Sporné nároky - náhrada nákladov vynaložených na cudziu nehnuteľnosť

Vážení čitatelia, mnohé z vašich písomných a elektronických otázok adresovaných do rubriky “Právnik radí” sa týkajú nárokov na náhradu nákladov vynaložených na nehnuteľnosť, ktorú mali vo svojej oprávnenej držbe nájomcovia, ktorí počas svojho užívania nehnuteľnosti túto zhodnotili stavebnými úpravami alebo inými úpravami interiérov. Pri ukončení nájomného vzťahu vznikajú problémy s tým, či ten, kto prenajatú nehnuteľnosť zhodnotil, má voči prenajímateľov nárok na náhradu vynaložených nákladov, od ktorého okamihu tento nárok vzniká a dokedy ho možno uplatniť. Práve táto záležitosť je v mnohých prípadoch sporná. Nasledovným článkom sa vám pokúsime poskytnúť odpoveď a návod, ako v obdobných situáciách postupovať.

“Výšku nároku oprávneného držiteľa na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil na vec počas oprávnenej držby, nemožno určiť skôr, ako dôjde k vráteniu veci vlastníkovi. Začiatok plynutia premlčacej doby na náhradu nákladov, ktoré oprávnený držiteľ účelne vynaložil na nehnuteľnú vec počas oprávnenej držby, začína v deň po vydaní predmetu držby jeho vlastníkovi.”

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. apríla 2001, sp.zn. M Cdo 2/2001)

Predmetom súdneho konania boli vzájomné nároky účastníkov konania z titulu vrátenia zhodnotenej nehnuteľnosti, ktorú po vyslovení neplatnosti kúpnej zmluvy, pokiaľ ide o jej prevod, musel oprávnený držiteľ vydať jej vlastníkovi oproti vráteniu nákladov, vynaložených na jej zhodnotenie oprávneným držiteľom.

Vlastník nehnuteľnosti sa domáhal žalobou voči oprávnenému držiteľovi (nájomcovi) vypratania bytu. Okresný súd K. uložil žalovanej (v konaní o náhradu vynaložených nákladov žalobkyni) povinnosť vypratať nehnuteľnosť a odovzdať ju do 15 dní po zabezpečení náhradného bytu zo strany žalobcu (v súvislosti s náhradou nákladou na nehnuteľnosť teraz žalovaného); protinávrh žalobkyne o zaplatenie 2 mil. Sk zamietol. Zamietnutie protinávrhu žalobkyne na vrátenie kúpnej ceny a zaplatenie nákladov na zhodnotenie rodinného domu vo výške 2 mil. Sk, súd odôvodnil s poukazom na žalovaným vznesenú námietku premlčania uvedených nárokov.

Krajský súd v K. ako odvolací súd potvrdil výrok rozsudku okresného súdu o zamietnutí vzájomného návrhu žalobkyne. Súčasne zmenil prvostupňový rozsudok tak, že vlastník nehnuteľnosti nie je povinný zabezpečiť žalobkyni náhradný byt. Stotožnil sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, pokiaľ išlo o vzájomný návrh žalobkyne na vrátenie 2 mil. Sk titulom ňou vynaložených nákladov na zhodnotenie rodinného domu, keď tento návrh posúdil podľa osobitného ust. § 130 ods. 3 OZ, a nie ako nárok z bezdôvodného obohatenia, na uplatnenie ktorého plynie všeobecná 3-ročná premlčacia doba.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal generálny prokurátor SR 16. januára 2001 mimoriadne dovolanie s odôvodnením, že rozsudok odvolacieho súdu spolu s rozsudkom okresného súdu vo výroku, ktorým bol zamietnutý vzájomný návrh žalobkyne o zaplatenie 2 mil. Sk a vo výroku o trovách konania, spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak odvolací súd posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu, síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

Podľa § 130 a nasl. Občianskeho zákoníka (OZ), oprávnený držiteľ má rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby. Oprávnený držiteľ má voči vlastníkovi nárok na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil na vec po dobu oprávnenej držby, a to v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia. Obvyklé náklady súvisiace s údržbou a prevádzkou sa však nenahrádzajú.

Pokiaľ ide o bezdôvodné obohatenie, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. Oprávnený držiteľ má voči vlastníkovi nárok na náhradu nákladov, ktoré po dobu oprávnenej držby účelne vynaložil na vec, a to v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia.

Najvyšší súd SR ho zrušil rozsudok Krajského súdu ako aj rozsudok Okresného súdu K., pretože tieto rozsudky neboli správne. Najvyšší súd SR v prejednávanej veci správne nesúhlasil s právnym názorom nižších súdov, nakoľko súdy nižšieho stupňa sa vôbec dôsledne neriadili zákonnými ustanoveniami § 100 a nasl., § 130 a nasl a § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z ustanovenia § 130 ods. 3 OZ vyplýva, že oprávnený držiteľ má voči vlastníkovi nárok na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil na vec počas oprávnenej držby, a to v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia. Z uvedeného ustanovenia jasne vyplýva, že výšku nároku oprávneného držiteľa nemožno určiť pred jej vrátením, lebo až k tomuto termínu môže byť známa výška držiteľovho nároku.

Čitateľské otázky adresujte na: lasak@defensa.sk

 

Späť

Nájomné byty v súčasnosti

Nájomné byty na Slovensku sú čímsi, čo nezapĺňa hlavné témy týkajúce sa realitných debát. V nich totiž predsa len panuje v našich končinách vplyv snáď už končiacej krízy a jej dopadov na ceny nehnuteľnosti. Pričom táto téma by si na Slovensku zaslúžila oveľa viac pozornosti ako má v súčasnosti. Nájomné byty sú totiž trendom, ktorý by mohol oživiť realitný segment a sprístupnil by bývanie, ktoré síce nie je „vo vlastnom“, ale určite by pomohlo mnohým nájsť si prístupnejšiu strechu nad hlavou.Ako sme už spomenuli hneď na začiatku, téma..

Ručenie nehnuteľnosťou. Bežné riešenie alebo koledovanie si o problém? Ručenie nehnuteľnosťou. Bežné riešenie alebo koledovanie si o problém?

V živote sa ocitáme v rôznych situáciách a stáva sa, že potrebujeme viac, ako máme momentálne našetrené. Pre ľudí, ktorí majú pravidelný príjem, nie je problém vybaviť si pôžičku štandardnou cestou; ak však táto okolnosť absentuje, môže sa stať, že potencionálny klient bude  vyhodnotený ako rizikový. V takomto prípade mu veľa možností nezostáva; buď mu niekto pomôže ako tzv. solidárny dlžník, alebo bude musieť, za predpokladu, že je to uňho reálne, ručiť nehnuteľnosťou. Ručenie nehnuteľnosťou je relatívne istý spôsob, ako si zabezpečiť..

Čo treba urobiť pred nasťahovaním do novopostaveného rodinného domu

Sťahovanie do novopostaveného rodinného domu so sebou prináša radosti a očakávania. Každý majiteľ nového domu sa teší, že si splní svoje želania a predstavy o dokonalom bývaní. No na druhej strane prináša sťahovanie aj niekoľko povinností a starostí so zariaďovaním a presunom starej domácnosti do novej. Keď si odmyslíme náročné sťahovanie, ktoré pozostáva s prenášania plných škatúľ niekedy aj nepotrebných vecí, s ktorými sa nevieme rozlúčiť, zostane nám ešte niekoľko základných povinností, bez ktorých by sme si komfort nového domova užívali..

Podnájom bytu (časti bytu) nielen v judikatúre súdov

Právnym základom podnájmu je podnájomná zmluva, ktorej forma nie je predpísaná,. Vychádzajúc z ust. § 865 a 686 Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú otázku nájmu bytu, je nepochybné, že podnájomná zmluva k bytu môže byť uzavretá aj inak než písomne, teda ústne alebo konkludentne. Táto by mala obsahovať okrem iného podmienky skončenia podnájmu a to najmä možnosť dať výpoveď zo strany prenajímateľa. Pre vznik podnájomného vzťahu je potrebná zmluva, teda konsenzus medzi nájomcom a treťou osobou - teda podnájomníkom, a najmä - pre kreáciu podnájomného..

Občianske spolužitie - susedské vzťahy v praxi

Chcela by som sa spýtať na otázku spolunažívania vlastníkov bytov. Bývam na prvom poschodí a podo mnou prenajíma vlastníčka byt, v ktorom sú dvaja fajčiari, tí sa však rozhodli fajčiť v priestoroch WC čím sa rozširuje dymový smrad do môjho bytu/nakoľko dym stúpa hore a nie sú ochotní zapnúť ani ventilátor. Mám napáchnutú kúpeľňu, WC aj chodbu nakoľko sa tento dym ďalej nepohybuje a vetranie týchto priestorov je problematické a možné jedine tým, že otvorím vchodové dvere. Je možné niečo podniknúť v tejto veci napr. cez zákon o ochrane nefajčiarov?..

Narúšanie pokojného bývania ako predpoklad pre zánik nájmu bytu

Rada by som sa informovala, či nás bytové družstvo môže kvôli dcére vysťahovať z bytu? Nemáme kam íst bývať a dá sa tomu vyhnúť, ak bytové družstvo zruší dcére trvalý pobyt a ona odíde preč? Vlastníkom bytu  je bytové družstvo a ja a manžel ako spoloční členovia družstva sme nájomníkmi. Máme dospelú dcéru, ktorá má totožný trvalý pobyt ako my a v čase našej neprítomnosti (manžel je dlhodobo mimo bytu a ja kvôli práci) býva dcéra v byte a susedia sa sťažujú, zatiaľ len ústne, na bytovom družstve, že za dcérou chodia všelijaké..

Výhody a nevýhody stavebného sporenia

 Pri dnešných finančných pomeroch v spoločnosti je v tejto problematike jasné, že nasporiť na byty pre dve alebo tri deti je v priemernej rodine vecou nie ťažkou, ale nemožnou; na druhej strane by však všetci rodičia veľmi radi zabezpečili svojich potomkov najmä po tejto stránke, aby mali pri štarte do samostatného života vlastnú strechu nad hlavou. Keďže však "odkladaním pod vankúš" nemajú šancu tento problém vyriešiť, mnohí siahajú po produkte vyvinutom presne na tento účel - stavebnému sporeniu. Je už takmer samozrejmosťou, že sa takýto..

Bývať v novom sa dá aj bez hypotéky (a založenia nehnuteľnosti)

Záujem Slovákov zlepšovať svoje bývanie je akcelerovaný predovšetkým dostupnosťou úverov, aj rastúcou ponukou nových projektov. Nie každý si však hypotéku môže dovoliť alebo sa ľudia jednoducho boja zadĺžiť na dekády, resp. založiť nehnuteľnosť, v ktorej bývajú. Zlepšovanie kvality bývania je však jednou zo základných ľudských potrieb. Stále málo využívanou možnosťou sú systémové rekonštrukcie existujúceho domu či bytu. Štatistiky potvrdzujú, že byt alebo dom, ktorý má spĺňať potreby svojho užívateľa, by mal prejsť po 15 rokoch modernizačnou..

Kúpte si pozemok, pretože ... (TRH Nehnutelnosti)


Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies.