Stavebné konanie - uskutočňovanie stavieb a ich zákonné podmienky

Realizácia stavieb – nielen na základe stavebného povolenia

 

Stavby, zmeny stavieb alebo udržiavacie práce na stavbách sa môžu realizovať podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu.. Rozdiel medzi stavebným povolením a ohlásením spočíva v charaktere stavby, príp. prác, ktoré sa majú vykonávať. Stavebné povolenie je nevyhnutné pri stavbách každého druhu bez ohľadu na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania. Stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, a to najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách. Stavebný zákon - zákon č. 50/1976 Zb. – ustanovuje v § 55 ods. 2 prípady, kedy sa stavebné povolenie nevyžaduje, ale postačuje len ohlásenie stavebnému orgánu, ktorým je obec.

 

Ohlásenie stavby – len drobné stavby a bez zmien spôsobu užívania jestvujúcich stavieb

 

Ohlásenie stačí, ak ide o jednoduchú stavbu, jej prístavbu a nadstavbu, ak tak určil stavebný úrad v územnom rozhodnutí, ďalej ak ide o drobné stavby, ktoré plnia len doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie, o stavebné úpravy, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby, nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby, nemení sa spôsob užívania stavby a neohrozujú sa záujmy spoločnosti. Ohlásenie stavebnému úradu ďalej postačuje pri udržiavacích prácach, ktoré by mohli ovplyvniť stabilitu stavby, požiarnu bezpečnosť stavby, jej vzhľad alebo životné prostredie a pri všetkých udržiavacích prácach na stavbe, ktorá je kultúrnou pamiatkou, pri stavbách elektronických komunikačných sietí (nosiče telekomunikačných zariadení) umiestňovaných na existujúcich objektoch, ktoré nepresahujú výšku 6 m, šírku 2, 5 m a nezasahujú do nosných konštrukcií stavby, pri prízemných stavbách elektronických komunikačných sietí za podmienky, že ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 4,5 m a napokon pri výmene alebo dopĺňaní telekomunikačných zariadení na existujúcich stavbách elektronických komunikačných sietí. V poslednom prípade však nesmie dôjsť ku zmene stavby.

 

Bez stavebného povolenia a bez ohlásenia len ak ...

 

Stavebný zákon ustanovuje však aj také prípady, kedy nie je potrebné podľa zákona ani stavebné povolenie ani ohlásenie. Podľa § 56 zákona č. 50/1976 Zb., sa stavebné povolenie ani ohlásenie nevyžaduje
napríklad pri banských dielach, banských stavbách pod povrchom a pri stavbách v povrchových lomoch a skrývkach, pokiaľ podliehajú schvaľovaniu a dozoru orgánov štátnej banskej správy podľa banských predpisov,
pri nadzemných a podzemných vedeniach elektronických komunikačných sietí, vrátane oporných a vytyčovacích bodov, pri krátkodobých prenosných zariadeniach, ako sú predajné stánky, konštrukcie a zariadenia na slávnostnú výzdobu a osvetlenie budov, pri scénických stavbách pre film a televíziu,  pri geodetických drevených a prenosných meračských vežiach, signáloch a pyramídach, pri konštrukciách chmeľníc a vinohradov,
pri stavebných úpravách elektrických vedení bez obmedzenia napätia, pokiaľ sa nemení ich trasa. 

Žiadosť o vydanie stavebného povolenia a preukázanie práva k pozemku

Pred realizáciou stavby, pre ktorú zákon vyžaduje stavebné povolenie, je stavebník povinný požiadať stavebný úrad o stavebné povolenie, a to spolu s dokladmi a predpísanou dokumentáciou vypracovanou oprávnenou osobou . Náležitosťami žiadosti sú účel a spôsob užívania stavby, miesto stavby, predpokladaný čas jej skončenia, a ak ide stavbu na určitú dobu, v žiadosti treba uviesť aj dobu užívania stavby.

Stavebný zákon ukladá stavebníkovi povinnosť preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku aspoň  iné právo podľa Stavebného zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu. Uvedené neplatí, ak tieto skutočnosti boli stavebníkom preukázané v územnom konaní a po právoplatnosti územného rozhodnutia nedošlo k zmene. Iným právom k pozemku sa má na mysli:

1.       užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu,

2.       právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou,

3.       právo vyplývajúce z iných právnych predpisov,

4.       užívanie pozemku alebo stavby na základe koncesnej zmluvy, z ktorej vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu


Žiadosť o stavebné povolenie sa podáva pre samostatnú stavbu alebo jej zmenu, tiež pre súbor stavieb vrátane stavieb zariadenia staveniska, pre jednotlivé stavby súboru stavieb, ak tieto budú po dokončení schopné samostatného užívania a napokon pre podmieňujúce preložky sietí a zariadení technického vybavenia.

Čitateľské otázky adresujte na: LASAK@DEFENSA.SK


Autor: Mgr. Ján Lasák
KTN: 22/11

Späť

Geodézia a jej úloha. Reálny dopad chýb pri vymeriavaní pozemkov v podobe susedských sporov.

Hranice pozemku sú pre každého vlastníka kúska zeme citlivou témou. Málokto sa v živote nestretol, či už priamo alebo nepriamo, s nejakým susedským sporom, ktorý sa niesol v tomto duchu. Tí, ktorých sa to netýka, majú svoje hranice vysporiadané rovnako ako ich susedia; ostatní už zrejme vopred vedia, o čom budeme hovoriť. V prípade takýchto sporov má kľúčovú úlohu geodézia a jej úloha pri vytyčovaní hraníc pozemkov. Poďme sa teda pozrieť bližšie na uvedené problémy. Na to, aby sme sporom v tejto oblasti mohli porozumieť, potrebujeme dôkladne poznať..

