Občianska a trestná zodpovednosť za protiprávne obmedzovanie práva užívať nehnuteľnosť
„Každý
má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký
zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom
ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje. Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť
na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom.
Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne
pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.“
(Ústava Slovenskej republiky, článok 20 ods. 1 a 3)
V roku 1993 som uzavrela manželstvo s mojím manželom. Pred šiestimi rokmi sme začali stavať rodinný dom, ktorý sme i spoločne financovali. Dom je v súčasnosti už dostavaný, skolaudovaný a obývateľný. Priebežne sme v dome i s našim spoločným dieťaťom bývali, avšak nikdy som nemala od domu kľúče, ktoré by mi zabezpečili prístup do neho. Pobyt v dome pre mňa a naše dieťa bol výlučne závislý od rozhodnutia manžela. Na moje opakované žiadosti, aby som mala vlastné kľúče a slobodný prístup k domu, boli márne. Manžel si do domu začal vodiť svoju priateľku a naše manželské vzťahy sa natoľko zhoršili, že som podala návrh na rozvod. Otázku prístupu som sa snažila riešiť slovne i políciou. Manžel mi opakovane fyzicky zabránil vstúpiť do domu, ktorý je v našom bezpodielovom spoluvlastníctve a som nútená i naďalej bývať u svojich rodičov. Vyhrážal sa mi ublížením, ak sa pred domom čo i len ukážem. Zvažujem následný postup, lebo sa cítim dotknutá a ohrozená. Môžete mi prosím poradiť?
Marika K., Malacky
Protiprávne obmedzovanie práva užívať nehnuteľnosť
Jedným zo základných ľudských práv, ktoré garantuje aj Ústava Slovenskej republiky každému v čl. 20 je právo vlastniť majetok – vlastnícke právo. Obsahom vlastníckeho práva sú tri najzákladnejšie práva vlastníka, a to:
a) právo predmet držať,
b) právo predmet užívať, požívať jeho plody a úžitky,
c) právo s predmetom nakladať.
Právo spôsobilý predmet (ktorým sú aj nehnuteľné veci – pozemky, stavby, ale aj byty či nebytové priestory) užívať je teda jedným zo základných a najdôležitejších práv vlastníka. Ústava ako aj jednotlivé právne predpisy veľmi prísne upravujú podmienky, za ktorých je možné do vlastníckeho práva, vrátane práva predmet užívať, zasiahnuť. V ostatných prípadoch ide o protiprávne obmedzovanie práva užívať predmet. V ďalšom sa osobitne zameriame na protiprávne zásahy do práva užívať nehnuteľnosť, a to v dvoch rovinách – občianskoprávnej a trestnoprávnej.
Občianskoprávna zodpovednosť za protiprávne obmedzovania práva
užívať nehnuteľnosť
V prípade, ak niekto bez právneho dôvodu zasiahne do práva osoby užívať nehnuteľnosť, ide o protiprávne konanie. Tak je tomu aj v prípade opísanom vyššie v otázke, keď manžel bez akéhokoľvek právneho dôvodu bráni manželke v užívaní nehnuteľnosti, ktorou je rovnako ako jej manžel, bezpodielovým spoluvlastníkom.
Ochranu jej práva užívať nehnuteľnosť, ktorou je vlastníčkou, jej zabezpečujú predovšetkým inštitúty súkromného práva, z ktorých najvýznamnejším je ochrana poskytovaná súdom na základe vlastníckej žaloby.
Podľa § 126 Občianskeho zákonníka má totiž každý vlastník právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Do práva užívať nehnuteľnosť možno protiprávne zasiahnuť rôznymi spôsobmi – v praxi najčastejšie je keď v nehnuteľnosti vlastníka býva bez právneho dôvodu (teda bez nájomnej zmluvy či na základe inej skutočnosti) iná osoba ale aj napríklad tým, ak niekto neoprávnene prechádza cez pozemok iného vlastníka a pod.
Proti takýmto konaniam, rovnako ako aj proti konaniu popísanému v otázke sa možno brániť tzv. vlastníckou žalobou na súde, ktorou sa vlastník bude domáhať či už vypratania nehnuteľnosti (napr. rodinného domu, bytu, ale aj pozemku a pod.) alebo uloženia povinnosti osobe, ktorá porušuje vlastníkove právo užívať nehnuteľnosť, zdržať sa protiprávnych zásahov do práva pokojne užívať svoj nehnuteľnosti (napr. znečisťovaním pozemku, prechádzaním cez cudzí pozemok, parkovaním na cudzom pozemku a pod.).
Pre úplnosť je nutné uviesť, že právo domáhať sa ochrany práva užívať nehnuteľnosť nemá len vlastník, ale aj iná osoba, ktorá oprávnene užíva nehnuteľnosť (napr. na základe nájomnej zmluvy alebo zmluvy o podnájme a pod.) proti osobám protiprávne zasahujúcim do ich práva užívať danú nehnuteľnosť.
Na záver je nutné uviesť, že v prípade ak proti porušiteľovi práva vlastníka či držiteľa užívať nehnuteľnosť vydá súd rozsudok, ktorým mu uloží povinnosti (či už vypratať nehnuteľnosť alebo zdržať sa iných protiprávnych zásahov do práva užívateľ nehnuteľnosť) a táto protiprávne konajúca osoba si svoju povinnosť nesplní ani po vydaní rozsudku, môže byť ich splnenie vymáhané v exekučnom konaní so závažnými následkami pre danú osobu – ukladania pokút, vysťahovanie osôb vrátane vypratania cudzích vecí z nehnuteľnosti atď.
Nakoľko v prípade opísanom v otázke jeden bezpodielový spoluvlastník protiprávne zasahuje do práva užívať nehnuteľnosť druhému bezpodielovému spoluvlastníkovi, môže poškodená osoba podať žalobu na súd, ktorou sa bude domáhať aby sa jej manželovi zakázalo brániť jej v užívaní jej nehnuteľnosti. Ak bude jej manžel po uložení tejto povinnosti pokračovať v protiprávnych zásahoch do práva užívať nehnuteľnosť, môže mu súdny exekútor opakovane ukladať pokuty až do úhrnnej sumy 30 000 €.Trestnoprávna zodpovednosť za protiprávne obmedzovania práva užívať nehnuteľnosť
Hoci je nutné uviesť že domáhať sa ochrany pred protiprávnymi zásahmi do práva vlastníka či držiteľa nehnuteľnosti pokojne ju užívať je nutné najmä prostredníctvom inštitútov súkromného práva (napr. už vyššie uvedenými vlastníckymi žalobami), ak protiprávne zásahy dosiahnu určitý stupeň intenzity, môžu mať za následok aj vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti.Trestný zákon upravuje predovšetkým dva trestné činy, ktorých sa môže dopustiť osoba protiprávne zasahujúca do práva užívať nehnuteľnosť. Ide o trestný čin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytového priestoru, ktorého sa dopustí ten:
a) kto protiprávne obsadí alebo užíva dom alebo byt iného alebo
b) kto oprávnenej osobe v užívaní domu alebo bytu neoprávnene bráni alebo
c) kto protiprávne vnikne, obsadí alebo užíva nebytový priestor iného alebo
d) kto oprávnenej osobe v užívaní nebytového priestoru neoprávnene bráni.
Tieto skutkové podstaty tohto trestného činu teda chránia právo užívať nehnuteľnosť jednak pred protiprávnym zásahom spočívajúcim v obsadení alebo užívaní nehnuteľnosti a rovnako aj postihuje osoby, ktoré oprávnenej osobe bránia v užívaní nehnuteľnosti. Za tento trestný čin pritom možno uložiť trest odňatia slobody až na 5 rokov.
Druhým trestným činom ku ktorému môže v dôsledku protiprávneho zásahu do práva užívať nehnuteľnosť je trestný čin porušovania domovej slobody, ktorého sa dopustí ten, kto neoprávnene vnikne do obydlia iného alebo tam neoprávnene zotrvá. Za tento trestný čin možno uložiť trest odňatia slobody vo výmere až 8 rokov.
Konanie bezpodielového spoluvlastníka uvedené v otázke možno v závislosti od jeho intenzity považovať za také, ktoré môže naplniť znaky skutkovej podstaty trestného činu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru, keďže oprávnenej osobe, ktorou je druhá bezpodielová spoluvlastníčka bráni neoprávnene v užívaní domu.
Ako sme ale už uviedli vyššie, trestné právo má osobitné postavenie v rámci právneho poriadku, ktorého inštitúty možno použiť až vtedy, keď ochranu nemožno dosiahnuť inak – preto je aj v prípade protiprávnych zásahov do práva užívať nehnuteľnosť potrebné domáhať sa ochrany najmä prostredníctvom inštitútov občianskeho práva – vlastníckych žalôb.
JUDR. MILAN FICEK
advokát