Fotovoltika, ekologická výroba energie
Obnoviteľné zdroje energie sa ako pojem stali pomaly každodennou súčasťou života. Čítame o nich v novinách, počúvame o nich v rozhlase, či vidíme v televízii, ale akosi stále si nevieme konkrétnejšie predstaviť ako tieto zdroje využívať v bežnom živote. Nuž základom toho všetkého je možno aj smutný fakt, že ekologické zmýšľanie Slovákov sa končí maximálne pri separovanom odpade. V prípade ďalších možností, ako je napr. ekologická výroba energie, by asi väčšina len mávla rukou a povedala, že na takéto veci nemá čas.
Nezáujem o informovanosť v tejto oblasti má v našich končinách priam patologický charakter. Možno je to spôsobené aj tým, že u nás sa ľudia na novinky v akejkoľvek oblasti pozerajú s určitou dávkou nedôvery. Medzi ďalšie faktory, ktoré ovplyvňujú nezáujem o ekologickejšie získavanie energie patrí priam automatický predsudok, že každá nová forma získavania energie je len pre tých bohatších a bežných ľudí a ich spôsobov získavania energie pre rodinný dom sa vôbec netýka. Pri takomto zmýšľaní sa preto nemôžeme čudovať, že „zelenú“ majú pri vykurovaní príbytkov čoraz drahší plyn, či tuhé palivo. Čo sa týka samotného získavania elektrickej energie, tak pri kupovaní stavebného pozemku pre rodinný dom ako jednú výhodu vidí našinec blízkosť inžinierských sietí, tzn. že v prípade elektrickej energie nám stačí napojenie na najbližšiu trafo stanicu a otázka v tomto poli je vyriešená. Súčasné možnosti ako získať lacnejšou formou elektrickú energiu však majú pestrejšiu škálu, len ako je „natiahnutie kábla“ na zariadenie energetickej spoločnosti.
Ak už teda vlastníte rodinný dom, alebo plánujete jeho výstavbu, skôr ako pôjdete klasickou cestou, skúste pouvažovať aj nad inými možnosťami, ako získavať energiu pre váš príbytok. Jednou z možností ako sa „odstrihnúť“ od drôtov vysokého napätia, je možnosť výstavby vlastnej elektrárne. Nuž, možno si poviete, že do takto dobrodružnej oblasti sa vám ísť nechce, ale ak by ste si rozrátali jej výhodnosť po rokoch a to nie len po ekologickej, ale aj ekonomickej stránke, tak toto dobrodružstvo nemusí vyzerať až tak snobsky, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať.
Fotovoltika nie je ťažké slovo
V súvislosti s možnosťou vlastnej výroby energie, je asi tým najznámejším spôsobom jej získavanie prostredníctvom slnka. Ide tu vlastne o premenu slnečnej energie na energiu elektrickú. Táto premena prebieha vďaka fotovoltickému efektu, ktorý nastáva v kremíkových polovodičových vrstvách fotovoltických panelov (modulov), tvarovo podobných solárnym kolektorom. Takže ak už ste sa niekedy stretli s pojmom fotovoltika, tak nejde o nič iné ako o možnosť vybudovania si vlastnej „slnečnej“ elektrárne.
Nuž, poviete si, dobre, slnečná energia je zaujímavá, ale vyplatí sa do nej investovať na Slovensku? Je v tejto krajinke pod Tatrami dostatočný počet slnečných dní, aby sa nám toto “huncútsvo“ oplatilo? V každom prípade je to asi tá najlegitímnejšia otázka ohľadne toho, či má vôbec význam pustiť sa do tohto projektu. Samozrejme, že základným predpokladom dobrého fungovania fotovaltických elektrární je dostatočný počet slnečných dní počas celého roka. V tejto súvislosti na tom Slovensko nie je až tak zle, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Sú totiž krajiny, kde je v priemere menší počet slnečných dní ako u nás a tento spôsob získavania energia má tam relatívne značné zastúpenie. Medzi takéto krajiny patrí Nemecko, či nám oveľa viac porovnateľná krajina vo viacerých oblastiach, Česká republika. Poďme sa preto podrobnejšie pozrieť na „fiktívnu mapu“ Slovenska, podľa ktorej budete mať aspoň približný prehľad o tom, ako sme na tom so slnkom v našich končinách.
V prvom rade, aby sa vám fotovaltické systémy oplatilo inštalovať, musíte myslieť na dva základné faktory ovplyvňujúce opodstanenie získavania energie pomocou slnečných lúčov. Po prvé je z hľadiska výkonu rozhodujúca veľkosť inštalácie. Po druhé, dôležitým faktorom je v tejto oblasti členitosť terénu a meteorologické podmienky. Asi tým najväčším problémom je malý počet plôch s dostatočným priestorom. Takže poďme pekne poporiadku.
Dôležitý je výber miesta
Celé južné Slovensko od východu na západ je v podstate rovinaté a zároveň relatívne bohaté na slnečné dni počas celého roka. Pre fotovaltické získavanie energie je však dôležitý aj relatívny kľud, čo sa týka ľudskej činnosti. V prípade južného Slovenska sa preto pre výstavbu fotovaltických elektrární môže zdať ako menšia nevýhoda značná poľnohospodárska činnosť, ktorá by však nemala byť až príliš závažným problémom. Tento problém by bol však pálčivejší pri väčších typoch fotovaltických elektrární. Menej náročné na plochu sú stredné a menšie inštalácie, pri ktorých je zasa dôležitejší meteorologický faktor, hlavne ak si chcete fotovaltické články umiestniť na strechu svojho rodinného domu a takto získanú voľnú plochu na svojom pozemku využiť na iné účely. Aj v prípade meteo situácie, je tou najvhodnejšou investíciou do fotovaltických panelov južná časť Slovenska. Tá je totiž stabilnejšia a bezoblačnejšia ako sever krajiny a aj výskyt hmiel je ďaleko nižší. Samotné hmly sa však netýkajú len severných častí ako takých, ale sú obzvášť časté pri veľkých vodných plochách. V okolí veľkých vodných diel ako sú Liptovská Mara, Oravská priehrada, Zemplínska Šírava a iných, sú časté rané hmly od jesene do neskorej jari. Takže ak máte svoj rodinný dom v týchto oblastiach, tak fotovoltické panely nebudú spĺňať svoj účel a preto vydajte sa radšej klasickou cestou získavania energie pre vašu nehnuteľnosť.
Oveľa zaujímavejšími oblasťami sú v tejto súvislosti regióny vo vyšších nadmorských výškach, kde je výskyt hmiel ďaleko nižší. Asi tou najvyššou nevýhodou pozemkov vo vyšších oblastiach je to, že severné časti Slovenska sú turisticky veľmi využívané v zimných obdobiach na lyžovačku. V súvislosti s fotovoltikou lyžovačka predpokladá základnú rovnicu, ktorá znie: “Viac snehu rovná sa menšia produkcia energie”. Aj keď zasa na strane druhej množstvo snehu medziročne klesá, okrem horských štítov, či naozaj vysoko položených lyžiarských stredísk. Takže ak by sme si zhodnotili Slovensko ako celok, tak pomyselnú vojnu “sever proti juhu” vyhrávajú tie južnejšie oblasti mimo veľkej vodnej plochy.
Ako to funguje
Ak ste sa teda rozhodli, že „výrobcom „ elektriny“ pre váš dom bude fotovaltická elektráreň, najprv si musíte zistiť, či lokalita v ktorej sa nachádzate je vhodná pre tento spôsob výroby elektriny. Ak táto lokalita vyhovuje podmienkam pre tento typ získavania energie, musíte ako ďalší krok po získaní dokumentácie podať žiadosť o pripojenie do distribučnej sústavy príslušnej energetickej spoločnosti. Až po týchto úkonoch, má zmysel vyhľadanie kvalitnej firmy na stavbu fotovoltických panelov. A ako funguje samotné zapájanie panelov? Jednotlivé fotovoltaické panely sa navzájom spájajú do radov (tzv. string), pričom niekoľko radov dohromady vytvára fotovoltaický generátor. Fotovoltické generátory môžu byť umiestnené na strechách, fasádach budov, alebo priamo na zemi.
V závislosti od typu inštalácie následne sa rozlišujú sieťové, alebo ostrovné systémy, na ktoré sa napája generátor. Ak by ste sa rozhodli pre sieťové systémy, tak vtedy je celá produkcia elektrickej energie odpredaná do verejnej elektrickej siete za vopred dohodnutú výkupnú cenu. Na druhej strane ostrovné systémy sú napájané priamo na spotrebič. Elektrická energia produkovaná fotovaltickým systémom je zálohovaná najčastejšie pomocou batérií. Pri ostrovných systémoch je možná ešte kombinácia fotovaltického systému so záložným zdrojom elektrickej energie. Týmto zdrojom môže byť aj samotná verejná elektrická sieť.
Na stavbu „slnečných“ elektrárni sa využívajú predovšetkým strešné plochy domov, ktoré sú najlepšie ako miesto z hľadiska bezpečnosti. Pokiaľ budú panely na streche, nie je nutné ani stavebné povolenie. Ak máte v pláne svoj dom zásobovať vlastnou energiou a vyrobenú elektrinu nielen spotrebovávať, ale napr. aj predávať, samotné panely však k tomu stačiť nebudú. Pri samotnej inštalácii nesmiete zabudnúť ani na striedač, teda menič jednosmerného prúdu získaného z panelov na bežný striedavý prúd. Striedač sa dá situovať v mieste inštalácie, takže do hlavnej budovy sa už vedie normálny striedavý prúd, vďaka čomu sa eliminujú straty.
Čo je ekologické je aj ekonomické?
V prípade ekologicky orientovaných produktov sa častokrát uvádza otázka, ktoré je uvedená v tomto podnadpise. Nuž ak by ste fotovaltické elektrárne poňali ako produkt rýchleho vrátenia investície, tak budete trošku sklamaní. Tá sa prejaví totiž až nejskôr. Fungovanie fotovoltaickej elektrárne je nastavené tak, aby bolo pre jeho majiteľa finančne výhodné. Štátna garancia výkupných cien energie v tejto oblasti zaručuje nielen istotu navrátenia investovaných prostriedkov, ale tiež nezanedbateľný zisk. Výkon panelov síce principiálne postupom času mierne klesá, celková životnosť elektrárni je však dlhšia ako 30 rokov, takže bude dodávať elektrický prúd ešte mnoho rokov po vyčerpaní štátnej podpory. V súvislosti s financovaním nesmiete zabúdať ani na fakt, že ak by ste na začiatku nemali dostatok finančnej hotovosti, produkty alternatívnych zdrojov získavania energie podporujú aj stavebné sporiteľne prostredníctvom stavebného sporenia, takže nie je nič ľahšie ako navštíviť hociktorú pobočku tej ktorej stavebnej sporiteľne a opýtať sa na možnosti financovania jej výstavby.
Každopádne tento spôsob získavania energie môže byť v budúcnosti výhodný a oplatí sa doňho investovať a to najmä vtedy, ak dôjde k pokroku v možnosti skladovania prebytku takto vyrobenej elektriny. Vtedy sa totiž môžu z vás stať „malí podnikatelia“ s vlastnou elektrinou, ktorú by ste napr. pomocou internetu mohli kľudne predávať svojim susedom. Takže ak máte seriózny záujem o zaobstaranie si fotovoltickej elektrárne, pozorne sledujte jej technologický vývoj a váš pravý čas ešte len príde.
Podporte tento článok