Dedičská otázka - päť dedičov a jeden byt
Rada by som sa spýtala na možnosť riešenia ohľadne spôsobu vysporiadania nehnuteľného majetku po mojom otcovi, ktorý nedávno zomrel. Otec bol dvakrát ženatý a bol vlastníkom 2-izbového bytu , ktorý zdedil po svojich rodičoch, takže moja mama nefiguruje na liste vlastníctva. Otec mal podľa maminho vyjadrenia spísať závet, pričom z prvého manželstva má 3 deti , s ktorými nebol v kontakte asi aj 15 rokov, proste sa vzájomne o seba nezaujímali. Po rozvode s prvou manželkou sa otec odsťahoval z ich spoločného bytu a prenechal im ho. Jeho bývalá žena tam do dnes býva. Teraz prebieha dedičské konanie a jeho 3 deti si zrazu robia nárok na časť z dedičstva z bytu, ktorý nadobudol so svojou druhou ženou, čiže mojou mamou. Majú na to nárok? Alebo máme nejakú možnosť súdnou cestou dosiahnuť, aby boli vylúčení z dedičstva? Bohužiaľ sa s nimi nevieme dohodnúť na tom, aby dedičstvo odmietli. Keďže predmetom sporu je byt v ktorom moja mama býva, aká je možnosť, aby v tom byte dožila alebo ich budeme musieť vyplatiť hneď?
Skutočnosť, že jeden z dedičov prevezme nehnuteľný či hnuteľný majetok poručiteľa a podiely ostatných dedičov sú uspokojované v peniazoch, neznamená, že by títo ostatní dedičia v dôsledku takejto dohody postavenie dedičov stratili (rozsudok Najvyššieho súdu z 10. marca 1967, č. k. 4 Cz 23/67.)
Súdny komisár, existencia závetu
Hlavnú úlohu zohráva matrika, ktorá oznámi súdu, že konkrétna osoba zomrela a v oznámení tiež uvedie osobu, ktorá pohreb vybavila. Ak ste náklady na pohreb znášali výlučne vy, bude sa pri vyporiadavaní dedičstva na to prihliadať. Notár, ktorý je na vedenie konania o dedičstve poverený súdom ako tzv. súdny komisár ohľadne zistenia majetkových pomerov poručiteľa tiež prelustruje, či v Notárskom centrálnom registri závetov je uložený závet, príp. listina o vydedení či odvolanie týchto úkonov. Pokiaľ áno, čo je i váš prípad, súdny komisár prejednávajúci dedičstvo si vyžiada závet od toho notára, u ktorého bol závet spísaný a uložený. Otázkou stále zostáva, či váš otec naozaj spísal pred svojou smrťou závet. Pokiaľ by však závet nebol vašim otcom spísaný, do úvahy budete ako dedičia prichádzať vaša matka - manželka po poručiteľovi (vašom otcovi), vy, a ďalšie tri deti vášho otca z prvého manželstva. V danej veci je na mieste spomenúť ust. § 473 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Váš otec vlastnil byt, ktorý podľa vašich slov nadobudol dedením počas existencie druhého manželstva. Vzhľadom na uvedené je jasné, že vaša matka - jeho manželka - nebola zapísaná do katastra nehnuteľností ako jeden z vlastníkov bytu. Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) nepatria veci, ktoré niektoré z manželov počas manželstva nadobudol darom, dedením a pod.
Dohoda dedičov
Uviedli ste, že deti z prvého manželstva nechcú odmietnuť dedičstvo. Preto by do úvahy prichádzala dohoda dedičov o dedičstve, ktorá však podlieha schváleniu súdu. Podľa § 482 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak je dedičov viac, vyporiadajú sa o dedičstve medzi sebou na súde dohodou Dohoda by znela na vyporiadanie dedičských podielov, inak povedané, ak by ste sa s dedičmi dohodli na tom, že v byte zostanete bývať vy a avšak matka, budete musieť ostatných dedičov vyplatiť z ich dedičských podielov (viď http://jaspi.justice.gov.sk/jaspiw1/jaspiw_maxi_fr0.htm , judikatúra - č..83/1967, rozsudok Najvyššieho súdu z 10.03.1967, č. k. 4 Cz 23/67.) . Ak by však dedičia neboli naklonení dohode, vo veci by ďalej konal súd, prejednal by dedičstvo.
Ak sa v rámci konania o dedičstve bude vychádzať z existencie piatich osôb povolaných dediť po vašom otcovi - pričom majetkom je byt v jeho vlastníctve - byt by mal byť podľa zásad uvedených v §§ 473 a nasl. Občianskeho zákonníka nadobudnutý všetkými piatimi osobami - vy, vaša matka, a tri deti z prvého manželstva. Každý z dedičov patriacich do prvej skupiny, kde dedia manžel a deti poručiteľa, zdedí rovnaký podiel.
Ak dôjde k dohode medzi dedičmi, notár vydá vydá so súhlasom účastníkov osvedčenie o dedičstve. Osvedčenie o dedičstve obsahuje najmä označenie súdneho komisára, označenie dedičskej veci, označenie účastníkov a ich zástupcov, vyhlásenie dedičov o spôsobe a obsahu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaniknutého smrťou poručiteľa, obsah osvedčovanej skutočnosti, ak ide o spoluvlastníkov, výšku ich spoluvlastníckych podielov vyjadrených zlomkom z celku, údaj o odmene notára a o jeho hotových výdavkoch, ďalšie údaje, najmä údaje potrebné na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností, podpisy účastníkov a ich vyhlásenie, že súhlasia s obsahom osvedčenia, poučenie o tom, že účastník konania môže do 15 dní od prevzatia osvedčenia o dedičstve požiadať súd o pokračovanie v konaní o dedičstve, miesto a dátum vydania osvedčenia o dedičstve, a samozrejme odtlačok úradnej pečiatky notára a jeho podpis.
Ak teda k dohode nedôjde, podľa § 483 Občianskeho zákonníka, súd potvrdí nadobudnutie dedičstva tým, ktorých dedičské právo bolo preukázané. Súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov. Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania. Rozdelenie bytu by malo prebehnúť nasledovne: 1/5 by mali pripadnúť vašej matke, 1/5 vám, a každému z troch detí by tiež mali pripadnúť po 1/5.
Čitateľské otázky adresujte na: lasak@defensa.sk