Nová slovenská právna úprava timesharingu - úprava dočasného užívania nehnuteľností v dovolenkových destináciách

Na 18. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky bol, okrem iných, bodom rokovania návrh zákona o ochrane spotrebiteľa pri poskytovaní niektorých služieb cestovného ruchu. Prezident SR JUDr. Ivan Gašparovič návrh zákona vrátil s pripomienkami na opätovné prerokovanie, po ich zapracovaní bol predmetný návrh zákona  Národnou radou SR schválený a dňa 17. mája 2011 publikovaný v Zbierke zákonov ako zákon č. 161/2011 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri poskytovaní niektorých služieb cestovného ruchu. Predmetný zákon týkajúci sa, ako už bolo načrtnuté, služieb v oblasti cestovného ruchu (ďalej aj ako „zákon“), a konkrétne dočasného užívania nehnuteľností - víl, apartmánov a pod. -  predstavuje úplnú transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/122/ES zo 14. januára 2009 o ochrane spotrebiteľov, pokiaľ ide o určité aspekty zmlúv o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení, o dlhodobom dovolenkovom produkte, o ďalšom predaji a o výmene do slovenského právneho poriadku. Podľa pôvodne právnej úpravy v Občianskom zákonníku len súd mohol konať vo veciach ochrany spotrebiteľských práv pri zmluvách o timesharingu. Nový zákon však  kontrolnú právomoc v danej oblasti zakladá Slovenskej obchodnej inšpekcii, čo je po mnohých rokoch takmer úplného kontrolného vákua potešiteľnou správou. Predmetný zákon sa vzťahuje najmä na cestovné kancelárie, cestovné agentúry, ktoré poskytujú služby cestovného ruchu podľa predmetu úpravy zákona.

Právna úprava timesharingu je obsiahnutá v čl. 4, čl. 12, čl. 114 a v čl. 169 Zmluvy o fungovaní EÚ a v sekundárnom práve EÚ v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/122/ES. Podľa § 1 zákona predmetom úpravy zákona sú práva spotrebiteľov a povinnosti predávajúcich, ktoré vyplývajú zo zmluvných vzťahov spadajúcich do pôsobnosti tohto zákona, ich náležitosti a pôsobnosť orgánov dozoru pri kontrole dodržiavania tohto zákona. Spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba, ktorá nakupuje a používa služby pre svoju potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti.V zmysle ust. § 3 zákona, tento ukladá predávajúcim, aby klientom - spotrebiteľom poskytovali relevantné a úplné predzmluvné informácie, ktoré musí mať spotrebiteľ k dispozícii ešte predtým, ako uzavrie zmluvu. Informácie sa pritom spotrebiteľovi poskytujú prostredníctvom vyplneného štandardného informačného formulára podľa typu zmluvy, ktorú uzatvára. Informačné formuláre tvoria prílohy č. 1 až 4 návrhu zákona.

Čo je nepochybným pokrokom v slovenskej právnej úprave, ktorá dlhé obdobie nereflektovala na zmeny v práve EÚ ohľadne timesharingu, je povinnosť predávajúceho výslovne poučiť spotrebiteľa pred uzatvorím zmluvy o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení, či zmluvy o poskytovaní dlhodobých rekreačných služieb, a hlavne možnosti odstúpiť od zmluvy.Paragraf 4 zákona upravuje náležitosti zmlúv (súhrnne zmluvy o poskytovaní niektorých služieb cestovného ruchu), ktoré sa delia na:

1.       zmluvy o zmluvu o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení

2.       zmluvy o poskytovaní dlhodobých rekreačných služieb

3.       zmluvy o sprostredkovaní ďalšieho predaja

4.       zmluvy o účasti vo výmennom systéme

Ustanovenie § 4 zákona definuje obsahové i formálne náležitosti zmluvy o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení, zmluvy o poskytovaní dlhodobých rekreačných služieb, zmluvy o účasti vo výmennom systéme. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy je štandardný formulár na odstúpenie od zmluvy, ktorý je k dispozícii v prílohe č. 5 zákona a slúži spotrebiteľovi na uplatnenie jeho práva na odstúpenie od zmluvy. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu písomne, alebo na inom trvalom nosiči dát, prostredníctvom hore spomenutého formulára) v lehote 14 kalendárnych dní, táto lehota sa počíta odo dňa uzavretia zmluvy alebo zmluvy o budúcej zmluve upravenej v § 50a Občianskeho zákonníka.

Vágnym zostáva ustanovenie § 6 ods. 6 zákona, podľa ktorého predávajúci po odstúpení spotrebiteľa od zmluvy nemá nárok na úhradu akýchkoľvek nákladov spojených s plnením zmluvy, ktoré bolo alebo podľa zmluvy malo byť spotrebiteľovi poskytnuté pred odstúpením od zmluvy. Prax však ukáže, či dané ustanovenie je alebo nie je zákonne rozporné. Zákon v § 7 zakotvuje absolútny zákaz predajcom požadovať od spotrebiteľov predbežné platby.

V prípade, že slovenskí občania v minulosti - pred účinnosťou zákona č. 161/2001 Z. z. – uhradili predávajúcim poskytujúcim služby timesharingu predbežné platby ešte pred uzavretím zmluv, a neboli náležite poučení o svojich právach, najmä o práve odstúpiť od zmluvy, aj táto situácia je právne riešiteľná a môžete sa na nás obrátiť. Vec si však vyžaduje časovú, ako aj cezhraničnú náročnosť.

Výkon dohľadu nad službami v oblasti timesharingu je upravený  § 9 zákona a obsahuje aj peňažné sankcie ukladané predávajúcim subjektom - poskytovateľom a sprostredkovateľom timesharingových služieb za porušenia ustanovení zákona, ktoré sú diferencované na pokuty od 200 do 15.000 Eur, od 150 do 10.000 Eur ,od 100 do 5.000 Eur, a to podľa porušenia tej-ktorej zákonnej povinnosti.

Čitateľské a právne otázky adresujte na: LASAK@DEFENSA.SK 


Autor: Mgr. Ján Lasák
KTN: 16-17/11

Späť

Dostane sa záplava montovaných domov aj k nám?

Montované domyDrevené domy a zrubyPrečo práve drevený dom?Nízkoenergetické rodinné domyČo je to „nízkoenergetický dom?Pasívny domAko takýto dom postaviť?Zopár rád, ak ste sa rozhodli stavať ekologickú stavbuDÁ SA DAŤ DO RÁMČEKAPohľad do budúcnostiTak, ako všetko, aj rodinný dom má svoju dlhú a pestrú históriu. Sídlo bývania rodiny prešlo od jaskynných skalných obydlí cez chatrče z dreva a koží, slamené stavby a hlinené a kamenné stavby až po súčasné tehlové, pórobetónové či montované domy. Je logické, že tento vývoj bol a je závislý na..

Vlastníctvo bytov a nebytových priestorov 3. časť

 Práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorovPovinnostiPrávaSpoluvlastníctvoRozhodovanie v domeOsobitné ustanovenia o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru v domeCena bytu a nebytového priestoru v dome a cena pozemkuCena bytu a ateliéruCena pozemkuVlastníctvo spoločných častí domu a spoločných zariadení domu a príslušenstva V predchádzajúcich dvoch častiach článku sme sa dozvedeli niečo viac o zákone o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Zaoberali sme sa tým, čo to vlastne z právneho hľadiska byt a nebytový priestor je, ako..

Fotovoltika, ekologická výroba energie Fotovoltika, ekologická výroba energie

Obnoviteľné zdroje energie sa ako pojem stali pomaly každodennou súčasťou života. Čítame o nich v novinách, počúvame o nich v rozhlase, či vidíme v televízii, ale akosi stále si nevieme konkrétnejšie predstaviť ako tieto zdroje využívať v bežnom živote. Nuž základom toho všetkého je možno aj smutný fakt, že ekologické zmýšľanie Slovákov sa končí maximálne pri separovanom odpade. V prípade ďalších možností, ako je napr. ekologická výroba energie, by asi väčšina len mávla rukou a povedala, že na takéto veci nemá čas.Nezáujem o informovanosť..

Rozdelenie nehnuteľností po rozvode

 Pred mesiacom som na súde podal návrh na rozvod manželstva. Počas neho sme dostali od svokry byt a postavili sme si rodinný dom. Zaujíma ma, akým spôsobom máme zabezpečiť rozdelenie týchto dvoch nehnuteľností, keď sme sa dohodli, že rodinný dom zostane mne, byt manželke a ja jej ešte doplatím určitú sumu. Jozef Výbrus, Sviná Vážený pán Výbrus, keďže platné právne predpisy oprávňujú manželov rozdeliť si veci, práva a iné..

Dedenie a prechod nájmu družstevného bytu

“Členstvo v stavebnom bytovom družstve a právo užívať byt môže prejsť smrťou užívateľa družstevného bytu, ktorý nebol v spoločnom užívaní manželov (§ 172 ods. 2 O.z.), len na jedného dediča poručiteľa, ktorému pripadol členský podiel, alebo na dvoch dedičov, ak sú manželmi” (§ 172 ods. 2 OZ.) “V konaní o dedičstve je v takom prípade rozhodnutím podľa ustanovenia § 39 Not.por. riešené, kto z dedičov nadobúda členský podiel poručiteľa v stavebnom bytovom družstve, prípadne ako sa dedičia vyporiadajú ohľadne náhrady zostatkovej hodnoty..

Zima sa už blíži: Kto je zodpovedný za sneh padajúci z balkónov? Zima sa už blíži: Kto je zodpovedný za sneh padajúci z balkónov?

Ani sa nenazdáme a o pár mesiacov tu máme zimu, ktorá je charakteristická nielen nízkymi teplotami, ale aj snehom a ľadom, ktoré sa môžu v nevhodnej chvíli premeniť na život ohrozujúcu situáciu s vážnymi následkami. Zranenie človeka padajúcim snehom alebo tvrdým ľadom zo strechy budovy, balkóna alebo markízy môže byť vážne a vám, ako majiteľovi takejto stavby alebo nehnuteľnosti spôsobiť nemalé problémy. Mnohí však ani netušia, že ako majitelia sú za sneh a cencúle padajúce z ich balkónov alebo modernej markízy vôbec zodpovední a hrozí im..

Novinky v stavebnom sporení

Správa bytových domovCieľ projektu a konferencieNovela zákona o stavebnom sporeníOkruh poberateľov štátnej prémieAsi nikoho v súčastnej dobe neprekvapí, že medzi základné túžby človeka patrí splnenie si sna o vlastnom bývaní či zmodernizovaní toho, čomu hovoríme vlastný domov. Cesta k peknému a hlavne útulnému bývaniu vedie viacerými cestami. Medzi tie najviac využívané cesty ako sa k tomuto cieľu priblížiť patrí na Slovensku stavebné sporenie. Aby tento nástroj na splenie si sna o peknom bývaní mohol lepšie reagovať na potreby ľudí, dochádza na tomto..

Ceny nehnuteľností

Kúpa nehnutelnosti zaťaženej vecným bremenom alebo záložným právom na nehnuteľnosti?

Pred samotnou kúpou zaťaženej nehnutelnosti je vhodné, aby si kupujúci v prvom rade jasne ozrejmil, či skutočne chce nadobudnúť nehnuteľnosť s ťarchou alebo nezaťaženú nehnuteľnosť. Jeho postup závisí od toho, či nehnuteľnosť je nadobúdaná priamo konaním kupujúceho alebo cez sprostredkovateľa - realitnú kanceláriu. Kupujúci by si mal vyžiadať relevantné a najmä aktuálne doklady ohľadne predmetnej nehnuteľnosti, napr. originál  listu vlastníctva. Na liste vlastníctva, ktorý môže získať od predávajúceho, od realitnej kancelárie..


Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies.