Zrušenie spoluvlastníctva v kontexte násilného správania podielového spoluvlastníka
Dobrý deň, prosím o Váš právny názor v tejto záležitosti. Spolu so sestrou sme zdedili 2 izbový byt po našom otcovi. Každý vlastníme 1/2 podiel. Sestra v uvedenom byte bývala ešte za života nášho otca a po jeho smrti tam chce ďalej bývať. Ja s tým nesúhlasím a žiadam ju, aby byt opustila. Môže byt užívať a bývať v ňom bez súhlasu mňa ako polovičného spoluvlastníka tejto nehnuteľnosti? Aké sú právne kroky, ak by byt nechcela opustiť? Ďakujem za odpoveď.
Emanuel J., Bratislava
Áno, Vaša sestra môže v predmetnom byte bývať a nepotrebuje za tým účelom Váš súhlas. K opusteniu bytu ju nemôžete nijakým spôsobom nútiť, keďže...
... predmetom vlastníctva vašej sestry a vás je byt, ktorý ste mali nadobudnúť dedením. Predmetnú záležitosť bolo možné vyriešiť ešte počas prebiehajúceho konania o dedičstve, kedy ste mohli sestre navrhnúť odkúpenie jej dedičského podielu, a to formou uzavretia dohody dedičov. V tom štádiu mohol súd schváliť túto dohodu. Nakoľko však ku dohode nedošlo, stali ste sa spolu so sestrou vlastníkom bytu, a to v podiele ½ a ½. Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. U uvedeného vyplýva, že predmetný byt patrí vám obom a obaja máte k nemu rovnaký rozsah práv a povinností. Z hľadiska práv ide o právo vec slobodne užívať, držať a disponovať s ňou - pričom spoluvlastník je obmedzený, ak ide o možnosť scudzenia bytu - teda jeho prevodu na inú osobu. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci ste spolu so sestrou oprávnený a povinný spoločne a nerozdielne. Podľa čl. 20 ods. 1Ústavy SR v spojení s čl. 11 Základnej listiny práv a slobôd, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.“ Ústava SR v čl. 20 ods. 3 ustanovuje: „Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom.“
Zrušenie spoluvlastníctva - písomná dohoda je nevyhnutná
V zmysle ust. § 140 Občianskeho zákonníka, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, čo neplatí, ak by išlo o zamýšľaný prevod nehnuteľnosti blízkej osobe. V §§ 141 a 142 Občianskeho zákonníka je upravený spôsob vyporiadania spoluvlastníkov ohľadne spoločnej veci, čo znamená, že spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní. V prípade hnuteľných vecí zákon nevyžaduje písomnú formu dohody, avšak táto je obligatórne ustanovená, ak predmetom spoluvlastníctva je nehnuteľnosť. Ak by došlo medzi spoluvlastníkmi ku dohode, že jeden z nich sa stane výlučným vlastníkom veci, každý z nich ako spoluvlastníkov je povinný vydať druhému na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali. Uvedené sa však nevzťahuje na situáciu, kedy sa ruší spoluvlastníctvo, predmetom ktorého je nehnuteľnosť a jestvuje písomná dohoda o zrušení spoluvlastníctva.
Absencia dohody medzi spoluvlastníkmi - nastupuje súd
Z vášho vyjadrenia cítiť negatívne citové zafarbenie k vašej sestre, a preto si dovolím vyjadriť sa o situácii, žeby ku dohode medzi spoluvlastníkmi nedošlo. Ak nedôjde k dohode, prichádza na rad súdna moc. Spoluvlastníctvo môže zrušiť a vyporiadať súd, ktorého miestna príslušnosť sa spravuje miestom, kde sa dotknutá nehnuteľnosť nachádza. Predpokladom uvedeného riešenia je návrh niektorého zo spoluvlastníkov na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva. Súd pri prejednávaní a rozhodovaní prípadu prihliada na veľkosť podielov ako aj na účelné využitie veci. Môže nastať aj stav, kedy rozdelenie veci nie je možné - napr. vzhľadom na jej stavebno-technické či iné podmienky. Ak by rozdelenie veci nebolo dobre možné, súd prikáže vec za primeranú náhradu jednému spoluvlastníkovi. Pritom súd prihliadne na to, aby sa vec mohla účelne využiť a tiež na násilné správanie podielového spoluvlastníka druhému spoluvlastníkovi.
Násilné správanie podielového spoluvlastníka
V praxi som sa stretol s prípadmi, kedy vzťahy medzi spoluvlastníkmi, i rodinnými príslušníkmi, boli tak napäté, že vyústili do násilného konania niektorého so spoluvlastníkov. V danej súvislosti si dovolím vám, i našim čitateľom, dať do pozornosti ust. § 208 ods. 1 písm. a, b, e) zákona č. 300/2005 Z. z., Trestný zákon v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sa trestného činu týrania blízkej alebo zverenej osoby dopustí ten, kto týra blízku osobu alebo osobu, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobujúc jej fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť, bezdôvodným odopieraním spánku, bývania alebo neodôvodneným obmedzovaním v prístupe k majetku, ktorý má právo užívať.
Ďalším protiprávnym konaním, ku ktorému dochádza, je aj neoprávnený zásah do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru. I tu sa jedná o trestný čin, ktorého sa dopustí ten, kto protiprávne obsadí alebo užíva dom alebo byt iného alebo kto oprávnenej osobe v užívaní domu alebo bytu neoprávnene bráni. Trestný zákon v § 218 ods. 1 umožňuje uložiť páchateľovi za uvedené konanie trest odňatia slobody až na dva roky.
Vážení čitatelia, ak máte obdobné skúsenosti alebo právny problém, k dispozícii je Vám nižšie uvedený kontakt.
Čitateľské otázky adresujte na: lasak@defensa.sk