Nebytové priestory - ich nájom a podnájom
Napriek skutočnosti, že otázka nájmu je upravená v základnom občianskoprávnom kódexe - v Občianskom zákonníku - tento prenechal osobitnú právnu úpravu nájmu a podnájmu nebytových priestorov zákonu č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (v texte ako “ZNP”).
Osobitná zákonná úprava sa vzťahuje na nebytové priestory, ktorými sú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré podľa rozhodnutia stavebného úradu sú určené na iné účely ako na bývanie. Medzi nebytové priestory tiež patria byty, pri ktorých bol zo strany obce udelený súhlas na ich užívanie na nebytové účely. Negatívne vymedzenie pojmu nebytových priestorov zahŕňa príslušenstvo bytu ako aj spoločné priestory domu. Plné právo disponovať s nebytovými priestormi - teda vrátane práva nebytový priestor scudziť - prislúcha ich vlastníkom, prípadne tým, ktorí vykonávajú právo hospodárenia (prenajímateľ).
Podstatné náležitosti zmluvy o nájme
Nájom nebytového priestoru vzniká na základe zmluvy o nájme v zmysle ust. § 3 ZPN, na základe ktorej sa zo srany prenajímateľa prenecháva nebytový priestor na užívanie nájomcovi. Nebytový priestor sa pritom prenajíma na účel, na ktorý je stavebne určený. Zákon vyžaduje pre zmluvu o nájme nebytových priestorov pśomnú formu, ktorej nedodržanie má za následok neplatnosť daného právneho úkonu. Medzi podstatné náležitosti zmluvy o nájme nebytového priestoru patria:
a) predmet a účel nájmu,
b) výšku a splatnosť nájomného,
c) spôsob jeho platenia,
d) čas, na ktorý sa nájom uzaviera (v prípade, že nejde o nájom na neurčitý čas)
V súvislosti s dojednaním času treba povedať, že pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená obcou, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky. Výnimku predstavuje napr. zákon č. 427/1990 Zb.
Obec, ktorej nebytové priestory patria, môže prikázať právnickej osobe, ktorá vykonáva právo správy majetku obce, aby prenajala nebytový priestor a uzavrela nájomnú zmluvu s určeným nájomcom. Ide však o taxatívne vymedzené prípady, ako:
a) ak je potrebné umiestniť zariadenie sociálnej starostlivosti , zdravotnícke zariadenie, školu alebo školské zariadenie,
b) ak je potrebné umiestniť poštu alebo stanicu poriadkovej polície,
c) ak ide o prinavrátenie nebytového priestoru účelu, na ktorý je stavebne určený,
d) ak je potrebné umiestniť konzulárny úrad, obchodné oddelenie cudziieho štátu, či iného orgánu alebo inštúcie, ktorým podľa medzinárodného práva patria medzi diplomatické výsady a imunity.
Práva a povinnosti prenajímateľa a nájomcu
Platí, že ak nie je v zmluve o nájme nebytového priestoru dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené. Ak si prenajímateľ neplní svoje zmluvné alebo zákonné povinnosti, v dôsledku čoho nájomca môže užívať nebytový priestor len obmedzene, nájomca nárok na pomernú zľavu z nájomného, a to i v príapde podnájmu.
Nájomcovi uzvaretím zmluvy o nájme vzniká právo nebytový priestor užívať v rozsahu dohodnutom v zmluve o nájme. Nájomca je oprávnený prenechať nebytový priestor alebo jeho časť na určitý čas do podnájmu inej osobe, no len so súhlasom prenajímateľa. Nájomca má okrem povinnosti riadne a včas platiť dohodnuté nájomné tiež povinnosť uhrádzať náklady spojené s obvyklým udržiavaním predmetu nájmu. Otázka výšky nájomného sa spravuje spravidla dohodou zmkuvných strán. Ak však existuje všeobecne záväzný predpis vydaný napr. obcou,, ktorý by výšku nájomného upravoval, výška nájomného sa spravuje ním.
Pokiaľ ide o nie bežné opravy nebytového pristoru, na tie je povinný samozrejme prenajímateľ, avśak nájmca je povinný prenajímateľa bez zbytočného odkladu informovať o potrebe opráv. Súčasne je povinný umožniť ich vykonanie a v opačnom prípade je zodpovedný za vzniknutú škodu.
Čitateľské otázky adresujte na : lasak@defensa.sk