Ekologické bývanie – fikcia alebo realita? Je možné stavať úsporne, zdravo a šetrne k životnému prostrediu?
Ekologické bývanie – fikcia alebo realita? Je možné stavať úsporne, zdravo a šetrne k životnému prostrediu?
Pojem ekológia začína byť v posledných rokoch skloňovaný čoraz častejšie; devastovanie prírody človekom už prináša hmatateľné „ovocie“ a pomaly sa to odráža aj na zdraví ľudskej populácie. Tieto otázky sa začínajú skloňovať aj v oblasti bývania. Dom či byt je miestom, kde so svojou rodinou trávime väčšinu svojho života, spíme tam, vyrastajú tam naše deti. Snaha o vytvorenie zdravého prostredia je tu teda pochopiteľná najmä u rodičov, ktorí chcú ochrániť svojich potomkov pred množstvom útočiacich alergií. Poďme sa teda pozrieť na možnosti, ktoré v tejto oblasti máme a ktoré by sme, ak nám to okolnosti dovoľujú, mali pre zdravie svojich blízkych aspoň sčasti využiť.
Stavba domu. Začiatkom je správny výber materiálu
Rozhodnutie pre ekologický spôsob života v súvislosti s bývaním je ideálne ešte pred začatím stavby domu. Ekologické bývanie má jednoduchú víziu: dom by mal byť presvetlený, vzdušný, nemala by v ňom byť nadmerná vlhkosť, ale ani príliš suchá klíma nie je dvakrát dobrá. Potrebná je preto najmä kvalitná izolácia, ktorá by zabránila neskoršiemu vlhnutiu stien, správne vykonané zateplenie, ktoré by nespôsobovalo plesne, a mnoho ďalších podobných faktorov. Na ich dosiahnutie treba začať najmä správnym výberom materiálu, z ktorého budeme dom stavať. Túto kľúčovú otázku však musíme vyriešiť v nadväznosti na predstavu, aký dom chceme mať; nie je totiž reálne použiť na hociktorý typ hocičo, sú tam nutné obmedzenia. Poďme si teda ukázať, z akých možností si môžeme voliť a aké alternatívy prichádzajú do úvahy.
Drevený dom
Domy z tohto prírodného materiálu sa akosi prirodzene hodia na vidiek; je to jednak kvôli faktu, že drevo tam vždy bolo v podstate najľahšie dostupným materiálom, a jednak preto, že tam „zapadajú do koloritu“. V posledných rokoch, konkrétne počas éry socializmu, im urbanizácia a s ňou spojená masová výstavba panelákov uštedrila tvrdú ranu, avšak po jeho skončení sa postupom času na ne prestalo pozerať ako na niečo zaostalé; na tomto fakte má zásluhu najmä snaha o návrat k ekologickému spôsobu života, ktorý v poslednom období môžeme pozorovať ako nový trend. Ten pomerne výrazne propaguje drevo ako prírodné a zdravotne nezávadné, čo sa v ére alergikov cení ako soľ. Na ich životnosť sú rôzne názory (cca do dvesto rokov), čo teda nepredstavuje problém, a ďalšou veľkou výhodou je ich nízka energetická náročnosť.
Ďalšou vecou, ktorú pri drevených domoch treba spomenúť, je aj čas ich stavby, ktorý predstavuje od jedného do troch mesiacov (záleží od firmy) a z tohto hľadiska im rozhodne nemôžu konkurovať klasické murované. Výhodou je aj jeho nižšia hmotnosť a lepšia tvárnosť, vďaka čomu sa s ním podstatne jednoduchšie pracuje, čo zaiste ocenia najmä odvážlivci, ktorí veci rozumejú a rozhodnú sa do stavby pustiť svojpomocne. Dom z dreva tiež skvele reguluje teplo, tu je však dôležitý jeho druh. Tomu treba venovať osobitnú pozornosť, nie každý sa na stavbu hodí a krok vedľa by mal veľmi nepriaznivé dôsledky.
Na výstavbu drevených domov sa najčastejšie používa guľový masív zo smrekového dreva. Je vhodné na tento účel najmä vďaka svojej hustote. Ďalšie druhy, ktoré túto základnú vlastnosť v takej miere nemajú, nájdu svoje využitie pri už hotovej stavbe napríklad ako podlaha či rôzne druhy obkladov, ktoré doplnia celkovú „ekologickosť“ domu; na samotnú stavbu však nie sú vhodné. Ide napríklad o jedľové, topoľové alebo brezové drevo.
Vyššie spomenutá rýchlosť výstavby dreveného domu má svoj veľký význam ešte v jednej oblasti; zrejme veľká väčšina záujemcov bude stavbu financovať hypotékou. Aj keď sa cena dreveného domu líši od ceny murovaného v priaznivom zmysle, predsa len treba rátať so zásahom do rodinného rozpočtu. Pri hypotéke na stavbu domu je vo všeobecnosti najväčšou nevýhodou časový úsek, počas ktorého už rodina hypotéku spláca, ale zároveň musí financovať aj svoje súčasné bývanie. Rýchlosť výstavby preto v takomto prípade predstavuje značnú úsporu.
Slamený dom
Tento typ sa v súčasnosti teší veľkej obľube v zahraničí; udomácňovať sa však už pomaly začína aj u nás. Prvým krokom je nosný skelet z dreva, potom sa ukladajú balíky slamy. Tie sú lisované a treba dať pozor najmä na vlhkosť; takisto je dôležité aj to, aby bola bez zŕn – teda ak nechceme bývať v spoločnosti myšiek. Nemalo by ale k tomu dôjsť aj preto, že slama je do balíkov lisovaná pod vysokým tlakom a ak je tento úkon prevedený kvalitne, hlodavce by v nej nemali nájsť ani miesto, ani vzduch.
Minimum vzduchu je pri tomto materiáli dôležité aj z ďalšieho podstatného dôvodu – kvôli požiarom. Kvôli čo najväčšej eliminácii tohto rizika sa po dokončení stavba ešte omieta hlinenou omietkou. Takýto dom má podstatne hrubšie steny ako klasický a treba brať už vopred do úvahy aj povahu interiéru, ktorý bude tvoriť vnútro domu. Týka sa to najmä tých jeho častí, ktoré by sme chceli zavesiť na stenu; najlepšie je „rozvrhnúť si ich“ v predstave ešte počas stavby, aby sme potom svoje plány nemuseli meniť kvôli skutočnosti, že niekoľko ťažších políc takáto stena jednoducho neunesie.
Slama sa vo všeobecnosti celkom dobre zháňa; iste však nikoho neprekvapí, že to neplatí pre každé ročné obdobie. Plánovanie stavby slameného domu sa teda nemôže zrealizovať príliš spontánne, avšak aj stavby akéhokoľvek iného typu domu majú svoje obmedzenia. Nie je to teda až taká veľká nevýhoda, ako by sa možno zdalo na prvý pohľad.
Ak sa pozrieme na cenu, pri tomto type ekologického domu veľmi príjemne prekvapí. Takisto potešia aj skvelé úsporné vlastnosti – tepelná izolácia je taká vysoká, že o zateplení už nie je potrebné uvažovať. Tu stojí za zmienku, že ak sa aj rozhodneme pre iný typ ekologického domu, slamu môžeme vždy použiť ako vrstvu na zateplenie. Opäť tu však treba rátať s jej hrubšou vrstvou.
Čo sa týka trvania stavby, od drevených domov sa až tak podstatne nelíšia, vyžaduje si cca 3 mesiace. Môže to však byť veľmi individuálne vzhľadom na skutočnosť, že slamený dom si mnohí ľudia stavajú sami. Netreba k tomu veľa, dôležité však je nepúšťať sa do toho úplne bez porady s odborníkom, najmä čom sa týka nosného skeletu a aj pri výbere slamy – je potrebné zohnať certifikované balíky.