Poplašné systémy a zabezpečovacie zariadenia

 Uvažujme ako zlodejFaktory ovplyvňujúce rozhodnutie vlamačovTakže ako sa chrániť?DvereZámokOkná a zasklené plochyPoplašné systémyDelenie poplašných systémovMagnetické poplašné zariadenie Ľudskou prirodzenosťou je potreba chrániť seba, svojich najbližších a svoj majetok od nepamäti a na to využíva dodnes všetky svoje dostupné možnosti. V dnešných časoch je dôležitejšie krízovým situáciám predchádzať, ako ich riešiť a ľudia sa zaoberajú svojou ochranou o väčšej miere než v minulosti. Týka sa to aj bezpečnosti jednotlivcov a rodín a zabezpečenia..

Prístupová cesta k nehnutelnosti - predchádzanie problémom ohľadom nehnuteľnosti

Kúpa pozemku je úkon, ktorý si vyžaduje pozornosť a obozretnosť oboch zainteresovaných strán; je pomerne ľahké dopustiť sa chýb, ktoré sa spätne nedajú napraviť a ak prehliadneme isté skutočnosti, je možné nielen to, že vzniknú okolnosti, ktoré výrazne znížia cenu predmetného pozemku, ale i to, že vznikne patová situácia, výsledkom ktorej bude jeho nevyužiteľnosť, ktorá vyústi do následnej nepredajnosti. Bratislava ale aj iné mestá sú toho príkladom. Opäť teda platí, že je nutné zodpovedne preveriť nielen každý detail kúpnopredajnej zmluvy,..

Nekvalitné zateplenie fasády

 Spoluvlastníci prerábame fasádu na dome, na čo sme si objednali stavebnú firmu. Máme s ňou uzatvorenú zmluvu o diele, kde sa uvádza deň, kedy mali začať a kedy odovzdať hotovú robotu. Aj hodnotu a zloženú zálohu. Práca mala byť hotová už pred dvoma týždňami, my však máme dom len oblepený polystyrénom a problém, aby sem robotníci vôbec prišli. Telefonujem im každý deň a oni vždy hovoria, že prídu, čo sa stane len zriedka. Spolumajiteľ firmy, ktorý nám mal dodať plastové okná sa do toho zapojil tiež, bol zhrozený, že v akom stave to máme spravené...

Výmena a zámena bytov

Dobrý deň. V apríli 2005 som nadobudol kúpou v dražbe 2-izbový prízemný byt. Suseda mojich známych, ktorá býva v 3-izbovom byte, by sa rada presťahovala do bytu menšieho a prízemného, keďže nevládze chodiť na 4. poschodie. Môj byt by jej plne vyhovoval, ale natrafili sme na problém ako to papierovo zrealizovať. Pri predaji nehnuteľnosti by som musel asi zaplatiť 19% daň z predaja, čo je pre mňa samozrejme dosť nevyhovujúce. Bolo by možné byty vzájomne odpredať za symbolickú 1,-Sk, príp. darovať a takto znížiť výdavky na daň? Prosím, poraďte nám. Ďakujem.Andrej..

Nájom a podnájom nebytových priestorov ako odplatný vzťah a výpoveď z nájmu

Mgr. Ján Lasák Nájom a podnájom nebytových priestorov ako odplatný vzťah a výpoveď z nájmu Právna úprava nebytového nájmu Občiansky zákonník zaraďuje nájom a podnájom nebytových priestorov medzi osobitné prípady nájmu (§ 720 Občianskeho zákonníka, ďalej v texte ako „OZ“), jeho vlastná úprava je však obsiahnutá v osobitnom zákone, na ktorý odkazuje ustanovenie § 720 OZ . Ide o zákon č. 116/1990 Zb. Medzi Občianskym zákonníkom a zákonom č. 116/1990 Zb. je vzťah lex specialis k lex generalis, čo znamená, že ustanovenia zákona č. 116/1990 Zb...

Real estate quoats - Slovak Nehnutelnosti

Oprava, alebo rovno nová strecha? Oprava, alebo rovno nová strecha?

Strecha je korunou každého domu. Chráni pred dažďom, vetrom aj horúčavou a zároveň dotvára celkový vzhľad budovy. Časom však príde chvíľa, keď si vyžiada pozornosť. Či už ide o drobné opravy, alebo kompletnú rekonštrukciu, oplatí sa vedieť, do čoho idete – a koľko vás to môže stáť. Kedy postačí oprava a kedy už treba výmenu Na prvý pohľad sa môže zdať, že strecha je v poriadku. Sledujte ju však pozorne. Varovné signály môžu byť aj nenápadné praskliny, uvoľnené škridly alebo zatekanie do podkrovia. Ak je poškodenie lokálne, väčšinou..

Vývoj cien bytov v Bratislave v roku 2008

Skoro každého, ktorý či už má byt alebo si ho ešte len plánuje obstarať, zaujíma vývoj cien bytov a hlavne prognóza do budúcnosti. Prvé sa dá ukázať na základe zozbieraných údajov, druhé sa dá v súčasnosti len veľmi obtiažne predpovedať.Pozrime sa teda, čo sa na trhu s bratislavskými bytmi dialo od januára 2008 po čiastočnom cca mesačnom (vianočnom) útlme, ktorý nastal po zatiaľ najväčšom realitnom boome na Slovensku v jeseni 2007, kedy boli ceny za meter štvorcový starých bytov v hlavnom meste drahšie ako ceny za meter štvorcový v novostavbách.Realitný..


Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies.