Netradičné formy bývania
Síce realitný trh na Slovensku a vôbec na celom svete neprežíva práve aktívne obdobia, stále je dobré pre rozšírenie obzorov ísť aj do tých realitných tém, ktoré síce nezapĺńajú prvé stránky periodík, ale slúžia skôr na odľahčenie a inšpiráciu. Skúste si preto predstaviť bývanie v netradičných priestoroch ako je hausbót, či bývalé továrne. Alebo vedeli by ste si predstaviť bývanie v podzemí a vôbec pri tom nemáme na mysli úkryt pred vojenským útokom, ale celkom útulné bývanie?
Netradičné formy bývania sa čoraz viac dostávajú do popredia, aj napriek už vo všetkých pádoch skloňovanej hospodárskej kríze. Je to spôsobené predovšetkým túžbou po niečom inom, túžbou nejako sa odlíšiť od priemeru, jednoducho bývať „trochu inak“. Tento trend, podobne ako celý rad noviniek v oblasti nehnuteľností prichádza zo západných krajín pomaly k nám. Nuž chce to síce trocha odvahy, lebo predstava bývania na vode, bývalej povárni či dokonca pod zemou nemusí byť každému po chuti. No nájdu sa určite aj takí, ktorí tieto formy bývania vidia ako dobrú alternatívu oproti tradičným formám bývania.
Hausbót, domov na vode
Asi tou najstaršou formou netradičného bývania je zaobstaranie si „nehnuteľnosti na vode.“ Tento spôsob bývania prešiel už značnou cestou a doby kedy haubót bol predovšetkým synonymom nevoľnosti po rozkolísanej vode sú už preč. Tak ako v minulosti, tak aj dnes hausbóty slúžia predovšetkým ako forma rekreačného či sezónneho bývania. No nájdu sa aj nadšenci, ktorí by celoročné bývanie v hausbóte nevymenili za nič na svete. Asi medzi tých najznámejších obyvateľov na Slovensku ktorý si pochvaľoval takúto formu bývania bol napr. bývalý hokejista Zdeno Cíger.
Ak sa už rozhodnete pre takúto formu bývania, je nutné na začiatku si uvedomiť, že zaobstaranie si hausbótu je trochu zložitejšie ako kupovať dom, či byt. Nuž ale veľkým predpokladom je aj to, že keď poškuľujete po “dome na vode“ tak nejakú „základnú nehnuteľnosť“ už máte. Bývanie na vode sa v dnešnej dobe dá už považovať za komfortné bývanie. Je to vlastne ideálne miesto pre trávenie chvíľ s rodinou či priateľmi a môže vám slúžiť ako forma letného sídla. Aj keď tradícia tohto typu bývania je v našich končinách v plienkach a nemá takú tradíciu ako napr. kanálmi posiatom Holandsku, počet záujemcov o tento typ bývania stúpa aj u nás.
Tak ako pri klasických nehnuteľnostiach, tak aj pri výbere hausbótov sú k dispozícii rôzne technické možnosti a nápadité architektonické návrhy. Škála výberu je od tých najjednoduchších hausbótov až po tie najluxusnejšie, pripomínajúce luxusné vily.
Ak máte seriózny záujem o kúpu hausbótu, mali by ste si na začiatku rozmyslieť či chcete svoj budúci vodný prístrešok vybudovať od základu nový, alebo sa dáte do rekonštrukcie nového. Pokiaľ nemáte chuť stavať nový vodný prístrešok a riešiť technické záležitosti či miesto na kotvenie, pouvažujte radšej nad kúpou staršieho hotového hausbótu. Nevýhodou kúpy hotovej stavby je, že vzhľad a rozmery domu už neovplyvníte. Môžete sa aspoň pustit do čiastočnej rekonštrukcie. Ak ste sa rozhodli pre nový hausbót, nestačí iba objednať samotný objekt na bývanie. Ďalej musíte taktiež vybrať miesto a skontrolovať ho z hľadiska maximálnej a minimálnej možnej úrovne hladiny vody. Blízko kotviska by nemala chýbať možnosť vytankovania odpadových vôd, či možnosť predaja pohonných hmôt. Preto kvalitné technické a bezpečnostné zabezpečenie by malo ísť v kombinácii s pekným miestom a komfortným interiérom hausbótu.
Čo tento špás obnáša
Starší hausbót s malou rozlohou a nutnosťou rekonštrukčných úprav sa dá kúpiť aj za 18.000 EUR. Ceny sú predovšetkým závislé od rozmerov, použitých materiálov, či vybavenia. Hausbóty sa rozdeľujú na statické, čiže ukotvené alebo plávajúce, s vlastným pohonom. V oboch prípadoch je konštrukcia zložená z plávajúceho telesa (pontón alebo lodné teleso) a nadstavby (kajuty). Plávajúce teleso je dôležité pri vyvodení dostatočnej vztlakovej sily, aby mohol hausbót plávať a zároveň mal dostatočnú stabilitu. Samotnú stabilitu hausbótu ovplyvňuje predovšetkým počasie. Ďalej je to ťažisko a pri plávaní aj odstredivá sila a rýchlosť prúdenia vody, či samotné osoby na palube. Ak ste sa rozhodli vybudovať si nový hausbót, tak pri jeho navrhovaní sa treba obrátiť na odborníka z lodnej oblasti. Pevné ukotvenie poskytuje väčšiu variabilitu pri výstavbe hausbotu, pričom pontónová konštrukcia je jednoduchšia. Plávajúce teleso sa pri tomto variante skladá z viacerých rúr, navzájom spojených do jedného plávajúceho celku pomocou výstuží. Pri tomto tvare sa nekladie dôraz na hydrodynamický tvar.
Súčasťou pontónu býva pristávacie mólo na kotvenie lodí. Trvalé kotvenie, resp. vyviazanie k brehu sa uskutočňuje pomocou lán. Odstup, prístup a vzájomný pohyb plavidla s meniacou sa vodnou hladinou umožňuje prístupový mostík alebo vzpera. Nadstavba statického hausbótu sa konštrukčne podobá rodinnému domu. Zväčša ide o ľahké drevené stavby, no používajú sa aj iné materiály ako kovy či kompozity, ktorých steny sa skladajú zo sendvičových panelov, obsahujúcich izoláciu, podporné stĺpy, a inštalácie. Samotná nadstavba môže byť prízemná i poschodová, väčšinou so štandardným vybavením ako je obývacia miestnosť, kuchyňa, sociálne zariadenia a miestnosti na spanie. Teleso pontónu sa môže využiť aj ako variant pivnice. Hausbót má tomto priestore často uloženú zbernú nádobu na splaškové vody, prípadne čističku odpadových vôd. Pri tejto forme konštrukcie však hovoríme skôr o lodi, lebo tento typ hausbótu ju svojím vzhľadom a najmä tvarom podponorovej časti pripomína. Teleso lode má vtedy hydrodynamický tvar a je zložené prevažne z obšívky a vnútorných výstuží, zabezpečujúcich dodržanie tvaru. Nevýhodou bývania v hausbóte je, že naše zákony neumožňujú majiteľovi prihlásiť si sem trvalý pobyt. Obmedzenia so sebou prinášajú preto viacero nepríjemností. Využiteľnosť hausbótov je ohrozovaná napríklad aj povodňami, proti ktorým sa navyše nedá ochrániť prostredníctvom poisťovní. Takže suma sumarum, hausbót je teda skôr imidžová záležitosť pre romantikov, pre ktorých je netradičné bývanie pri vode priam zmyslom života.
Ak chce byť niekto pánom továrnikom
Čo sa týka netradičných foriem bývania, tak okrem „vody“, sa ľudia radi sťahujú aj do priestorov, ktoré slúžili úplne inému účelu ako bývaniu. Vo veľkých mestách so slávnou industriálnou históriou začali preto rekoštruovať staré továrne. Tam kde niekedy boli veľké stroje sú dnes obytné priestory so zaujímavou architektúrou. Tento trend prestavby továrenských priestorov na byty dostal aj svoje pomenovanie- lofty. Pre veľké mestá je dnes charakteristický rad opustených tovární a manufaktúr, tzv. brownfields. Nachádzajú sa často v atraktívnych lokalitách, kde voľné pozemky prakticky vôbec neexistujú. Vo svojej podstate existujú dve cesty, ako sa s takým stavbami vysporiadať. Jednou možnosťou je všetko zbúrať a začať stavať znova. Druhou možnosťou, zaujímavejšou je udržanie udžanie takejto stavby. Ich rozmach v západnej Európe je postavený predovšetkým na nižšej cene ako za klasický byt.
Byt v prestavanej továrni je dnes v podstate jediná možnosť, ako si kúpiť nehnuteľnosť takmer v centre za prijateľné peniaze a v mestách ako Londýn či iných metropolách to platí dvojnásobne. Lofty vznikajú v bývalých továrenských halách a majú často luxusnú podobu. Napriek ich luxusnému interiéru si zachovávajú industriálny vzhľad, čo nemusí každmu človeku túžiacemu po vlastnej nehnuteľnosti vyhovovať. Ak však preferujete takýto štýl tak nie je čo riešiť. Ak sa k tomu pridá túžba po otvorených opriestoroch, tie vám poskytnú nevídané možnosti a ich riešenia bývajú veľmi originálne. Nie všetky bývalé továrne sú však pre takúto prestavbu vhodné. Napríklad budovy, ktoré pôvodne slúžili strojárenskému priemyslu, bývajú veľmi kontaminované a v takomto prípade je lepšie ich využiť na kancelárie alebo na výstavbu obchodného centra. Nedostatok vhodných objektov riešia tzv. „kvazilofty“, nové budovy v štýle starých tovární. U nás však takáto forma bývania je stále len v rovine úvah, kde by mohli takéto lofty vzniknúť. Ich realizácii okrem finančnej krízy a následným poklesom predaja nehnuteľností je tu obava aj z prílišnej konzervatívnosti v predstavách o bývaní v hlavách Slovákov. Takže projekty v štýle zrekonštruovania bratislavskej cvernovky, či podobných opustených starších tovární v našom hlavnom meste ostávajú len v rovine úvah ako by sa to dalo zmeniť. Oveľa priznivejšia situácia je v susednom Česku. Napr. v hlavnom meste Česka, Prahe je veľmi obľúbenou časťou s budúcimi loftami mestská časť Holešovice. V budúcnosti tu má vyrásť veľa nových bytov, návrat reštaurácií, firiem i služieb a miliardové investície majú zmeniť Holešovice na nepoznanie už do roku 2015. Zaujímavým projektom je revitalizácia holešovického prístavu. Či sa niečo podobné podarí realizovať aj na Slovensku je preto v súšasnosti viac ako vzdialená hudba budúcnosti.
A čo tak bývanie v podzemí
Medzi ďalšie formy netradičného bývania patrí aj tzv. bývanie pod zemou. Ide o formu bývania, ktorá je populárna hlavne medzi ľuďmi, ktorí hľadajú čo najtesnejšiu symbiózu nehnuteľnosti a prírody. Takto zvolená stavba nie je predovšetkým vystavená záťaži vetra a dažďa. Rodinný dom v „podzemí“ je predovšetkým staticky najpevnejšou konštrukciou z oblasti rodinných domov, ktorá znáša zemetrasenie a bežné konvenčné nárazy. Asi tým najpodstatnejším cieľom stavby týchto domovov je čo najviac minimalizovať náklady na energetickú náročnosť, ktorá ide majiteľom „tradičných nehnuteľností“ von krkom. Konštrukčný systém domovov v podzemí totiž nie je vystavený neustálym teplotným výkyvom. Preto jeho nárok na rozťažnosť materiálov je minimálny. Tým pádom je maximálne znížený vznik deštrukčných trhlín a vonkajšie steny nie sú zároveň podchladzované mrazmi.
Stavbu po jej ukončení nie je nutné dodatočne zateplovať, kedže ju chráni vrstva zeminy. V interiéri je po celý rok prakticky stála mikroklíma, ktorá je daná prirodzenými vlastnosťami podzemia. Takmer na 90% je využitá plocha pozemku pre zeleň a voľný čas. Po celý rok sú v interiéri minimálne teplotné výkyvy. Podzemný dom neohuruje vonkajšou krásou a ťažko ním dáte najavo „svoju veľkosť majetku.“ Pri tomto type bývania zaujmete skôr svojou výnimočnosťou, nekonvenčným, ekologickým a ekonomickým mýslením, kedže úspora na priebežnej údržbe exteriéru domu tvorí prakticky až 60-90% bežných nákladov. Chýba vám totiž strecha, klampiarske doplnky a približne 80% fasády. Medzi hlavné nevýhody takéhoto typu obydlia partí zasa cena projektov. Tá je totiž oproti bežným katalógovým domom 5 až viac násobná, a závisí podľa rozsahu diela. Taktiež dodatočné stavebné úpravy interiéru a exteriéru domu sú prakticky nemožné. Pomalšia je aj výstavba kvôli mokrým procesom, kedže stavbu treba poriadne prevetrať a presušiť, aspoň 2-3 mesiace po úplnom dokončení.
Nuž bývanie netradičným spôsobom má svoje čaro a pre mnohých ľudí je priam výzvou. Ak si niekto zvolí ako formu bývania byt v prerobenej továrni, alebo svoj rodinný dom si predstavuje zabudovaný v podzemí, určite bude na Slovensku pionierom v tejto oblasti, nuž ale ako sa hovorí proti gustu žiaden dišputát. Takže ak sa raz rozhodnete pre takýto štýl bývania, vaše rozhodnutie by malo byť kombináciou rozvážnosti a chuti pustiť sa do niečoho nekonvečného.
Viac sa dozviete v relácii TA3 REALITY
