TEHLA - najpoužívanejší stavebný materiál

Pálená tehla
Porobetón
Vápenato-pieskové tehly
Betónové tvárnice
Sklobetón
Kamenné tvarovky
Sadrové tvarovky
Škodlivosť stavebných materiálov

Vybrať správny stavebný materiál na stavbu alebo rekonštrukciu domu, bytu či inej stavby, nie je také jednoduché ako by sa na prvý pohľad zdalo. Súčasný trh ponúka veľké množstvo najrôznejšieho stavebného materiálu od klasickej pálenej tehly až po moderné presné tvárnice. Pri ich správnom výbere je potrebné zvážiť niekoľko faktorov. Načo bude tehla použitá, či ide o novostavbu, prestavbu alebo prístavbu, či je dôležitý vonkajší vzhľad muriva alebo nie. Všeobecne platí, že tehly s menšou pevnosťou sa používajú na stavbu záhradných múrov a menších stavieb, a tie s väčšou pevnosťou na stavby rodinných domov, bytov. Najpoužívanejšími materiálmi sú dnes najmä pálené tehly, pórobetónové a betónové tvárnice. Aj slovenské príslovie hovorí: Dvakrát meraj a raz rež. A preto je dobré posúdiť všetky možnosti a až potom vybrať najvhodnejšie riešenie.

Pálená tehla

     Pálená tehla má už po stáročia medzi stavebnými materiálmi dominantné postavenie. Vďaka svojej histórii má aj na dnešnom trhu silnú pozíciu. Tehlu poznali už naši predkovia pred 7.000 rokmi p.n.l. Zrodila sa na území strednej Ázie. Najprv sa používala nepálená, neskôr sa tehla začala vypaľovať pri vysokých teplotách. Na Slovensku boli tehly po prvý krát použité v 1. storočí n.l.. Spolu s pálenými škridlami boli na konci 19. storočia najpoužívanejším stavebným materiálom.
Tehla je vyrábaná z prírodných materiálov. Tvorí ju zmes tehliarskej hliny tzv. tehliarsky črep, ktorý je zložený z ílovcov, ľahčív a vody. Po vytvarovaní nasleduje proces sušenia a vypaľovania pri teplote 900 až 1.200 °C. Práve vďaka ľahčivám, ktoré vyhoria počas vypaľovania vzniká v tehliarskom črepe množstvo pórov. Preto má tehla dobrú schopnosť akumulovať a následne vydávať teplo. To znamená že miestnosti vybudované z pálenej tehly si v každom ročnom období zachovávajú príjemné teploty a nie sú tak citlivé na zmeny teplôt vonkajšieho prostredia.
 Tehly ako stavebný materiál majú viacero pozitív. Sú pevné, majú vysokú nosnosť, sú tvarovo stále a slúžia aj ako tepelná izolácia. Moderné tehly sú porézne, to znamená, že majú uspokojivé zvukovo izolačné a akumulačné vlastnosti. Vyrábajú sa ako plné alebo ľahčené dutinové. Tehlové bloky, používané na obvodové konštrukcie, sa vyznačujú veľmi dobrými tepelnoizolačnými vlastnosťami, za čo môže najmä dvojaké vyľahčenie. Štruktúru tehál tvorí špeciálna mriežka so systémom zvislých dutín, ktoré sú navrhnuté tak, aby kládli čo najväčší odpor pri prechode tepla. Dostatočný tepelný odpor dosahujú už pri hrúbke 380 mm, doplnené tepelnoizolačnou maltou a omietkou v príslušnej hrúbke. Tepelnoizolačné vlastnosti tehly zvyšuje aj systém zvislých spojov medzi tehlami nazývaný pero + drážka, ktorý zamedzuje vzniku tepelných mostov.
 Významnou vlastnosťou pálenej tehly je jej trvanlivosť. Zaručuje dlhú životnosť stavby a minimálne nároky na jej údržby v priebehu rokov. Nevýhodou môže byť chápaná jej krehkosť, čo neumožňuje takú ľahkú manipuláciu ako s niektorými modernými pórobetónovými tvárnicami. Tehly majú hmotnosť 750 až 1.100 kg/m3. Vyrábajú sa veľkorozmerné tehly, čím sa zvyšuje produktivita murovania a znižuje spotreba malty. Ako spájací materiál sa na vonkajšie obvodové steny používajú priemyselne vyrábané suché maltové zmesi určené na ručné alebo strojové spracovanie, alebo tepelnoizolačné malty. Na vnútorné nosné steny a priečky je možné použiť suché maltové zmesi, vápenné, vápenno cementové alebo cementové malty.
 Pálená tehla má veľmi široké využitie. Pre svoje vlastnosti je vhodná takmer na všetky druhy stavieb, no často krát býva nahrádzaná inými stavebnými materiálmi najmä kvôli jej cenovým reláciám. Je vhodná na stavbu rodinných domov, bytov, chát a chalúp ale aj hospodárskych budov a iných stavieb. V niektorých krajinách ako Belgicko, Anglicko, Nemecko či Holandsko vytvára charakteristické rysy miestnej architektúry. Tehlové budovy bez vonkajšej úpravy fasády, sú nielen kvalitnými stavbami ale majú navyše zaujímavý rustikálny vzhľad. Tehlové murivo je prírodný materiál, ideálny pre zdravé a ekologické bývanie. Všetky procesy súvisiace s tehlou, od jej výroby až po recykláciu zaťažujú životné prostredie len minimálne. Pálená tehla patrí do skupiny stavebných materiálov, ktoré nezvyšujú intenzitu požiaru, naopak neobsahuje horľavé látky.

Porobetón

     Progresívnym materiálom na trhu stavebnín sú pórobetónové tvárnice. V porovnaní s pálenou tehlou sú nováčikom, no rýchlo získavajú na obľube. Prvá továreň zameraná na výrobu pórobetónových tvárnic vznikla v 30. rokoch minulého storočia vo Švédsku. Na Slovensko sa dostal až o čosi neskôr. Prvé stavby sa objavujú už v 50-tych rokoch 20. storočia. Spočiatku sa pórobetón používal ako nenosné izolačné stavivo, až neskôr sa začal využívať na celú hrubú stavbu. Rozoznávame dva druhy pórobetónu, biely a sivý. Biely vzniká zmiešaním kremičitého piesku, vápna, cementu, vody a plynotvornej prísady, teda hliníkového prášku. Sivý pórobetón je zložený z rovnakej zmesy, no naviac obsahuje elektrárenský popolček. Táto zmes sa vytvrdzuje tlakovou parou v uzatvorenej tlakovej nádobe pri teplote 190 °C. V praxi sa preto môžete stretnúť aj s pojmom autoklávovaný betón.

Pórobetónové tvarovky sú veľkého formátu. Sú relatívne ľahké. Nízka hmotnosť 400 kg/m3 (sivý od 500-530 kg/m3), ich predurčuje aj na použitie pri prestavbe podkroví, nadstavieb a rekonštrukcií. Ďalšou prednosťou je ľahká manipulácia s týmto stavebným materiálom. Pórobetón sa dá ľahko rezať, sekať, opracovávať, či vŕtať do neho diery. Pevnosť presných tvárnic je od 2 do 4 MPa, čo ich umožňuje použiť pre zvislé nosné konštrukcie až do štvrtého poschodia. Nevýhodou pórobetónu je jeho nasiakavosť. Pri neopatrnom zaobchádzaní môže meniť svoj objem. Čím ma materiál vyššiu objemovú hmotnosť, teda čím je nasiakavejší, tým má sa zmenšuje jeho tepelnoizolačná funkcia. Miestnosti vybudované z pórobetónu sa ľahko vykúria, no pri prerušení kúrenia aj ľahko stratia svoju teplotu.
Stavba z pórobetónu „dýcha“ pretože má nízky difúzny odpor. To znamená, že dobre vyrovnáva vlhkosť vnútorného a vonkajšieho prostredia. Tvárnice sa spájajú spôsobom pero + drážka, teda špeciálna lepiaca malta sa nanáša iba na vodorovné spoje. Znižuje sa tak spotreba lepiacej malty a medzera medzi jednotlivými dielcami je široká 1 až 3 mm. Pórobetónové tvárnice sú nehorľavé a zdravotne nezávadné. Na trhu sú ponúkané so širokou ponukou doplnkového materiálu ako špeciálne lepidlá, malty a omietacie zmesi. Presné tvárnice sa používajú najmä pri prestavbe podkroví, murovaní kúpeľní, budovaní priečok, prekladov okien ale aj na kompletnú rekonštrukciu rodinného domu, výstavbu rodinných domov, bytov, chát a hospodárskych budov. V porovnaní s pálenou tehlou je aj cenovo výhodnejší.

     DRUHY TEHÁL
Obidva typy materiálov, pálená tehla aj pórobetónové tvárnice, sú na trhu zastúpené širokým sortimentom rôznych druhov tehál a tvaroviek. K dispozícii sú nielen tehly ale aj doplnkový materiál, ktorý prácu s nimi uľahčuje a zefektívňuje. Rozoznávame niekoľko druhov tehál, ktoré spolu vytvárajú kompletný systém pre stavby každého druhu.
1. tehly pre obvodové steny - sú to už spomínané tehly s vnútornou mriežkou, priečne dierované, ktoré zabezpečujú jej tepelnoizolačné vlastnosti,
2. tehly pre vnútorné nosné priečky - používajú sa na ne tiež tehly s vnútornou mriežkou,
3. tehly pre deliace priečky - najvhodnejšie sú pre deliace priečky tehly so systémom pero + drážka,
4. tehly určené pre stropný systém,
5. tehly malých formátov - medzi ktoré patrí klasická plná tehla, pivničná tehla a rôzne tvarovky,
6. lícne tehly používané na vonkajšie fasády a obklady plotov,
7. dlažobné tehly určené na použitie v exteriéroch ale aj interiéroch.

Vápenato-pieskové tehly

     Výnimkou nie je ani použitie tehly v interiéri, konkrétne na dekoratívne účely. Najvhodnejšie sú na to lícne a povrchovo upravené tehly. Tie je možné vystaviť len z jednej strany, naopak lícne tehly sú atraktívne zo všetkých strán. Určené sú na to vápenato - pieskové tehly, nazývané aj pohľadové murivo, zhotovené z piesku a vápna, ktoré majú mrazuvzdorné vlastnosti. Pohľadové murivo má najmä estetickú funkciu, používa sa aj na obmurovanie budov a zvýraznenie fasády.

Betónové tvárnice

      Ďalším nováčikom na trhu slovenských stavebných materiálov sú betónové tvárnice. Tento murovací systém nie je na Slovensku veľmi rozšírený, opakom je však západná Európa a USA, kde má pomerne dlhú tradíciu. Betónové tvárnice sú pevné, majú dlhú životnosť ale malý tepelný odpor, čo zvyšuje finančné náklady na tepelnú izoláciu stavby.
 Tvárnice sú vyrábané z oblého alebo ostro hranného kameniva s veľkosťou zŕn do 8 mm. Výsledkom je tak rovnorodá štruktúra a vysoká pevnosť materiálu. Tvárnice obsahujú 8-10 % podiel cementu. Sú rozmerovo presné, pravouhlé, ostro hranné a jednoliate. Tvárnice sa nerozpadávajú, nedrobia a nepraskajú. Majú plné dno a pri murovaní sa používajú obrátené dnom nahor, takže v stavbe zostávajú duté. Zlepšuje a uľahčuje to nanášanie malty. Obvodové steny z takýchto tvárnic si vyžadujú tepelnoizolačnú vrstvu, ktorá môže byť nanesená z vonkajšej ale i z vnútornej strany. Z vnútornej strany sa používa tzv. izolačný sendvičový komplex, ktorý zároveň plní funkciu povrchovej úpravy stien.
Vzhľadom na pomerne nízke ceny a vlastnosti ako nenasiakovosť, vysoká pevnosť a dlhá životnosť majú tvárnice variabilné využitie. Tvárnice majú relatívne nízku hmotnosť, zanedbateľnú tepelnú a vlhkostnú rozťažnosť. Sú výbornou zvukovou izoláciou a úspešne odolávajú poveternostným vplyvom. Najčastejšie z nich vznikajú nekryté stavby, proti hlukové bariéry, oporné múry, podzemné konštrukcie, terénne objekty, dielne, garáže a rôzne ploty. Výnimkou nie je ani ich použitie bez povrchovej úpravy.
 Betónové tvárnice sú vhodným stavebným materiálom aj z hľadiska ekológie. Nezaťažujú životné prostredie, sú ekologicky nenáročné, recyklovateľné a zdravotne nezávadné. Navyše práca s nimi je rýchla a investičné náklady znižujú až o 20-40 %. V prípade správneho použitia majú dobrú odolnosť voči násilnému vniknutiu.

Sklobetón

     V poslednej dobe sa veľkej obľube opäť tešia sklobetónové tvárnice. Vhodné sú najmä na použitie v miestnostiach s nedostatkom priameho osvetlenia, ktoré dostatočne presvetlia aj bez umelého osvetlenia. Sklobetón budovy zaujímavo opticky dotvára a je charakteristický najmä pre moderne orientovanú architektúru. Používa sa na presklenie fasád so stenami s ochranou proti vetru, proti šíreniu zvuku a tepla. Svoje využitie má aj v interiéri. Ozvláštňuje schodiská, plní funkciu priečok a oddelovacích stien. Nevýhodou je, že do sklobetónových priečok nie je možné umiestniť inštalačné rozvody. Tvárnice sa vyrábajú sa v rôznych hrúbkach, farbách a veľkostiach. Ako spojovací materiál sa pri práci s nimi používa betónová zmes alebo cementová malta, ktorá po zatvrdnutí vytvorí zo sklenenými tvárnicami sklobetónovú konštrukciu.

Kamenné tvarovky

     Medzi najstaršie stavebné materiály patrí aj kameň. Jeho používanie preveril čas a preto je dnes jasné, že vyniká svojou pevnosťou, trvanlivosťou a mrazuvzdornosťou. Používa sa najmä na vonkajšie úpravy budov, sokle a obklady. Jedinečný charakter dáva najmä vidieckym domom, chatám a chalupám. Kamenné tvarovky, ktoré sú väčšinou zo žuly, mramoru, dolomitu či travertínu sa ukladajú do tenkej vrstvy malty. Práca s nimi je jednoduchá a výsledok efektný.

Sadrové tvarovky

     Sadrové tvarovky sú určené pre bez omietkové murovanie. Sú vhodné iba na budovanie vnútorných nenosných priečok alebo obkladov stien. Vynikajú požiarnou odolnosťou a majú priaznivé tepelné a zvukovo izolačné vlastnosti. Práca s nimi je rýchla a jednoduchá, pretože sa veľmi ľahko opracovávajú ručne i menšou mechanizáciou. Sú tvarovo a rozmerovo presné. Prirodzene regulujú vzdušnú vlhkosť a vytvárajú optimálnu klímu obytných a iných priestorov.

Škodlivosť stavebných materiálov

     Rozmach nových druhov stavebných materiálov ako napríklad pórobetónové tvárnice vyvolávajú v ľuďoch často otázky o škodlivosti týchto materiálov na zdravie človeka.
Niektorí ľudia vychádzajú z vedomostí, že niektoré prírodné suroviny a z nich vyrobené stavebné látky môžu obsahovať rádium. Z rádia vzniká radón, ktorý difunduje z tuhej látky cez dutiny a póry von do ovzdušia. Množstvo materského rádia a z neho uvoľneného radónu tak závisí od zloženia stavebného materiálu, respektíve od geologického pôvodu a zloženia uvažovanej suroviny. Spomínané látky teda môžu obsahovať aj pálené tehly a pórobetónové tvárnice, ktoré sú vyrábané na báze popolčekov. Ich mieru však kontrolujú a obmedzujú technické požiadavky uvádzané v Slovenských technických normách a vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR, ktorá obmedzuje mernú aktivitu radónu v stavebných materiáloch pre niektoré objekty na 120 Bq/kg. Už pred niekoľkými rokmi sa napríklad v Zemianskych Kostoľanoch ukončila výroba sivého pórobetónu, ktorý sa vyrába z popolčekového odpadu tepelných elektrární.
Verejnosti však väčšinou vôbec nie je známe, že najväčšie ožiarenie obyvateľstva rádiom vzniká práve z podložia. Radón môže prenikať na povrch zemskej kôry cez tektonické trhliny, a tak sa jeho koncentrácia môže zvýšiť najmä v uzavretých miestnostiach. Keďže je radón plyn, je potrebné miestnosti pravidelne intenzívne vetrať. Pokiaľ sú hodnoty nameraného radónu vyššie ako by mali byť, je potrebné aby bola v stavbe navrhnutá protiradónová zábrana. Najčastejšie sa realizuje ako plynotesná fóliová bariéra.
 Tejto problematike sa venoval aj Úrad verejného zdravotníctva SR, ktorý na početné požiadavky preveril vzorky používaných pórobetónových tvárnic značky Porfix a vypracoval o kontrole podrobnú správu. Výsledkom bolo, že pórobetónové tvárnice Porfix sú zdravotne nezávadné, nepredstavujú riziko ohrozenia zdravia ani životného prostredia a proces výroby tohto stavebného materiálu do vysokej miery napĺňa princípy trvalo udržateľného rozvoja podľa zákona č.17/1992 Zb. o životnom prostredí.

Viac informácií sa dozviete
v relácii REALITY
vysielanej 31.8.2007 o 20:45 na TA3

Späť