Bývanie rozvedeného manžela - otázniky nad družstevnými bytmi
Dobrý deň. Chcel by som sa opýtať, či mám právo na polovicu bytu, ktorý na mňa a moju manželku (sme v rozvodovom konaní) prepísala svokra po našom sobáši. Jedná sa o družstevný byt, ktorý nie je ešte vo vlastníctve, sme tam len členmi družstva.
Rastislav K., Rimavská Sobota
Družstevným bytom sa rozumie byt, ktorý je vo vlastníctve bytového družstva, je prenajatý členovi družstva alebo ktorý je v spoločnom nájme manželov, pričom aspoň jeden z manželov je členom družstva. Tak ustanovuje rozsudok Najvyššieho súdu S SR, sp. zn. 5 Cdo 107/2000 z 30.1.2001.
V zmysle Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje vzťahy medzi občanmi navzájom vo viacerých oblastiach spoločenského života, byty môžu byť rôzneho charakteru – môže ísť o bežné byty patriace fyzickým alebo právnickým osobám (v Českej republike sa vedie i naďalej polemika o to, či napr. spoločnosť s ručením obmedzeným môže alebo nemôže vlastniť byt), ďalej tzv. služobné byty, pre byty osobitného určenia a pre byty v domoch osobitného určenia. Vo vašom prípade ide o byt, ktorý patrí a ktorí spravuje bytové družstvo. Vaše právo bývania, a teda právo predmetný byt užívať vyplýva z existencie vášho vzťahu k družstvu, ktorý bol, ako sám uvádzate, založený prevodom členských práv k družstvu zo strany vašej svokry na vás a vašu manželku. Do úvahy pri riešení otázky vášho bývania a otázky samotného vyporiadania ohľadne predmetného bytu je nevyhnutné zdôrazniť, že právo k predmetnému družstevnému bytu ste nadobudli obaja ako manželia a po uzavretí manželstva. Členský podiel v družstve je tak predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Dohoda o prevode členských práv a povinností v bytovom družstve
V danej súvislosti uvádzam, že ten, komu bola uložená povinnosť z bytu sa vysťahovať v určenej lehote po zabezpečení bytovej náhrady, má až do splnenia tejto podmienky právo v byte bývať (právo bývania), ak nedôjde k zániku tohto práva už skôr v dôsledku iných okolností. Podmienkou platnosti dohody o prevode členských práv a povinností v bytovom družstve, ktorý má prevodca členských práv a povinností v nájme (vy a vaša manželka), nie je súhlas osoby majúcej k bytu právo bývania. Právo bývania tejto osoby nie je dotknuté prevodom členských práv a povinností a následným zánikom nájomného práva doterajšieho nájomcu. Uvedené odobril Najvyšší súd SR svojím rozsudkom z 30. mája 2001, sp. Zn. 5 Cdo 37/01. Ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme družstevného bytu, súd na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu a súčasne určí, ktorý z manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca. Súd rozhodne na návrh jedného z rozvedených manželov o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu. Tým zaniká aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve. Občiansky zákonník výslovne upravuje právo na bytovú náhradu pre prípady zániku nájmu bytu výpoveďou prenajímateľa, a to ako bytov nedružstevných, tak bytov družstevných (§ 714 OZ). Podľa predmetného ustanovenia OZ zánikom členstva osoby v bytovom družstve zanikne jej nájom bytu a nájomca družstevného bytu nie je povinný sa z bytu vysťahovať, dokiaľ mu nie je zabezpečený primeraný náhradný byt. Pokiaľ ide o vrátenie členského podielu, jeho vrátenia sa môže člen domáhať až po vysťahovaní z bytu, a to v lehote danej stanovami družstva.
Zabezpečenie primeraného náhradného bytu a vylúčenie povinnosti jeho zabezpečenia
Náhradným bytom je byt s jednou obytnou miestnosťou, a to v zmysle § 712 ods. 2 Občianskeho zákonníka, avšak svojou veľkosťou a vybavením však musí zabezpečiť ľudsky dôstojné bývanie nájomcu a členov jeho domácnosti. Náhradné ubytovanie poskytnuté v podobe bytu s jednou obytnou miestnosťou (§ 712 ods. 3 Občianskeho zákonníka) nemusí svojou veľkosťou a vybavením zodpovedať kvalitám charakterizujúcim náhradný byt; právo nájomcu môže byť obmedzované právom bývania aj ďalších nájomcov k takejto bytovej náhrade. Uvedené vyplýva j rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. februára 2003, sp. zn. M Cdo 263/02.
V prípade, že by vám ako rozvedenému manželovi, ktorý je povinný sa z bytu vysťahovať, prislúchalo iné právo bývania – či už vlastný byt, alebo nájom na dobu neurčitú alebo aspoň nájom na dobu niekoľkých rokov, otázka vášho bývania by bola ponímaná zo strany súdu inak. Pokiaľ by členský podiel pripadol v rámci vyporiadania BSM vašej manželke, bola by povinná vás z časti členského podielu vyplatiť, avšak povinnosť zabezpečiť vám náhradné bývanie by nemala, resp. družstvo. Uvedené odobrila aj príslušná judikatúra: „V prípade, ak bytová potreba rozvedeného manžela je vyriešená inak, súd pri rozhodovaní o návrhu podľa § 705 ods. 2 Občianskeho. zákonníka za splnenia predpokladov uvedených v § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemusí viazať vypratanie bytu na zabezpečenie bytovej náhrady.“ (Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. 11. 1993 sp. zn. 2 Cdo 93/93.)
V prípade bližších otázok neváhajte osloviť právneho poradcu.
Svoje otázky adresujte na: lasak@defensa.sk
