Nová slovenská právna úprava timesharingu - úprava dočasného užívania nehnuteľností v dovolenkových destináciách
Na 18. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky bol, okrem iných, bodom rokovania návrh zákona o ochrane spotrebiteľa pri poskytovaní niektorých služieb cestovného ruchu. Prezident SR JUDr. Ivan Gašparovič návrh zákona vrátil s pripomienkami na opätovné prerokovanie, po ich zapracovaní bol predmetný návrh zákona Národnou radou SR schválený a dňa 17. mája 2011 publikovaný v Zbierke zákonov ako zákon č. 161/2011 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri poskytovaní niektorých služieb cestovného ruchu. Predmetný zákon týkajúci sa, ako už bolo načrtnuté, služieb v oblasti cestovného ruchu (ďalej aj ako „zákon“), a konkrétne dočasného užívania nehnuteľností - víl, apartmánov a pod. - predstavuje úplnú transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/122/ES zo 14. januára 2009 o ochrane spotrebiteľov, pokiaľ ide o určité aspekty zmlúv o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení, o dlhodobom dovolenkovom produkte, o ďalšom predaji a o výmene do slovenského právneho poriadku. Podľa pôvodne právnej úpravy v Občianskom zákonníku len súd mohol konať vo veciach ochrany spotrebiteľských práv pri zmluvách o timesharingu. Nový zákon však kontrolnú právomoc v danej oblasti zakladá Slovenskej obchodnej inšpekcii, čo je po mnohých rokoch takmer úplného kontrolného vákua potešiteľnou správou. Predmetný zákon sa vzťahuje najmä na cestovné kancelárie, cestovné agentúry, ktoré poskytujú služby cestovného ruchu podľa predmetu úpravy zákona.
Právna úprava timesharingu je obsiahnutá v čl. 4, čl. 12, čl. 114 a v čl. 169 Zmluvy o fungovaní EÚ a v sekundárnom práve EÚ v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/122/ES. Podľa § 1 zákona predmetom úpravy zákona sú práva spotrebiteľov a povinnosti predávajúcich, ktoré vyplývajú zo zmluvných vzťahov spadajúcich do pôsobnosti tohto zákona, ich náležitosti a pôsobnosť orgánov dozoru pri kontrole dodržiavania tohto zákona. Spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba, ktorá nakupuje a používa služby pre svoju potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti.V zmysle ust. § 3 zákona, tento ukladá predávajúcim, aby klientom - spotrebiteľom poskytovali relevantné a úplné predzmluvné informácie, ktoré musí mať spotrebiteľ k dispozícii ešte predtým, ako uzavrie zmluvu. Informácie sa pritom spotrebiteľovi poskytujú prostredníctvom vyplneného štandardného informačného formulára podľa typu zmluvy, ktorú uzatvára. Informačné formuláre tvoria prílohy č. 1 až 4 návrhu zákona.
Čo je nepochybným pokrokom v slovenskej právnej úprave, ktorá dlhé obdobie nereflektovala na zmeny v práve EÚ ohľadne timesharingu, je povinnosť predávajúceho výslovne poučiť spotrebiteľa pred uzatvorím zmluvy o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení, či zmluvy o poskytovaní dlhodobých rekreačných služieb, a hlavne možnosti odstúpiť od zmluvy.Paragraf 4 zákona upravuje náležitosti zmlúv (súhrnne zmluvy o poskytovaní niektorých služieb cestovného ruchu), ktoré sa delia na:
1. zmluvy o zmluvu o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení
2. zmluvy o poskytovaní dlhodobých rekreačných služieb
3. zmluvy o sprostredkovaní ďalšieho predaja
4. zmluvy o účasti vo výmennom systéme
Ustanovenie § 4 zákona definuje obsahové i formálne náležitosti zmluvy o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení, zmluvy o poskytovaní dlhodobých rekreačných služieb, zmluvy o účasti vo výmennom systéme. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy je štandardný formulár na odstúpenie od zmluvy, ktorý je k dispozícii v prílohe č. 5 zákona a slúži spotrebiteľovi na uplatnenie jeho práva na odstúpenie od zmluvy. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu písomne, alebo na inom trvalom nosiči dát, prostredníctvom hore spomenutého formulára) v lehote 14 kalendárnych dní, táto lehota sa počíta odo dňa uzavretia zmluvy alebo zmluvy o budúcej zmluve upravenej v § 50a Občianskeho zákonníka.
Vágnym zostáva ustanovenie § 6 ods. 6 zákona, podľa ktorého predávajúci po odstúpení spotrebiteľa od zmluvy nemá nárok na úhradu akýchkoľvek nákladov spojených s plnením zmluvy, ktoré bolo alebo podľa zmluvy malo byť spotrebiteľovi poskytnuté pred odstúpením od zmluvy. Prax však ukáže, či dané ustanovenie je alebo nie je zákonne rozporné. Zákon v § 7 zakotvuje absolútny zákaz predajcom požadovať od spotrebiteľov predbežné platby.
V prípade, že slovenskí občania v minulosti - pred účinnosťou zákona č. 161/2001 Z. z. – uhradili predávajúcim poskytujúcim služby timesharingu predbežné platby ešte pred uzavretím zmluv, a neboli náležite poučení o svojich právach, najmä o práve odstúpiť od zmluvy, aj táto situácia je právne riešiteľná a môžete sa na nás obrátiť. Vec si však vyžaduje časovú, ako aj cezhraničnú náročnosť.
Výkon dohľadu nad službami v oblasti timesharingu je upravený § 9 zákona a obsahuje aj peňažné sankcie ukladané predávajúcim subjektom - poskytovateľom a sprostredkovateľom timesharingových služieb za porušenia ustanovení zákona, ktoré sú diferencované na pokuty od 200 do 15.000 Eur, od 150 do 10.000 Eur ,od 100 do 5.000 Eur, a to podľa porušenia tej-ktorej zákonnej povinnosti.
Čitateľské a právne otázky adresujte na: LASAK@DEFENSA.SK
Autor: Mgr. Ján Lasák
KTN: 16-17/11