Hlinený dom
Tento typ dáva zrejme najväčšie možnosti „rozletu fantázie“: pôdorysy tu majú naozaj rôznorodé podoby. Väčšinou sa do hliny primiešava aj cement (kvôli chladnejším mesiacom). Táto alternatíva ekologického domu je takisto finančne nenáročná, vyhriať takýto dom však nie je „iba tak“. Za zmienku však stojí, že teplo skvele drží a vo všeobecnosti sa odporúča nestavať ho napríklad počas jesene, ale na jar, aby sa počas letných mesiacov „vyhrial“. Nie je nutné túto zásadu dodržať, avšak je to nesporne veľká výhoda.
Pri stavbe hlineného domu sa zvykne pridávať i slama (kvôli odľahčeniu), nie však do úplne spodnej vrstvy. Vidíme teda, že v podstate všetky ekologické materiály sa dajú skvele kombinovať a každý z nich nájde uplatnenie, aj keď sa preň nerozhodneme ako pre primárny materiál. Keď sa hlinený dom postaví, spravidla sa tiež omietne hlinenou omietkou, ktorú sme spomenuli aj pri predchádzajúcom type. Hrúbka steny však takisto ako pri predchádzajúcom type ďaleko presahuje hrúbku klasickej steny; je to cca 50 cm.
Ďalšou veľkou výhodou je, že po základný materiál, hlinu, netreba „chodiť ďaleko“; zväčša sa používa tá z miesta stavby (aj keď nevyhovuje úplne akákoľvek). Pri stavbe je takisto potrebná rada odborníka, avšak nie je potrebný veľký počet ľudí. Okrem skvelej tepelnej izolácie, ktorú sme spomenuli, stojí za to spomenúť tiež aj zvukovú.
Montovaný dom
Táto alternatíva je opäť veľmi rýchla a finančne oveľa menej náročná ako výstavba klasického domu. Nie všetky druhy tu môžeme označiť ako ekologické – konštrukcia (základ) tu môže byť z dreva, ale i z panelov či tehál, nedá sa teda zaradiť k prvým trom uvedeným typom úplne bez obmedzenia. Tento typ domu si musíme celý objednať; v porovnaní s predchádzajúcimi typmi tam teda odpadá možnosť vlastnej sebarealizácie v natoľko komplexnej miere. Najprv sa vyhotoví základová doska, nareže sa materiál podľa plánu, zmontuje sa do konštrukcie a stavba sa oplášti. Objednávateľ tieto úkony zväčša len sleduje a nemusí sa na nich fyzicky podieľať; to však môže byť pre „stavbychtivých“, ako sme si povedali, aj nevýhoda.
Aj keď si však prípadne na montovaný dom nezvolíme ten najekologickejší materiál, veľkým plusom v tomto smere je, že sa stavia bez použitia chemických spojov. To je jednak plusom z hľadiska rýchlosti (nič nemusí schnúť), jednak uvedená šetrnosť k životnému prostrediu. Montované domy by sme teda pri zohľadnení všetkých používaných materiálov mohli z pohľadu ekológie označiť za akýsi „kompromis“ medzi klasickým domom a prvými troma typmi.
Ako teda vidíme, výber je pomerne široký; ak túžime po vlastnom dome, ale nechceme sa finančne zaťažovať na celé desaťročia a chceme brať do úvahy aj šetrnosť k prírode, niektorý z uvedených materiálov naše predstavy iste naplní. Odmenou za toto riešenie je okrem finančnej a časovej úspory aj dobrý pocit, že sa zodpovedne staráme nielen o materiálnu stránku veci a životné prostredie, ale aj o zdravie svojej rodiny.
Autor: Mgr. Katarína Macková
KTN: 08/11