať, ak chceme toto nepríjemné riešenie zďaleka obísť.

 Čo je exekúcia

Exekúcia je nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí, ktoré vykonáva splnomocnená osoba (exekútor) a predstavuje výrazný zásah do majetkovej integrity povinných osôb. Exekútorovi sa priznáva postavenie verejného činiteľa, čiže je to štátom určená a splnomocnená osoba na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. K exekučnému konaniu dochádza vtedy, ak veriteľ doručí súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie. Na to, aby exekútor mohol začať konať, je však nevyhnutnosťou súdne poverenie.

                Exekúciu je však možné vykonať iba na základe rozhodnutia, ktoré je vykonateľné. Musí teda uplynúť doba na dobrovoľné plnenie podľa rozhodnutia a vykonáva sa na podnet oprávnenej osoby na základe exekučného titulu.

 Exekučné pojmy

Povinný – dlžník, exekvovaná osoba (za predpokladu bezpodielového spoluvlastníctva je to aj manžel či manželka)

Oprávnený – veriteľ, ktorý podal na exekúciu podnet

Exekútor - štátom určená a splnomocnená osoba na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí; vymenúva i odvoláva ho minister spravodlivosti

 

Čo je exekučný titul

Pod tento pojem sa zaraďujú:

- vykonateľné rozhodnutia súdu, ak priznávajú právo, zaväzujú k povinnosti alebo postihujú majetok

- rozhodnutia orgánov Európskej únie

- rozhodnutia osvedčené ako európsky exekučný titul

- notárske zápisnice, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená a povinná osoba

- právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila

- vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených

- osvedčenia o dedičstve, vykonateľné rozhodnutia bývalých štátnych notárstiev a dohôd nimi schválených

- vykonateľné rozhodnutia orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu nezaplatenú na mieste

- platobné výmery, výkazy nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmiery schválené týmito orgánmi

- vykonateľné rozhodnutia a výkazy nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia

- iné vykonateľné rozhodnutia a schválené zmiery, ktorých výkon pripúšťa zákon

 

Ako prebieha proces exekúcie

Začína sa návrhom na vykonanie exekúcie u exekútora; ten musí požiadať súd o vydanie poverenia, na základe ktorého pôjde exekúciu vykonať. Keď ho má k dispozícii, začína konať a požiada o súčinnosť sociálnu poisťovňu, daňový úrad, políciu, obecný úrad a kataster. Týmto spôsobom zistí, akým majetkom dlžník disponuje a čo mu možno v rámci uspokojenia dlžôb zabaviť.

Ako ďalší krok nasleduje upovedomenie o začatí exekúcie. Doručuje sa do vlastných rúk, pričom treba dodať, že odmietnutie prebratia tohto upovedomenia dlžníkovi nijako nepomôže; ak ho odmietne prijať, tak či tak sa bude od istej doby považovať za doručené. Do dvoch týždňov povinný ešte môže vzniesť proti exekúcii námietku za predpokladu, že je za istých okolností neprípustná. Ak je námietka oprávnená, súd ju uzná a exekúcia sa zastaví. 

                Exekútor počká uvedené dva týždne a ak dlžník námietku nepodá, vydá exekučný príkaz, na základe ktorého sa môže k úkonu pristúpiť.

 

Metódy vymáhania dlhu

Najrýchlejším riešením problému je, ak má dlžník bankový účet, na ktorom má uloženú hotovosť, ktorá stačí na uspokojenie pohľadávky; účet sa povinnému jednoducho zablokuje a prostriedky v požadovanej výške sa z neho strhnú. V prípade, že dlžník požadovanú sumu nemá, nariadia sa mu zrážky z jeho príjmu.

                 Samozrejmosťou je, že exekútor nemôže zobrať dlžníkovi celý jeho príjem; najprv sa skúma jeho situácia, napríklad či neplatí alimenty a podobne, a na istú časť príjmu, ktorá sa vypočítava zo životného minima a počtu vyživovaných osôb, exekútor siahnuť nesmie.

                Spôsob riešenia dlhov ovplyvňuje aj ich výška; ak povinný dlhuje príliš veľa a vlastní hnuteľný majetok, exekútor mu naň môže siahnuť tak, že na ňom zriadi záložné právo. Takto sa záložným veriteľom stáva ten, komu sa dlhuje, a po predaji sa jeho pohľadávka uspokojí z utŕženej sumy. Exekútor môže takisto zabaviť napríklad elektroniku a zariadenie – všetko sa odvíja od výšky sumy, ktorú povinný dlhuje.

                Zabavenie nehnuteľnosti je zväčša riešením, ku ktorému sa pristupuje až vtedy, keď už naozaj nie je iná možnosť. Je to tak najmä v prípadoch, kedy dlžník svoju dlžobu buď odmieta uznať, alebo ju jednoducho ignoruje, a teda nie je možné od neho dlh takpovediac dostať. Vo všeobecnosti je však vždy lepšia dohoda a v prípade, že dlžník prejavuje ochotu tento problém riešiť, vždy je predpoklad, že sa nájde nejaký iný spôsob.

                Môže sa však stať, že dlžník naozaj nie je v danom okamihu schopný platiť; vtedy riešenie situácie závisí od jeho dohody s veriteľom. Väčšinou sa dá dohodnúť na splátkovom kalendári, prípadne na splatení istej časti dlžoby a kalendár sa spraví na jej zvyšok, prípadne si môže dlžník na vyplatenie svojho záväzku zobrať úver. Toto je niekedy komplikované, pretože ak má niekto na krku exekúciu, zväčša už nemá veľa toho, čím by zaňho ručil. Ak by si však mal dlžník voliť medzi exekúciou nehnuteľnosti a úverom, za ktorý by ňou ručil, druhé riešenie je vždy omnoho lepšie.     

                Riešením môže byť i odklad exekúcie; môže totiž nastať situácia, že dlžník naozaj nemá príjem a v prípade exekúcie by nedokázal riešiť situáciu seba a svojej rodiny. Ak by oprávnený, teda veriteľ, nebol odkladom vážne poškodený, súd môže na žiadosť povinného, teda dlžníka, odklad udeliť.

               

Dražba nehnuteľnosti

Dražba je verejné konanie, ktoré prebieha kvôli prechodu vlastníckeho alebo iného práva k predmetu dražby. Podnet dáva veriteľ, voči ktorému má vlastník predmetu dražby nesplnené záväzky. Na dražbe sa licitátor obracia na účastníkov – začne vyvolávacou cenou a účastníci dávajú ponuky, pričom ten, kto urobí najvyššiu, dostane príklepom vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby. Je však podmienené včasným uhradením ceny vydraženej nehnuteľnosti. Dražba sa však môže ukončiť aj tak, že nie je urobené ani najnižšie podanie. Vtedy sa dražba stáva neúspešnou, vyvolávacia cena sa zníži a dražba sa opakuje.

                Účastníci dražby musia byť spôsobilí na právne úkony, prípadne musia byť zastúpení svojím zákonným zástupcom, ktorý je spôsobilý na právne úkony.  Tiež musia mať potrebnú sumu k dispozícii – v dražbe sa nehnuteľnosť nedá kúpiť tak, že si záujemca o nehnuteľnosť dodatočne bude vybavovať úver.

Na začiatku je oznámenie dražobníka; musí obsahovať základné údaje o dražbe a jej okolnostiach a podmienkach podľa zákona. Oznamovacia povinnosť je na dražobníkovi: zverejňuje ju najmä v Notárskom centrálnom registri dražieb a v Obchodnom vestníku. Lehota je vo všeobecnosti minimálne 15 dní vopred, avšak ak ide  o nehnuteľnosť, je to spravidla najmenej mesiac.

Ako vidíme, exekúcia nie je témou, ktorá by sa dala brať na ľahkú váhu; „neriešiť to“ a čakať, že nejako bude, je rozhodne najhorším možným postojom, ktorý problém nielenže nevyrieši, ale prehĺbi do takej miery, že dlžník naozaj môže prísť o všetko, čo má. Snaha o riešenie je teda rozhodne v jeho najlepšom záujme.

 

 Informácie: wikipedia.sk, vasobhajca.sk

Autor: Mgr. Katarína Macková

KTN: 24/11

Viac v relácii Reality na TA3

Späť