Som jedným z dvoch spoluvlastníkov záhrady v Senci. Keďže v poslednom čase medzi nami vznikajú čoraz častejšie problémy ohľadom jej užívania, chcel by som sa jej zbaviť. Svoju polovicu som už viackrát ponúkol druhému spoluvlastníkovi, ale na moju ponuku nereagoval a už dlhší čas na ňu neviem nájsť kupujúceho. So spoluvlastníkom sa vzhľadom na naše zlé osobné vzťahy nedá vôbec komunikovať. Ako mám ďalej postupovať?


Jozef Bednár, Bratislava



Vážený pán Bednár, spôsob vyriešenia Vášho problému je určený ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Ak nemáte záujem byť naďalej spoluvlastníkom záhrady, vychádzajúc z princípu uvedeného zákona, podľa ktorého Vás nikto nemôže donútiť, aby ste naďalej zotrvávali v spoluvlastníckom vzťahu, máte právo na jeho zrušenie. Zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je pritom možné dosiahnuť buď dohodou spoluvlastníkov, alebo v prípade, že nie sú schopní dohodnúť sa, rozhodnutím súdu. Predpokladom domáhania sa súdneho zrušenia Vášho spoluvlastníctva je teda skutočnosť, že ste sa napriek svojej snahe nedokázali s druhým spoluvlastníkom dohodnúť na zániku spoluvlastníctva.


V prípade, že druhý spoluvlastník nereaguje na Vaše ponuky, rozhodol sa nevyužiť svoje zákonné predkupné právo a Váš podiel kúpiť nechce. Môžete však navrhnúť aj iné spôsoby zrušenia spoluvlastníctva, napríklad reálne rozdelenie záhrady na dva pozemky alebo predaj celej záhrady s tým, že získanú sumu si následne zodpovedajúco rozdelíte. V prípade, že druhý spoluvlastník Vaše písomné návrhy na vyporiadanie spoluvlastníctva ignoruje, ste oprávnený požiadať súd, aby Vaše spoluvlastníctvo zrušil a rozhodol súčasne o spôsobe Vášho vzájomného vyporiadania.


V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je však spôsob, akým budú vyriešené Vaše vzájomné vzťahy, pevne stanovený. Na rozdiel od väčšieho množstva možností zrušenia spoluvlastníctva dohodou umožňuje Občiansky zákonník súdu rozhodnúť v tomto prípade v zásade len jedným z troch spôsobov. V prvom rade bude súd v konaní zisťovať, či je možné záhradu reálne rozdeliť na dva samostatné pozemky. Ak je to možné, hoci aj za cenu obmedzenia vlastníckeho práva niektorého z vlastníkov nových parciel, súd tak urobí, pričom môže zriadiť vecné bremeno k niektorému z nových pozemkov spočívajúce napríklad v práve prechodu cez cudzí pozemok alebo v práve používania spoločnej studne.


Ak sa však záhrada z nejakého vážneho dôvodu nedá rozdeliť, súd určí, že vlastníkom záhrady sa stane jeden z vás. Ten však bude povinný zaplatiť za novonadobudnutý podiel druhému spoluvlastníkovi primeranú cenu, ktorej výška sa určí na základe platných cenových predpisov. V tomto prípade však súd v prvom rade zistí, či niektorý z vás je ochotný stať sa vlastníkom celej záhrady. Ak by ste ju ani jeden nechceli, a to či už z toho dôvodu, že nie ste ochotní zaplatiť určenú sumu, alebo zásadne nemáte o ňu záujem, zostane súdu posledná možnosť, ktorou je nariadenie jej predaja na dražbe. Takto nadobudnutú sumu si následne rozdelíte. Je však nevyhnutné spomenúť, že pri rozhodovaní musí súd vždy prihliadnuť na to, ktorý zo spoluvlastníkov a ako spoločnú vec - záhradu zhodnotil. Táto okolnosť má totiž na vaše vzájomné vyporiadanie podstatný vplyv.


Napokon je dôležité uviesť, že vo výnimočných prípadoch môže súd odmietnuť zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. V tomto prípade bude súd subjektívne hodnotiť okolnosti daného prípadu a keď dospeje k záveru, že zrušenie spoluvlastníctva by bolo v rozpore s dobrými mravmi, Váš návrh zamietne.


Vzhľadom na skutočnosť, že riešenie Vašej situácie vyžaduje zváženie viacerých okolností, ktoré majú vplyv na Váš ďalší postup, odporúčam, aby ste sa obrátili na právnika zaoberajúveho sa uvedenou problematikou. Iste tým predídete mnohým problémom a s nimi súvisiacou stratou času a peňazí.