Základné povinnosti prenajímateľov - všeobecná právna úprava

Nájomné vzťahy bývajú v praxi značne komplikované, nakoľko účastníci zmluvného vzťahu nedostatočným spôsobom upravili svoje vzájomné vzťahy v súvislosti s nájmom - práva povinnosti. Často zo strany prenajímateľov dochádza k porušeniam zákona ohľadne nájmu, pričom nájomcovia vychádzajú v danom dôsledku skrátka. Vzhľadom na viaceré vaše otázky na danú problematiku, vážení čitatelia, vám poskytujeme náhľad do základných povinností prenajímateľov. Základnou právnou úpravou nájmu je Občiansky zákonník v ust. §§ 663 - 685 (pozn. zákon č. 40/1964 Zb., ďalej v texte len ako „OZ“).  Obligačnú stránku nájomného vzťahu na strane prenajímateľa vymedzujú nasledovné povinnosti:

 

Povinnosť prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie alebo obvyklé užívanie

 

Uvedená povinnosť prenajímateľa je upravená v § 664 OZ. K odovzdaniu predmetu nájmu nájomcovi by malo dôjsť v jeho celistvosti, teda naraz a s príslušenstvom veci. V súvislosti s nájmom bytov je osobitná právna úprava obsiahnutá v § 687 ods. 1 OZ. Pokiaľ by nedošlo k odovzdaniu predmetu nájmu, mnohí si myslia, že tým sa stáva nájomná zmluva neplatnou. Opak je však pravdou - neodovzdanie veci nespôsobuje neplatnosť nájomnej zmluvy. Ak nájomná zmluva má všetky esenciálne náležitosti - hlavne určenie zmluvných strán a určenie predmetu nájmu - nájomná zmluva je platná. Ďalším dôvodom je, že § 664 OZ je dispozitívny a ponecháva na účastníkov nájomného vzťahu, ako si svoj vzťah medzi sebou upravia. Prenajatá vec by mala byť nájomcovi odovzdaná v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, príp. na obvyklé užívanie, ak sa spôsob užívania v nájomnej zmluve nedohodol, a vec by nemala trpieť právnymi alebo faktickými vadami (napr. ak by si tretia osoba uplatňovala právo k predmetu nájmu). Prenajímateľ za splnenie svojej povinnosti zodpovedá podľa §§ 673, 674, 679 ods. 1 a ods. 2 OZ a 684 OZ, ako aj podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škody. Zmluvné strany - nájomca a prenajímateľ - si môžu medzi sebou dohodnúť podmienky, ktoré sú odchylné od právnej úpravy v § 664 OZ (napr. že predmet nájmu bude odovzdaný v stave nespôsobilom na užívanie, nájomca bude mať povinnosť uviesť predmet nájmu do spôsobilého stavu a v tomto stave ho udržiavať a pod.). Ak by došlo k uvedenému dojednaniu, v uvedenej situácii by prichádzalo do úvahy premietnuť takto voľne dojednané podmienky nájmu tiež do výšky nájomného. Nie je ani vylúčená dohoda, podľa ktorej by náklady na uvedenie predmetu nájmu do stavu spôsobilého na užívanie/náklady na udržiavanie predmetu nájmu v plnej výške znášal nájomca.

 

Povinnosť udržiavať prenajatú vec v stave

 

... a to v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, inak v stave spôsobilom na obvyklé užívanie. V danom prípade § 664 OZ predstavuje osobitnú úpravu zodpovednosti za škodu. Spôsobilosť predmetu nájmu znamená jednak spôsobilosť faktickú, tj. že vec má všetky náležitosti, súčiastky, ktoré umožňujú predmet nájmu užívať na konkrétny účel, a jednak spôsobilosť právna - že sú splnené všetky zákonom ustanovené podmienky na užívanie veci - napr. že nehnuteľnosť (byt) je v stave spôsobilom na bývanie (viď rozsudok Mestského súdu v Prahe, spis. zn. 9 Co 8/73). Podľa uvedeného rozsudku: „V konaní pred súdom sa možno domáhať toho, aby majitelia domu udržiavali byt v stave spôsobilom na riadne užívanie (v súlade s kolaudovaným stavom). Stavebný úrad môže v zmysle ustanovenia Stavebného zákona dávať vlastníkovi  stavby záväzné pokyny nielen na udržiavanie stavby v riadnom a užívateľskom  stave, ale nariaďovať aj úpravy nevyhnutné z dôvodu verejného záujmu. Splnenie toho, čo ide nad rámec povinností vyplývajúcich z ustanovení Občianskeho zákonníka, by bolo možné žalovať, pokiaľ sa k tomu majiteľ domu zmluvne zaviazal nad rámec svojej zákonnej povinnosti.“  Prenajímateľ je síce povinný udržiavať predmet nájmu a vykonávať všetky opravy, na ktoré je povinný, avšak i nájomca má povinnosť voči prenajímateľovi - a to povinnosť oznamovať mu potrebu všetkých opráv a poskytovať mu v danej súvislosti všetku potrebnú súčinnosť. Ak by nájomca nemohol predmet nájmu, napr. byt, užívať vôbec alebo len obmedzene, patrilo by mu právo buď neplatiť nájomné vôbec (viď § 673 OZ) alebo nárok na uplatnenie zľavy z nájomného.

 

 

 

Povinnosť zdržať sa zásahov do užívania veci nájomcom

                                                              

Ďalšia základná povinnosť prenajímateľa je uvedená v § 665 ods. 1 OZ. Uvedená povinnosť prenajímateľa korešponduje na druhej strane s právom nájomcu riadne a nerušene užívať predmet nájmu. Nakoľko prenajímateľ má právo od nájomcu požadovať prístup k predmetu nájmu za Účelom kontroly a výkonu údržby a opráv, výkon kontroly by nebolo možné považovať za neoprávnený zásah do užívania veci nájomcom. Uvedené by však neplatilo a došlo by k porušeniu povinnosti prenajímateľa zdržať sa zásahov do užívania veci nájomcom v prípade, ak by prenajímateľ vykonával kontrolu v nevhodnú dobu, nevhodným spôsobom alebo v neprítomnosti nájomcu. Ak by prenajímateľ porušil svoju povinnosť podľa § 665 ods. 1 OZ, mohol by čeliť zo strany nájomcu buď žalobe podľa § 126 ods. 2 OZ alebo žalobe podľa § 127 ods. 1 OZ. Ohľadne vypracovania nájomnej zmluvy je v každom smere vhodné obrátiť sa na právnika.

 

Bližšie právne informácie a podporu možno obdržať na základe konkrétneho dopytu.     

 

 

Čitateľské otázky adresujte na: lasak@defensa.sk

 

Autor: Mgr. Ján Lasák
KTN: 12/11

Späť

Stavebné sporenie na nehnutelnosti

Stavebné sporenie je finančný produkt, ktorý má na Slovensku pomerne silné zastúpenie. Mnoho klientov sa k nemu obracia ako k nástroju na riešenie svojej otázky na poli samotného bývania, či jeho zveľadenia. Nuž, jeden chce prostredníctvom neho svoju nehnuteľnosť kúpiť, iný sa zasa chce pustiť do jeho väčšej, či menšej rekonštrukcie. Nuž, všetky tieto situácie, prečo ideme osloviť tú, či onú stavebnú sporiteľňu majú spoločný základ. Tým základom je nedostatok vlastných prostriedkov na naplnenie týchto cieľov.Takže poďme pekne poporiadku a predstavme..

Znalecký posudok nehnuteľností Znalecký posudok nehnuteľností

Znalecké posuky predstavujú dôležitý nástroj v slovenskom právnom systéme. Sú neoddeliteľnou súčasťou rôznych súdnych procesov, sporov a rozhodovania vo veciach vyžadujúcich špecializované vedomosti a odborné zhodnotenie. Tento článok sa zameriava na vysvetlenie, čo sú znalecké posudky, v akých oblastiach sa najčastejšie využívajú, ale ďalej uvedieme aj odporúčanie na rýchle znalecké posudky nehnuteľnosti od ceny okolo 200€.  Priebeh oceňovania nehnuteľnosti znalcom: Znalecký posudokDefinícia znaleckých posudkov:Znalecký posudok je dokument..

Nepodceňujte význam ergonomického sedenia v kancelárii - investícia do pohodlia a produktivity Nepodceňujte význam ergonomického sedenia v kancelárii - investícia do pohodlia a produktivity

Kancelárska práca so sebou často prináša nutnosť presedenia dlhých hodín na nie vždy pohodlných stoličkách. To však môže priniesť nepríjemné zdravotné problémy a aj zhoršenú pracovnú výkonnosť. Naše telo nebolo pri svojej evolúcii pripravené na tak dlhé hodiny strávené v sede. Tobôž nie na nevhodnom type sedenia. Kancelárske zamestnania, kde sme nútení v tejto polohe zotrvávať často značnú časť pracovného dňa, preto môžu predstavovať problém. Pomôžte organizmu, ale aj vašim pracovným výsledkom využitím ergonomickej kancelárskej..

Premlčanie a preklúzia - môže ísť o byty alebo iné reality či nehnutelnosti?

PremlčaniePreklúzia “Vaše právo je premlčané, nemôžete sa ho dovolávať na súde“. - a podobné vyjadrenia možno počuť z úst vašich faktických alebo potenciálnych zmluvných strán, či iných subjektov. Nastáva čas vytriezvenia a pohľad do očí reality. Premlčanie a preklúzia sú veľmi významné právne inštitúty, ktoré dlžník môže využiť pri svojej obrane, v prípade, ak veriteľ uplatní svoj nárok. V praxi však dochádza k zamieňaniu ich významu. Čo však pre vás znamená, že vaše právo sa premlčalo, či dokonca je prekludované?..

Založenie spoločenstva vlastníkov

Pán Lasák. Dovoľujeme si vás touto cestou požiadať o poskytnutie informácie k založeniu bytového spoločenstva. Náš bytový dom je spravovaný správcom na základe zmluvy, ktorú sme s ním uzatvorili po odkúpení bytov do osobného vlastníctva v roku 1999. Zanikne správcovstvo vznikom spoločenstva automaticky alebo je nutná výpoveď vlastníkov bytov a nebytových priestorov? Ak je nutná výpoveď, čo všetko musí táto obsahovať? Za vlastníkov bytov ..

Sporné nároky a určenie vlastníckeho práva

Môj otec mi v roku 2003 daroval pozemok, ktorý naša rodina užívala a obhospodarovala od dvadsiatych rokov minulého storočia. Malá časť priliehajúca k môjmu pozemku pôvodne pripadajúca k bývalej vodnej hrádzi bola prebudovaná na verejnú komunikáciu a časť bola prevedená do vlastníctva jednej obchodnej spoločnosti. Dozvedel som sa to pred jeden a pol rokom a myslím si, že pozemok bol prevedený do vlastníctva od štátnej inštitúcie, ktorá nebola skutočným vlastníkom. Nový „vlastník“ si vzal na spornú časť pozemku hypotéku. V tejto časti sa nachádza..


Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies.