Nová slovenská právna úprava timesharingu - úprava dočasného užívania nehnuteľností v dovolenkových destináciách

Na 18. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky bol, okrem iných, bodom rokovania návrh zákona o ochrane spotrebiteľa pri poskytovaní niektorých služieb cestovného ruchu. Prezident SR JUDr. Ivan Gašparovič návrh zákona vrátil s pripomienkami na opätovné prerokovanie, po ich zapracovaní bol predmetný návrh zákona  Národnou radou SR schválený a dňa 17. mája 2011 publikovaný v Zbierke zákonov ako zákon č. 161/2011 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri poskytovaní niektorých služieb cestovného ruchu. Predmetný zákon týkajúci sa, ako už bolo načrtnuté, služieb v oblasti cestovného ruchu (ďalej aj ako „zákon“), a konkrétne dočasného užívania nehnuteľností - víl, apartmánov a pod. -  predstavuje úplnú transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/122/ES zo 14. januára 2009 o ochrane spotrebiteľov, pokiaľ ide o určité aspekty zmlúv o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení, o dlhodobom dovolenkovom produkte, o ďalšom predaji a o výmene do slovenského právneho poriadku. Podľa pôvodne právnej úpravy v Občianskom zákonníku len súd mohol konať vo veciach ochrany spotrebiteľských práv pri zmluvách o timesharingu. Nový zákon však  kontrolnú právomoc v danej oblasti zakladá Slovenskej obchodnej inšpekcii, čo je po mnohých rokoch takmer úplného kontrolného vákua potešiteľnou správou. Predmetný zákon sa vzťahuje najmä na cestovné kancelárie, cestovné agentúry, ktoré poskytujú služby cestovného ruchu podľa predmetu úpravy zákona.

Právna úprava timesharingu je obsiahnutá v čl. 4, čl. 12, čl. 114 a v čl. 169 Zmluvy o fungovaní EÚ a v sekundárnom práve EÚ v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/122/ES. Podľa § 1 zákona predmetom úpravy zákona sú práva spotrebiteľov a povinnosti predávajúcich, ktoré vyplývajú zo zmluvných vzťahov spadajúcich do pôsobnosti tohto zákona, ich náležitosti a pôsobnosť orgánov dozoru pri kontrole dodržiavania tohto zákona. Spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba, ktorá nakupuje a používa služby pre svoju potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti.V zmysle ust. § 3 zákona, tento ukladá predávajúcim, aby klientom - spotrebiteľom poskytovali relevantné a úplné predzmluvné informácie, ktoré musí mať spotrebiteľ k dispozícii ešte predtým, ako uzavrie zmluvu. Informácie sa pritom spotrebiteľovi poskytujú prostredníctvom vyplneného štandardného informačného formulára podľa typu zmluvy, ktorú uzatvára. Informačné formuláre tvoria prílohy č. 1 až 4 návrhu zákona.

Čo je nepochybným pokrokom v slovenskej právnej úprave, ktorá dlhé obdobie nereflektovala na zmeny v práve EÚ ohľadne timesharingu, je povinnosť predávajúceho výslovne poučiť spotrebiteľa pred uzatvorím zmluvy o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení, či zmluvy o poskytovaní dlhodobých rekreačných služieb, a hlavne možnosti odstúpiť od zmluvy.Paragraf 4 zákona upravuje náležitosti zmlúv (súhrnne zmluvy o poskytovaní niektorých služieb cestovného ruchu), ktoré sa delia na:

1.       zmluvy o zmluvu o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení

2.       zmluvy o poskytovaní dlhodobých rekreačných služieb

3.       zmluvy o sprostredkovaní ďalšieho predaja

4.       zmluvy o účasti vo výmennom systéme

Ustanovenie § 4 zákona definuje obsahové i formálne náležitosti zmluvy o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení, zmluvy o poskytovaní dlhodobých rekreačných služieb, zmluvy o účasti vo výmennom systéme. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy je štandardný formulár na odstúpenie od zmluvy, ktorý je k dispozícii v prílohe č. 5 zákona a slúži spotrebiteľovi na uplatnenie jeho práva na odstúpenie od zmluvy. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu písomne, alebo na inom trvalom nosiči dát, prostredníctvom hore spomenutého formulára) v lehote 14 kalendárnych dní, táto lehota sa počíta odo dňa uzavretia zmluvy alebo zmluvy o budúcej zmluve upravenej v § 50a Občianskeho zákonníka.

Vágnym zostáva ustanovenie § 6 ods. 6 zákona, podľa ktorého predávajúci po odstúpení spotrebiteľa od zmluvy nemá nárok na úhradu akýchkoľvek nákladov spojených s plnením zmluvy, ktoré bolo alebo podľa zmluvy malo byť spotrebiteľovi poskytnuté pred odstúpením od zmluvy. Prax však ukáže, či dané ustanovenie je alebo nie je zákonne rozporné. Zákon v § 7 zakotvuje absolútny zákaz predajcom požadovať od spotrebiteľov predbežné platby.

V prípade, že slovenskí občania v minulosti - pred účinnosťou zákona č. 161/2001 Z. z. – uhradili predávajúcim poskytujúcim služby timesharingu predbežné platby ešte pred uzavretím zmluv, a neboli náležite poučení o svojich právach, najmä o práve odstúpiť od zmluvy, aj táto situácia je právne riešiteľná a môžete sa na nás obrátiť. Vec si však vyžaduje časovú, ako aj cezhraničnú náročnosť.

Výkon dohľadu nad službami v oblasti timesharingu je upravený  § 9 zákona a obsahuje aj peňažné sankcie ukladané predávajúcim subjektom - poskytovateľom a sprostredkovateľom timesharingových služieb za porušenia ustanovení zákona, ktoré sú diferencované na pokuty od 200 do 15.000 Eur, od 150 do 10.000 Eur ,od 100 do 5.000 Eur, a to podľa porušenia tej-ktorej zákonnej povinnosti.

Čitateľské a právne otázky adresujte na: LASAK@DEFENSA.SK 


Autor: Mgr. Ján Lasák
KTN: 16-17/11

Späť

Výhody a nevýhody zatepľovania Výhody a nevýhody zatepľovania

  Zatepľovanie je vymoženosť, ktorej zmysel je definovaný ako výrazná úspora na kúrení so zachovaním tepelného efektu; je preto atraktívne prakticky pre kohokoľvek. Má však, ako všetky ostatné zmeny, svoje pre a proti - stavebné firmy ju horlivo propagujú a lekári zasa varovne dvíhajú prst poukazujúc na riziko vzniku alergií, ktoré jej nesprávna realizácia údajne so sebou prináša. Jednoznačnú pravdu tu ťažko zistiť, rizikám však treba pripísať najväčšiu vážnosť a podľa toho si aj voliť. Poďme sa teda bližšie pozrieť na to, čo všetko..

Fenomén príliš malých bytov. Naozaj býva väčšina Slovákov v stiesnených podmienkach?

Fenomén príliš malých bytov. Naozaj býva väčšina Slovákov v stiesnených podmienkach? Hneď na úvod treba povedať, že túto tému možno označiť za súčasný a mimoriadne aktuálny problém; neustále sa mu venuje množstvo serióznych výskumov, ktoré v tejto oblasti zaradili Slovensko pod európsky priemer. Na druhej strane si ale treba uvedomiť, ako predmetná situácia vznikla: jednak je pozostatkom zvykov socializmu a jednak reakciou na dopyt po bytoch prakticky vo všetkých väčších mestách. Tento dopyt je hlavným argumentom v prospech malometrážnych bytov – ľudia,..

Ako by mala vyzerať detská izba Ako by mala vyzerať detská izba

-->-->-->-->-->-->-->-->-->-->-->-->-->-->-->-->-->-->-->-->-->-->-->-->-->-->--> Koniec leta využíva veľa rodín na rekonštruovanie svojich príbytkov v rámci vyčerpania dovoleniek. Medzi takto často upravované izby patrí hlavne detská izba. Niekto to robí z dôvodu očakávania milého prírastku do rodiny, či už svoje odrastené ratolesti pripravuje na ďalší školský rok. O tom, ako by takáto miestnosť mala vyzerať, kam je najlepšie umiestniť posteľ a ostatný nábytok alebo ako správne..

Predbežné opatrenie a jeho vplyv na nájomné vzťahy

„Podmienky preto, aby boli predbežným opatrením upravené pomery tak, že sa účastníkovi zakáže disponovať s nehnuteľnosťou, môžu byť splnené i vtedy, ak je nehnuteľnosť zaťažená záložným právom zriadeným v prospech tretej osoby. Keďže predbežné opatrenie nemá spätné účinky, nemá vplyv na existenciu nájomných vzťahov, ktoré vznikli pred vydaním predbežného opatrenia a nemôže zasiahnuť ani do práv tretích osôb. ”(Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. 04. 2002, sp. zn. 4 Obo 21/2001)Krajský súd vydal dňa 19.12.2000 uznesenie, ktorým zakázal..

Nájom a podnájom nebytových priestorov ako odplatný vzťah a výpoveď z nájmu

Mgr. Ján Lasák Nájom a podnájom nebytových priestorov ako odplatný vzťah a výpoveď z nájmu Právna úprava nebytového nájmu Občiansky zákonník zaraďuje nájom a podnájom nebytových priestorov medzi osobitné prípady nájmu (§ 720 Občianskeho zákonníka, ďalej v texte ako „OZ“), jeho vlastná úprava je však obsiahnutá v osobitnom zákone, na ktorý odkazuje ustanovenie § 720 OZ . Ide o zákon č. 116/1990 Zb. Medzi Občianskym zákonníkom a zákonom č. 116/1990 Zb. je vzťah lex specialis k lex generalis, čo znamená, že ustanovenia zákona č. 116/1990 Zb...

Nebytové priestory - ich nájom a podnájom

Napriek skutočnosti, že otázka nájmu je upravená v základnom občianskoprávnom kódexe - v Občianskom zákonníku - tento prenechal osobitnú právnu úpravu nájmu a podnájmu nebytových priestorov zákonu č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (v texte ako “ZNP”). Osobitná zákonná úprava sa vzťahuje na nebytové priestory, ktorými sú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré podľa rozhodnutia stavebného úradu sú určené na iné účely ako na bývanie. Medzi nebytové priestory tiež patria byty, pri ktorých..

Poistenie nehnuteľnosti – nie luxus, ale nevyhnutnosť

Domov je pre každého človeka miestom, ktoré preň predstavuje nielen súkromie a pohodlie, ale najmä bezpečie. To je dôvod, prečo si doň inštalujeme napríklad alarmy - snažíme sa ho urobiť čo najbezpečnejším miestom pre seba a svoju rodinu. Zároveň však tak, ako všetky tieto náležitosti chránia nás, tiež chceme, aby bol nejakým spôsobom chránený aj náš domov; akiste zaváži aj fakt, že sme do jeho budovania vložili nemalú námahu, čas aj finančné prostriedky. Aby teda nehrozila situácia, ktorá by nás o náš domov nejakým spôsobom pripravila bez možnosti..

Nehnuteľnosti sa viažu ...

Daň z nehnuteľností

Čo je to daň z nehnuteľností?Vyrubenie daneKto je to daňovník?Predmet daneVýška sadzby daneNovinkyProblematika dane z nehnuteľností je upravená v zákone č.582/2004 Z. z.o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (ďalej len "zákon"). V podstate sa teda už tri roky zachováva v pôvodnom stave. Každý rok sa ale dejú jemné úpravy.Čo je to daň z nehnuteľností?  Zákon rozlišuje 3 druhy dane z nehnuteľností:daň z pozemkov,daň zo stavieb,a daň z bytov (kam patria pre účely dane i nebytové priestory v bytovom..


Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies.