Nová slovenská právna úprava timesharingu - úprava dočasného užívania nehnuteľností v dovolenkových destináciách

Na 18. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky bol, okrem iných, bodom rokovania návrh zákona o ochrane spotrebiteľa pri poskytovaní niektorých služieb cestovného ruchu. Prezident SR JUDr. Ivan Gašparovič návrh zákona vrátil s pripomienkami na opätovné prerokovanie, po ich zapracovaní bol predmetný návrh zákona  Národnou radou SR schválený a dňa 17. mája 2011 publikovaný v Zbierke zákonov ako zákon č. 161/2011 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri poskytovaní niektorých služieb cestovného ruchu. Predmetný zákon týkajúci sa, ako už bolo načrtnuté, služieb v oblasti cestovného ruchu (ďalej aj ako „zákon“), a konkrétne dočasného užívania nehnuteľností - víl, apartmánov a pod. -  predstavuje úplnú transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/122/ES zo 14. januára 2009 o ochrane spotrebiteľov, pokiaľ ide o určité aspekty zmlúv o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení, o dlhodobom dovolenkovom produkte, o ďalšom predaji a o výmene do slovenského právneho poriadku. Podľa pôvodne právnej úpravy v Občianskom zákonníku len súd mohol konať vo veciach ochrany spotrebiteľských práv pri zmluvách o timesharingu. Nový zákon však  kontrolnú právomoc v danej oblasti zakladá Slovenskej obchodnej inšpekcii, čo je po mnohých rokoch takmer úplného kontrolného vákua potešiteľnou správou. Predmetný zákon sa vzťahuje najmä na cestovné kancelárie, cestovné agentúry, ktoré poskytujú služby cestovného ruchu podľa predmetu úpravy zákona.

Právna úprava timesharingu je obsiahnutá v čl. 4, čl. 12, čl. 114 a v čl. 169 Zmluvy o fungovaní EÚ a v sekundárnom práve EÚ v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/122/ES. Podľa § 1 zákona predmetom úpravy zákona sú práva spotrebiteľov a povinnosti predávajúcich, ktoré vyplývajú zo zmluvných vzťahov spadajúcich do pôsobnosti tohto zákona, ich náležitosti a pôsobnosť orgánov dozoru pri kontrole dodržiavania tohto zákona. Spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba, ktorá nakupuje a používa služby pre svoju potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti.V zmysle ust. § 3 zákona, tento ukladá predávajúcim, aby klientom - spotrebiteľom poskytovali relevantné a úplné predzmluvné informácie, ktoré musí mať spotrebiteľ k dispozícii ešte predtým, ako uzavrie zmluvu. Informácie sa pritom spotrebiteľovi poskytujú prostredníctvom vyplneného štandardného informačného formulára podľa typu zmluvy, ktorú uzatvára. Informačné formuláre tvoria prílohy č. 1 až 4 návrhu zákona.

Čo je nepochybným pokrokom v slovenskej právnej úprave, ktorá dlhé obdobie nereflektovala na zmeny v práve EÚ ohľadne timesharingu, je povinnosť predávajúceho výslovne poučiť spotrebiteľa pred uzatvorím zmluvy o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení, či zmluvy o poskytovaní dlhodobých rekreačných služieb, a hlavne možnosti odstúpiť od zmluvy.Paragraf 4 zákona upravuje náležitosti zmlúv (súhrnne zmluvy o poskytovaní niektorých služieb cestovného ruchu), ktoré sa delia na:

1.       zmluvy o zmluvu o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení

2.       zmluvy o poskytovaní dlhodobých rekreačných služieb

3.       zmluvy o sprostredkovaní ďalšieho predaja

4.       zmluvy o účasti vo výmennom systéme

Ustanovenie § 4 zákona definuje obsahové i formálne náležitosti zmluvy o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení, zmluvy o poskytovaní dlhodobých rekreačných služieb, zmluvy o účasti vo výmennom systéme. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy je štandardný formulár na odstúpenie od zmluvy, ktorý je k dispozícii v prílohe č. 5 zákona a slúži spotrebiteľovi na uplatnenie jeho práva na odstúpenie od zmluvy. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu písomne, alebo na inom trvalom nosiči dát, prostredníctvom hore spomenutého formulára) v lehote 14 kalendárnych dní, táto lehota sa počíta odo dňa uzavretia zmluvy alebo zmluvy o budúcej zmluve upravenej v § 50a Občianskeho zákonníka.

Vágnym zostáva ustanovenie § 6 ods. 6 zákona, podľa ktorého predávajúci po odstúpení spotrebiteľa od zmluvy nemá nárok na úhradu akýchkoľvek nákladov spojených s plnením zmluvy, ktoré bolo alebo podľa zmluvy malo byť spotrebiteľovi poskytnuté pred odstúpením od zmluvy. Prax však ukáže, či dané ustanovenie je alebo nie je zákonne rozporné. Zákon v § 7 zakotvuje absolútny zákaz predajcom požadovať od spotrebiteľov predbežné platby.

V prípade, že slovenskí občania v minulosti - pred účinnosťou zákona č. 161/2001 Z. z. – uhradili predávajúcim poskytujúcim služby timesharingu predbežné platby ešte pred uzavretím zmluv, a neboli náležite poučení o svojich právach, najmä o práve odstúpiť od zmluvy, aj táto situácia je právne riešiteľná a môžete sa na nás obrátiť. Vec si však vyžaduje časovú, ako aj cezhraničnú náročnosť.

Výkon dohľadu nad službami v oblasti timesharingu je upravený  § 9 zákona a obsahuje aj peňažné sankcie ukladané predávajúcim subjektom - poskytovateľom a sprostredkovateľom timesharingových služieb za porušenia ustanovení zákona, ktoré sú diferencované na pokuty od 200 do 15.000 Eur, od 150 do 10.000 Eur ,od 100 do 5.000 Eur, a to podľa porušenia tej-ktorej zákonnej povinnosti.

Čitateľské a právne otázky adresujte na: LASAK@DEFENSA.SK 


Autor: Mgr. Ján Lasák
KTN: 16-17/11

Späť

Obkladové panely do kuchyne Obkladové panely do kuchyne

Klasické keramické obklady sú dnes stále viac nahradzované obkladovými panelmi či doskami. Prečo je to tak? V čom spočívajú ich výhody a aké sú ich špecifiká? Tomu všetkému sa pozrieme na zúbok.   Obkladové panely vynikajú svojou jednoduchou montážou a mizivým množstvom škár. Vďaka týmto a ďalším vlastnostiam tak nachádzajú v kuchyni čoraz väčšie uplatnenie. Obkladové panely bývajú často prevedené aj v dekore klasických keramických obkladov, takže na prvý pohľad takmer nespoznáte rozdiel. Samozrejme záleží na kvalite prevedeného..

Novostavba alebo rekonštrukcia?

 Do čoho je lepšie investovať, čo sa oplatí a za akých podmienok? Kedy je čo výhodnejšie či už z pohľadu financovania, životnosti, lokality, opätovného predaja, zhodnocovania a pod. A čo novostavba, oplatí sa kúpiť hotový byt alebo radšej holobyt? Čo je momentálne „najlepšou“ investíciou, vyšší štandard alebo len nižší štandard? Rozhodnutiu, či investovať do novostavby alebo kúpiť starý byt a zrekonštruovať ho, by malo predchádzať dôkladné zváženie charakteristík oboch porovnávaných typov bytov, ako aj možností, schopností a budúcich..

Podlahové kúrenie

 O čo je lepšie ako radiátor?Kedy pociťuje človek tepelnú pohodu?Čo so sebou prináša montáž?Takže ako ho namontovať?Finále inštalácieTermoregulátory, snímače teplotyTeplá podlahaA ďalšie výhodyZahrejte aj steny Podlaha z kameňa a dlaždíc má niečo do seba, ale nelahodí našim bosým nohám. Ľahko sa umýva, nemusíte sa báť, že vylejete polievku pri sobotňajšom obede pred televízorom. Ako radi by sme sa ale, niekedy prešli po teplej dlážke v obývačke, alebo večer pozerali vysielanie bez troch párov ponožiek na nohách. Nie je to nič ťažké. Stačí..

Zabezpečovací prevod práva k nehnuteľnosti

V slovenskej spoločnosti dlhodobo rezonovala otázka rozporuplného konania nebankových subjektov, ktoré poskytli občanom pôžičky na základe zmluvy o pôžičke, pričom občania za splnenie svojich záväzkov vrátiť požičanú sumu spolu s príslušným úrokom „ručili“ svojimi nehnuteľnosťami. Súčasťou týchto zmlúv bolo ustanovenie o tzv. zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti. A tak v mnohých prípadoch došlo k uzavretiu zmlúv, z ktorých vyplývajúce záväzky občania neboli schopní, a to i pri vynaložení dobrej vôle, plniť. V konečnom..

Základné požiadavky na vnútorné prostredie bytových a nebytových budov z hľadiska tepelno-vlhkostnej mikroklímy - byty nižšieho štandardu a ubytovacie zariadenia

V oblasti práva sociálneho zabezpečenia vydalo Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (MZ SR) dňa 18.06.2008 vyhlášku č. 259/2008 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na vnútorné prostredie budov a o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia. Predmetná právna úprava vychádza zo zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, konkrétne z jeho ustanovenia § 62 ods. 1 písm. f), ktoré splnomocnilo MZ SR vydať predmetnú vyhlášku. Táto obsahuje právnu úpravu a podrobnosti týkajúce sa nehnuteľností..

Úroky z omeškania pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov

 Súd v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov nemôže zároveň s uložením povinnosti zaplatiť vyčíslenú sumu na vyrovnanie podielu, uložiť z tejto sumy aj povinnosť zaplatiť úroky z omeškania; bráni tomu chýbajúci predpoklad pre vznik takéhoto nároku - omeškanie dlžníka s plnením peňažného dlhu. (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. októbra 1999, sp. zn. 5 Cdo 117/99)Rozvod - v rozvodovom konaní sa rozhoduje aj o rodičovských právach a povinnostiach, ako aj o rozdelení spoločného majetku, ktorý manželia nadobudli..

Bývať v novom sa dá aj bez hypotéky (a založenia nehnuteľnosti)

Záujem Slovákov zlepšovať svoje bývanie je akcelerovaný predovšetkým dostupnosťou úverov, aj rastúcou ponukou nových projektov. Nie každý si však hypotéku môže dovoliť alebo sa ľudia jednoducho boja zadĺžiť na dekády, resp. založiť nehnuteľnosť, v ktorej bývajú. Zlepšovanie kvality bývania je však jednou zo základných ľudských potrieb. Stále málo využívanou možnosťou sú systémové rekonštrukcie existujúceho domu či bytu. Štatistiky potvrdzujú, že byt alebo dom, ktorý má spĺňať potreby svojho užívateľa, by mal prejsť po 15 rokoch modernizačnou..

Výhody a nevýhody stavebného sporenia

 Pri dnešných finančných pomeroch v spoločnosti je v tejto problematike jasné, že nasporiť na byty pre dve alebo tri deti je v priemernej rodine vecou nie ťažkou, ale nemožnou; na druhej strane by však všetci rodičia veľmi radi zabezpečili svojich potomkov najmä po tejto stránke, aby mali pri štarte do samostatného života vlastnú strechu nad hlavou. Keďže však "odkladaním pod vankúš" nemajú šancu tento problém vyriešiť, mnohí siahajú po produkte vyvinutom presne na tento účel - stavebnému sporeniu. Je už takmer samozrejmosťou, že sa takýto..

Kúpa nehnutelnosti zaťaženej vecným bremenom alebo záložným právom na nehnuteľnosti?

Pred samotnou kúpou zaťaženej nehnutelnosti je vhodné, aby si kupujúci v prvom rade jasne ozrejmil, či skutočne chce nadobudnúť nehnuteľnosť s ťarchou alebo nezaťaženú nehnuteľnosť. Jeho postup závisí od toho, či nehnuteľnosť je nadobúdaná priamo konaním kupujúceho alebo cez sprostredkovateľa - realitnú kanceláriu. Kupujúci by si mal vyžiadať relevantné a najmä aktuálne doklady ohľadne predmetnej nehnuteľnosti, napr. originál  listu vlastníctva. Na liste vlastníctva, ktorý môže získať od predávajúceho, od realitnej kancelárie..


Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies.