Clanky

Základné požiadavky na vnútorné prostredie bytových a nebytových budov z hľadiska tepelno-vlhkostnej mikroklímy - byty nižšieho štandardu a ubytovacie zariadenia

V oblasti práva sociálneho zabezpečenia vydalo Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (MZ SR) dňa 18.06.2008 vyhlášku č. 259/2008 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na vnútorné prostredie budov a o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia. Predmetná právna úprava vychádza zo zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, konkrétne z jeho ustanovenia § 62 ods. 1 písm. f), ktoré splnomocnilo MZ SR vydať predmetnú vyhlášku. Táto obsahuje právnu úpravu a podrobnosti týkajúce sa nehnuteľností - bytových i nebytových budov a ich vnútorného prostredia z hľadiska tepelno-vlhkostnej mikroklímy, vetrania, vykurovania, presvetlenia, preslnenia či limitných hodnôt zdraviu škodlivých faktorov vo vnútornom ovzduší budov. Poslednými piatimi otázkami, ako aj požiadavkami na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia, sa budeme zaoberať v pokračovaní toho článku.

Dlhodobý a krátkodobý pobyt ľudí v budovách a zdraviu škodlivé faktory

Predmetná vyhláška č. 259/2008 Z. z. (ďalej v texte len “vyhláška”) definuje budovu ako bytovú budovu a nebytovú budovu, ako aj jej časť, a to bez výrobných prevádzok, ktorá je určená prevažne na dlhodobý pobyt ľudí. Dlhodobým pobytom ľudí sa rozumie pobyt  trvajúci v priebehu 24 hodín viac ako štyri hodiny a ktorý sa opakuje pri trvalom užívaní budovy viac ako jedenkrát za týždeň.Vyhláška definuje aj krátkodobý pobyt ľudí, a to ako pobyt, ktorý netrvá v priebehu 24 hodín viac ako štyri hodiny. V rámci predmetných nehnuteľností sa môžu nachádzať aj priestory, ktoré nie sú vystavené dennému svetlu, pričom takým priestorom sa rozumie miestnosť bez osvetľovacích otvorov alebo miestnosť s osvetľovacími otvormi, kde hodnoty činiteľa dennej osvetlenosti sú nižšie ako požadované hodnoty pre združené osvetlenie.

Vyhláška v súvislosti s ochranou zdravia ľudí bývajúcich alebo zdržiavajúcich sa vo vyššie špecifikovaných nehnuteľnostiach definuje zdraviu škodlivé faktory - vybrané chemické, mikrobiologické a biologické znečisťujúce látky ovplyvňujúce ľudské zdravie vo vnútornom ovzduší budov - ako sú napríklad baktérie, plesne a mikroskopické vláknité huby, alergény roztočov, tráviace enzýmy roztočov z čeľade Pyroglyphidae obsiahnuté v ich tráviacom trakte a vylučované spoločne s exkrementmi do prostredia.

Ubytovacie zariadenia

Vyhláška definuje tri druhy ubytovacích zariadení, a to budovy alebo ich časti, v rámci ktorých sa poskytuje ubytovanie internátneho typu (vysokoškolské internáty, stredoškolské internáty, ubytovne, domovy sociálnych služieb, domovy dôchodcov, zariadenia chráneného bývania). Ubytovacie zariadenia sa ďalej členia na tie, ktoré poskytujú ubytovacie služby maximálne tri mesiace v roku, teda s časovo obmedzeným ubytovaním. Sem zaraďujeme predovšetkým útulky a zariadenia opatrovateľskej služby s časom ubytovania do troch mesiacov, ako aj sezónne ubytovacie zariadenia. Tretími v poradí sú ubytovacie zariadenia nižšieho štandardu, ako napr. útulky a sezónne ubytovacie zariadenia.

Tepelno-vlhkostná mikroklíma, plesne a povinnosti na ich odstránenie

V priestoroch na dlhodobý pobyt ľudí s prevažujúcou činnosťou posediačky (uvoľnené sedenie, administratívna práca, ľahká manuálna práca ramien a rúk, až práca mechanikov, činnosť predavačov, nakupovanie) je nevyhnutné splniť požiadavky na ochranu pred lokálnou nepohodou: teplota povrchu podlahy musí byť medzi 19 oC a 29 oC, vertikálny rozdiel operatívnej teploty medzi úrovňou hlavy a členkov nesmie presiahnuť limity uvedené v prílohe č. 2 tabuľke č. 3 vyhlášky, musia byť splnené limity asymetrie teploty sálania, vertikálneho rozdielu teploty vzduchu a obťažovania prievanom podľa príslušnej technickej normy (STN EN ISO 7730: Ergonómia tepelného prostredia. Analytické určovanie a interpretácia tepelnej pohody pomocou výpočtu ukazovateľov PMV a PPD a kritérií miestneho tepelného pohodlia).

 

V priestoroch s krátkodobým pobytom ľudí (chodby, schodiská, vstupné haly, sklady, zariadenia osobnej hygieny, šatne, čakárne) a v priestoroch s osobitnými požiadavkami sa parametre tepelno-vlhkostnej mikroklímy musia upraviť podľa účelu a spôsobu využitia. Príklady parametrov tepelno-vlhkostnej mikroklímy vo vybraných priestoroch s krátkodobým pobytom uvádza vyhláška 259/2008 Z. z. v prílohe č. 2 tabuľke č. 4.

Vyhláška ustanovuje, že na žiadnom mieste vnútorného povrchu stropu, stien a podlahy priestorov určených na pobyt ľudí nesmú byť viditeľné stopy po plesni ani po kondenzácii vodnej pary. Pokiaľ by boli také nedostatky zistené, je neyvhnutné zabezpečiť ich odstránenie či už vhodnou úpravou nevyhovujúcich stavebných konštrukcií, úpravou vetrania a vykurovania v postihnutej oblasti.

Čitateľské otázky adresujte na: LASAK@DEFENSA.SK


Autor: Mgr. Ján Lasák
KTN: 11/11

Späť

Bývanie a reality
Fotovoltika, ekologická výroba energie Fotovoltika, ekologická výroba energie

Obnoviteľné zdroje energie sa ako pojem stali pomaly každodennou súčasťou života. Čítame o nich v novinách, počúvame o nich v rozhlase, či vidíme v televízii, ale akosi stále si nevieme konkrétnejšie predstaviť ako tieto zdroje využívať v bežnom živote. Nuž základom toho všetkého je možno aj smutný fakt, že ekologické zmýšľanie Slovákov sa končí maximálne pri separovanom odpade. V prípade ďalších možností, ako je napr. ekologická výroba energie, by asi väčšina len mávla rukou a povedala, že na takéto veci nemá čas.Nezáujem o informovanosť..
Novostavba alebo rekonštrukcia?

 Do čoho je lepšie investovať, čo sa oplatí a za akých podmienok? Kedy je čo výhodnejšie či už z pohľadu financovania, životnosti, lokality, opätovného predaja, zhodnocovania a pod. A čo novostavba, oplatí sa kúpiť hotový byt alebo radšej holobyt? Čo je momentálne „najlepšou“ investíciou, vyšší štandard alebo len nižší štandard? Rozhodnutiu, či investovať do novostavby alebo kúpiť starý byt a zrekonštruovať ho, by malo predchádzať dôkladné zváženie charakteristík oboch porovnávaných typov bytov, ako aj možností, schopností a budúcich..
Predaj nehnuteľnosti, ako zvýšiť hodnotu bytu pred predajom v 7 krokoch. Predaj nehnuteľnosti, ako zvýšiť hodnotu bytu pred predajom v 7 krokoch.

Predaj bytu je dôležitým rozhodnutím, preto je dôležité, aby bol byt v dobrej kondícii a mal čo najvyššiu hodnotu. Tu je 7 krokov, ako zvýšiť hodnotu vášho bytu pred predajom.   1. Vylepšenie vzhľadu a výber správnych farieb Prvým krokom je vylepšenie vzhľadu bytu. To môžete urobiť tým, že použijete svetlé a jasné farby na steny a vyberiete moderný nábytok. Tieto zmeny môžu zvýšiť atraktivitu bytu a pritiahnuť viac kupcov. Vzhľad bytu môže veľmi ovplyvniť to, ako sa v ňom cítite a ako sa bude páčiť potenciálnym nájomcom..
Právna poradňa
Maloletí a darovanie nehnuteľnosti

Viacerí z vás, milí čitatelia, ste sa na nás obrátili s otázkou, či je možné darovať svojim deťom, vnukom, vnučkám nehnuteľnosť. Či je vôbec možné, aby dieťa - teda nedospelá osoba mohla vlastniť napríklad pozemok, dom. Vo všeobecnosti vládne domnienka, že nie. Avšak, opak je pravdou. O tejto skutočnosti ako aj o postupe, ako darovať v súlade so zákonom dieťaťu nehnuteľnosť, pojednáva nasledovný článok. Dieťa zastupujú rodičia Spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, podmienkou..
Spoluvlastnícky podiel ako predmet záložného práva a postihnutie spoluvlastníckeho podielu exekúciou

Podľa vami uvedených skutočností má dotknutý spoluvlastník viacero podlžností, a to počnúc od dlhu voči hypotekárnej banke až po vami bližšie nešpecifikovaný počet veriteľov, ktorí si svoje pohľadávky voči spoluvlastníkovi uplatnili v exekučnom konaní. Pokiaľ ide o záložné právo hypotekárnej banky na jemu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel, záložné právo tu vzniklo priamo zo zmluvy o hypotekárnom úvere. Súčasťou takej zmluvy je samozrejme klauzula o zriadení záložného práva na nehnuteľnosť preukázateľne patriacu osobe, ktorej sa hypotekárny..
Pojem a charakteristika nájomnej zmluvy

Nájomná zmluva predstavuje dvojstranný konsenzuálny právny úkon, na základe ktorého vzniká nájomný vzťah medzi prenajímateľom a nájomcom. Nájomná zmluva ako právny úkon musí spĺňať všeobecné náležitosti právnych úkonov (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka). Predmetnou právnou skutočnosťou akou je nájomná zmluva kreuje sa nájomný vzťah medzi zúčastnenými zmluvnými stranami - prenajímateľom a nájomcom - ktoré si upravujú medzi sebou svoje vzájomné práva a povinnosti. Na báze nájomnej zmluvy jedna strana (prenajímateľ) prenecháva druhej..
Financie
Ceny nehnuteľností

Daň z príjmu z prenájmu a predaja nehnuteľností Daň z príjmu z prenájmu a predaja nehnuteľností

Minimalizácia platených daní pri prenájme a predaji nehnuteľnosti na Slovensku je možná legálnymi spôsobmi, pričom je dôležité dôkladne dodržiavať platné daňové zákony pri optimalizovaní daňových povinností. Tu sú niektoré praktické stratégie a rady, ako minimalizovať transakčné dane:1. Prenájom nehnuteľnostiPri prenájme nehnuteľnosti na Slovensku podlieha príjem z prenájmu zdaňovaniu. Existujú však spôsoby, ako legálne minimalizovať daňové zaťaženie.a) Oslobodenie od dane pre nižšie príjmyAk celkový príjem z prenájmu nepresiahne..
Bývať v novom sa dá aj bez hypotéky (a založenia nehnuteľnosti)

Záujem Slovákov zlepšovať svoje bývanie je akcelerovaný predovšetkým dostupnosťou úverov, aj rastúcou ponukou nových projektov. Nie každý si však hypotéku môže dovoliť alebo sa ľudia jednoducho boja zadĺžiť na dekády, resp. založiť nehnuteľnosť, v ktorej bývajú. Zlepšovanie kvality bývania je však jednou zo základných ľudských potrieb. Stále málo využívanou možnosťou sú systémové rekonštrukcie existujúceho domu či bytu. Štatistiky potvrdzujú, že byt alebo dom, ktorý má spĺňať potreby svojho užívateľa, by mal prejsť po 15 rokoch modernizačnou..

Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies.