Základné požiadavky na vnútorné prostredie bytových a nebytových budov z hľadiska tepelno-vlhkostnej mikroklímy - byty nižšieho štandardu a ubytovacie zariadenia

V oblasti práva sociálneho zabezpečenia vydalo Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (MZ SR) dňa 18.06.2008 vyhlášku č. 259/2008 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na vnútorné prostredie budov a o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia. Predmetná právna úprava vychádza zo zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, konkrétne z jeho ustanovenia § 62 ods. 1 písm. f), ktoré splnomocnilo MZ SR vydať predmetnú vyhlášku. Táto obsahuje právnu úpravu a podrobnosti týkajúce sa nehnuteľností - bytových i nebytových budov a ich vnútorného prostredia z hľadiska tepelno-vlhkostnej mikroklímy, vetrania, vykurovania, presvetlenia, preslnenia či limitných hodnôt zdraviu škodlivých faktorov vo vnútornom ovzduší budov. Poslednými piatimi otázkami, ako aj požiadavkami na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia, sa budeme zaoberať v pokračovaní toho článku.

Dlhodobý a krátkodobý pobyt ľudí v budovách a zdraviu škodlivé faktory

Predmetná vyhláška č. 259/2008 Z. z. (ďalej v texte len “vyhláška”) definuje budovu ako bytovú budovu a nebytovú budovu, ako aj jej časť, a to bez výrobných prevádzok, ktorá je určená prevažne na dlhodobý pobyt ľudí. Dlhodobým pobytom ľudí sa rozumie pobyt  trvajúci v priebehu 24 hodín viac ako štyri hodiny a ktorý sa opakuje pri trvalom užívaní budovy viac ako jedenkrát za týždeň.Vyhláška definuje aj krátkodobý pobyt ľudí, a to ako pobyt, ktorý netrvá v priebehu 24 hodín viac ako štyri hodiny. V rámci predmetných nehnuteľností sa môžu nachádzať aj priestory, ktoré nie sú vystavené dennému svetlu, pričom takým priestorom sa rozumie miestnosť bez osvetľovacích otvorov alebo miestnosť s osvetľovacími otvormi, kde hodnoty činiteľa dennej osvetlenosti sú nižšie ako požadované hodnoty pre združené osvetlenie.

Vyhláška v súvislosti s ochranou zdravia ľudí bývajúcich alebo zdržiavajúcich sa vo vyššie špecifikovaných nehnuteľnostiach definuje zdraviu škodlivé faktory - vybrané chemické, mikrobiologické a biologické znečisťujúce látky ovplyvňujúce ľudské zdravie vo vnútornom ovzduší budov - ako sú napríklad baktérie, plesne a mikroskopické vláknité huby, alergény roztočov, tráviace enzýmy roztočov z čeľade Pyroglyphidae obsiahnuté v ich tráviacom trakte a vylučované spoločne s exkrementmi do prostredia.

Ubytovacie zariadenia

Vyhláška definuje tri druhy ubytovacích zariadení, a to budovy alebo ich časti, v rámci ktorých sa poskytuje ubytovanie internátneho typu (vysokoškolské internáty, stredoškolské internáty, ubytovne, domovy sociálnych služieb, domovy dôchodcov, zariadenia chráneného bývania). Ubytovacie zariadenia sa ďalej členia na tie, ktoré poskytujú ubytovacie služby maximálne tri mesiace v roku, teda s časovo obmedzeným ubytovaním. Sem zaraďujeme predovšetkým útulky a zariadenia opatrovateľskej služby s časom ubytovania do troch mesiacov, ako aj sezónne ubytovacie zariadenia. Tretími v poradí sú ubytovacie zariadenia nižšieho štandardu, ako napr. útulky a sezónne ubytovacie zariadenia.

Tepelno-vlhkostná mikroklíma, plesne a povinnosti na ich odstránenie

V priestoroch na dlhodobý pobyt ľudí s prevažujúcou činnosťou posediačky (uvoľnené sedenie, administratívna práca, ľahká manuálna práca ramien a rúk, až práca mechanikov, činnosť predavačov, nakupovanie) je nevyhnutné splniť požiadavky na ochranu pred lokálnou nepohodou: teplota povrchu podlahy musí byť medzi 19 oC a 29 oC, vertikálny rozdiel operatívnej teploty medzi úrovňou hlavy a členkov nesmie presiahnuť limity uvedené v prílohe č. 2 tabuľke č. 3 vyhlášky, musia byť splnené limity asymetrie teploty sálania, vertikálneho rozdielu teploty vzduchu a obťažovania prievanom podľa príslušnej technickej normy (STN EN ISO 7730: Ergonómia tepelného prostredia. Analytické určovanie a interpretácia tepelnej pohody pomocou výpočtu ukazovateľov PMV a PPD a kritérií miestneho tepelného pohodlia).

 

V priestoroch s krátkodobým pobytom ľudí (chodby, schodiská, vstupné haly, sklady, zariadenia osobnej hygieny, šatne, čakárne) a v priestoroch s osobitnými požiadavkami sa parametre tepelno-vlhkostnej mikroklímy musia upraviť podľa účelu a spôsobu využitia. Príklady parametrov tepelno-vlhkostnej mikroklímy vo vybraných priestoroch s krátkodobým pobytom uvádza vyhláška 259/2008 Z. z. v prílohe č. 2 tabuľke č. 4.

Vyhláška ustanovuje, že na žiadnom mieste vnútorného povrchu stropu, stien a podlahy priestorov určených na pobyt ľudí nesmú byť viditeľné stopy po plesni ani po kondenzácii vodnej pary. Pokiaľ by boli také nedostatky zistené, je neyvhnutné zabezpečiť ich odstránenie či už vhodnou úpravou nevyhovujúcich stavebných konštrukcií, úpravou vetrania a vykurovania v postihnutej oblasti.

Čitateľské otázky adresujte na: LASAK@DEFENSA.SK


Autor: Mgr. Ján Lasák
KTN: 11/11

Späť

Realitná kancelária alebo radšej na vlastnú päsť?

S podpisom kúpnej zmluvy sa neponáhľajte, nechajte si dostatok času na rozmyslenieV čom vám pomôže realitná kanceláriaPozor na zmluvuNa čo si dať pozor pri výbere realitnej kanceláriePrečo sa oplatí využiť služby realitných kancelárií S podpisom kúpnej zmluvy sa neponáhľajte, nechajte si dostatok času na rozmyslenie Orientovať sa na trhu s nehnuteľnosťami nie je jednoduché. Podvody pri predaji bytov sa v posledných rokoch na Slovensku čoraz viac rozmáhajú. V policajných štatistikách figuruje stále viac prípadov, keď ľudia bez skúseností v oblasti realít,..

Čo treba urobiť pred nasťahovaním do novopostaveného rodinného domu

Sťahovanie do novopostaveného rodinného domu so sebou prináša radosti a očakávania. Každý majiteľ nového domu sa teší, že si splní svoje želania a predstavy o dokonalom bývaní. No na druhej strane prináša sťahovanie aj niekoľko povinností a starostí so zariaďovaním a presunom starej domácnosti do novej. Keď si odmyslíme náročné sťahovanie, ktoré pozostáva s prenášania plných škatúľ niekedy aj nepotrebných vecí, s ktorými sa nevieme rozlúčiť, zostane nám ešte niekoľko základných povinností, bez ktorých by sme si komfort nového domova užívali..

Situácia na trhu so stavebnými pozemkami

V súčasnosti ale aj  nedávnej minulosti sa už veľa hovorilo a písalo o tom, ako finančná kríza zahýbala realitným trhom v oblasti predaja a kúpy bytov či rodinných domov. No predtým, ako sa postaví nová budova pre bývanie či prácu, je dobré si zaobstarať dobrý a kvalitný pozemok. Zmapovanie situácie na trhu s pozemkami a následné vykreslenie možností na čo všetko by sme si mali dať pozor pri ich kúpe je rovnako dôležité, ako neskoršia stavba nehnuteľnosti na tom ktorom pozemku.Všeobecná sitácia na trhu s pozemkamiHneď na úvod by sa dalo povedať, že..

Novela právnej úpravy vlastníctva bytov a nebytových priestorov I

Národná rada SR na svojej 48. schôdzi schválila v treťom čítaní novelu zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorá bola 22.02.2010 odoslaná do Zbierky zákonov a ako zákon vyšiel v Zbierke zákonov 09.03.2010, čiastka 38/2010, číslo 70/2010.  Občianskej verejnosti je zákon č. 71/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č...

Bývanie rozvedeného manžela - otázniky nad družstevnými bytmi

Dobrý deň. Chcel by som sa opýtať, či mám právo na polovicu bytu, ktorý na mňa a moju manželku (sme v rozvodovom konaní) prepísala svokra po našom sobáši. Jedná sa o družstevný byt, ktorý nie je ešte vo vlastníctve, sme tam len členmi družstva. Rastislav K., Rimavská Sobota Družstevným bytom sa rozumie byt, ktorý je vo vlastníctve bytového družstva, je prenajatý členovi družstva alebo ktorý je v spoločnom nájme manželov, pričom aspoň jeden z manželov je členom družstva. Tak ustanovuje rozsudok Najvyššieho súdu S SR, sp. zn. 5 Cdo 107/2000 z 30.1.2001...

Nájomná zmluva I.

Rada by som dala do prenájmu môj byt, lebo sa chystám odcestovať do cudziny na brigádu. V byte býva so mnou moja sestra, neviem či je možné prenajať napr. len jednu - dve izby. Aké sú moje práva, povinnosti v súvislosti s nájmom, musí byť zmluva písomná alebo stačí ústna dohoda? Ďakujem za odpoveď.Inge T., Považská BystricaNájomná zmluva je dvoj a viacstranný právny vzťah, v rámci ktorého prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne užíval alebo z nej bral aj úžitky, pričom prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi..

Financovanie prác na bytovke domu

Keď sa obnova financuje prostredníctvom bankyNajlacnejšie požičiava štátMožnosti financovania obnovy bytových domovŠtátny fond rozvoja bývaniaŠtátna dotáciaAko dostať dotáciu ministerstvaStavebné sporiteľneKomerčné bankyPodmienky, za akých banky požičiavajú na obnovu bytovČo je pri poskytovaní úveru bankou dôležitéÚvery na obnovu bytového domu poskytujú komerčné banky aj stavebné sporiteľne, najvýhodnejšie však na tento účel požičiava štát.Keď sa obnova financuje prostredníctvom banky Na obnovu bytového domu si možno požičať aj od..

Poistenie nehnuteľnosti – nie luxus, ale nevyhnutnosť

Domov je pre každého človeka miestom, ktoré preň predstavuje nielen súkromie a pohodlie, ale najmä bezpečie. To je dôvod, prečo si doň inštalujeme napríklad alarmy - snažíme sa ho urobiť čo najbezpečnejším miestom pre seba a svoju rodinu. Zároveň však tak, ako všetky tieto náležitosti chránia nás, tiež chceme, aby bol nejakým spôsobom chránený aj náš domov; akiste zaváži aj fakt, že sme do jeho budovania vložili nemalú námahu, čas aj finančné prostriedky. Aby teda nehrozila situácia, ktorá by nás o náš domov nejakým spôsobom pripravila bez možnosti..

Lízing nehnuteľností

Čo to vlastne je?ZačiatkyOdlišnosti od ostatných lízingových foriemAko to funguje v praxi.Výhoda pre firmyPrečo sa oplatí lízing nehnuteľnostíČo nám ponúkajú lízingové spoločnosti?Produkty slovenských lízingových spoločnostíFinančný a operatívny lízingZhrnutie Skutočnosťou už aj na Slovensku je, že lízingové spoločnosti zarábajú peniaze na nehnuteľnostiach. Postup je absolútne totožný s lízingom napríklad áut. Zákazník nemá, alebo z rozličných dôvodov nechce poskytnúť celú sumu za kupovaný produkt a tak ho spoločnosť kúpi za neho a postupne..