Geodézia a jej úloha. Reálny dopad chýb pri vymeriavaní pozemkov v podobe susedských sporov.
Hranice pozemku sú pre každého vlastníka kúska zeme citlivou témou. Málokto sa v živote nestretol, či už priamo alebo nepriamo, s nejakým susedským sporom, ktorý sa niesol v tomto duchu. Tí, ktorých sa to netýka, majú svoje hranice vysporiadané rovnako ako ich susedia; ostatní už zrejme vopred vedia, o čom budeme hovoriť. V prípade takýchto sporov má kľúčovú úlohu geodézia a jej úloha pri vytyčovaní hraníc pozemkov. Poďme sa teda pozrieť bližšie na uvedené problémy.
Na to, aby sme sporom v tejto oblasti mohli porozumieť, potrebujeme dôkladne poznať niekoľko pojmov. Prvým z nich je geometrický plán; je to grafické znázornenie stavu nehnuteľností, ktoré slúži ako podklad na vklad a záznam práv k nehnuteľnostiam a zároveň aj ako technický podklad na právne úkony za podmienky zhody s údajmi platných výpisov zo správ katastra. Ďalším je vytyčovanie hraníc pozemkov, ktorých pravidlá určujú Smernice na vyhotovenie geometrických plánov a vytyčovanie hraníc pozemkov. Katastrálne územie je zoskupenie evidovaných pozemkov, katastrálnu mapu možno definovať ako zobrazenie všetkých nehnuteľností v uvedenom katastrálnom území spolu s ich označením aj pozemkom a geodet je odborník so vzdelaním a technickými znalosťami, ktoré mu umožňujú určovať, merať a zobrazovať pozemky, objekty, bodové polia a trasy, zhromažďovať informácie o nich a využívať ich pre plánovanie pozemkov a stavieb a ich efektívnu správu. Hranice konkrétnych pozemkov sú určené lomovými bodmi.
Určovanie hraníc pozemkov
Tento úkon vykonáva spôsobilý geodet. Nakoľko je to veľmi dôležitý údaj, čo sa týka pozemku i nehnuteľnosti, musí byť vykonaný odborne, aby neskôr nedochádzalo k susedským sporom, čo sa, bohužiaľ, v tejto oblasti stáva veľmi často. Môže sa stať, že aj pri samotnom určovaní vznikne nejaká nepresnosť, avšak omnoho frekventovanejšie sú prípady svojvoľného posúvania hraníc napríklad zo strany suseda.
Pri vytýčení hraníc pozemku sa vyznačuje poloha lomových bodov podľa geometrického plánu. Keďže je to podklad pre právne úkony, musí byť autorizačne overený geodetom a úradne potvrdený správou katastra. Ak dochádza k rozdeleniu pozemkov, musí byť na ňom zaznamenaný stav pred zmenou aj po zmene s predchádzajúcimi aj aktuálnymi údajmi.
Stáva sa, že stav v teréne sa z rôznych dôvodov nie vždy presne zhoduje s katastrálnou mapou; v takýchto prípadoch sa využije možnosť nechať si hranice vytýčiť geodetom. Tento úkon je vhodný aj pri akejkoľvek nejasnosti, čo sa týka rozmerov a hraníc pozemku, a to najmä vtedy, ak má o nich majiteľ pochybnosti. Po vytýčení hraníc geodetom majiteľ získa istotu, že pozemok je v určenom rozsahu v jeho vlastníctve a vyhne sa tak prípadným komplikáciám, ak by ho chcel niekedy napríklad predať.
Vyznačenie hraníc
Je výsledkom predchádzajúceho kroku; po vytýčení hraníc sa prikročí k ich vyznačeniu do terénu na základe zákresu v katastrálnej mape. Označia sa lomové body pozemku a následne sa s touto skutočnosťou oboznámi nielen vlastník predmetnej parcely, ale i vlastníci okolitých priľahlých pozemkov, ktorých sa hranica dotkne. Vyhotoví sa protokol o vytýčení hraníc pozemku s ich súradnicami a ako žiadateľ, tak i vlastníci priľahlých pozemkov dostanú dokumentáciu o stave nových skutočností.
O uvedené úkony sa však nežiada iba vtedy, ak ide o aktuálne rozdelenie pozemku alebo o nejaký spor; môže sa stať, že vlastník pozemku „papierovo“ vie, ako by mal byť ohraničený jeho pozemok, avšak jeho terén je takej povahy, že sa to nedá zistiť. Ak si chce za týchto okolností napríklad postaviť plot, je rozumné si reálnu polohu hraníc pozemku radšej overiť. Záujem z podobných dôvodov sa vyskytuje najmä v súvislosti s pozemkami, na ktorých sú rodinné domy, prípadne farmy – teda menšie plochy, kde je reálne uvažovať o oplotení.
Ohradiť si svoj pozemok je za bežných okolností právom každého vlastníka; sú však prípady, kedy to obec nepovoľuje. Tento úkon je možné zakázať napríklad v blízkosti nejakého jazera a v podobných prípadoch, keď by to spôsobovalo problémy. Rozhodnutie nepostaviť si plot však môže byť aj dobrovoľné a stáva sa to pomerne často, keďže sa čoraz viac začína preferovať „otvorený priestor“. Veľmi obľúbený je aj kompromis medzi oplotením a neoplotením v podobe označenia skôr dekoratívneho charakteru, ako sú rôzne kamene alebo rastliny. Tento spôsob je nenásilný a estetický, zástancovia oplotenia však protiargumentujú faktom, že mu chýba ochranná funkcia.
Vytyčovanie hraníc v sporných prípadoch
Osobitnou kapitolou je riešenie susedských sporov; v tejto oblasti ich je, ako sme si už povedali, požehnane. Ak je hranica sporná, znamená to, že na jednej strane došlo k porušeniu vlastníckeho práva. Vtedy zvyčajne dáva podnet na nápravu dotknutá strana, ktorá sa týmto spôsobom domáha zmeny stavu. Spory tejto povahy rieši všeobecný súd; prípady, ktorých sa to týka, sú najmä narušenie hranice buď odstránením oplotenia alebo jeho posunutím, prípadne môže ísť o odoranie medze alebo o postavenie plota či časti stavby na susedovo územie. Ak druhá strana nejaví ochotu stav údajnej krivdy napraviť, prípadne ak tvrdí, že je v práve, nastupuje žaloba a väčšinou zdĺhavé konanie, počas ktorého si susedia poväčšine „osladzujú“ život.
Podobné problémy však môžu nadobudnúť aj iný rozmer. Pomerne často nastáva takáto situácia: majiteľ pozemku si na ňom chce postaviť poschodový rodinný dom. To však nemusí byť práve po chuti susedovi, ktorý následkom toho napríklad príde o výhľad; snaží sa teda nájsť nejaký dôvod, vďaka ktorému by vybavil stavebnú uzáveru alebo aspoň skomplikoval a natiahol proces udelenia stavebného povolenia. Sú známe prípady, keď na to stačilo zopár centimetrov susedovho pozemku pod krivým plotom, napriek tomu, že pri nejakom malom kúsku ani nemuselo ísť o úmysel posúvať hranice. Ak však sused správnosť hraníc na súde napadne a potom neumožní protistrane dohodu, tá sa do stavby pustiť nemôže. Sused tak môže suseda „držať v šachu“ dlhé roky a predať pozemok, na ktorom je súdny spor, je takmer nemožné.
Najčastejšie sú však prípady s posunutím plota, prípadne s postavením celého plota na susedovom pozemku. Takýto čin má samozrejme za následok žalobu dotknutej strany, po čom spravidla nasleduje súd spojený s vymeriavaním hraníc pozemkov geodetom. Ten hranice určí, súd rozhodne, ale druhá strana odmietne verdikt súdu uznať a prestane preberať úradné listiny, čím sa komplikuje a naťahuje každá snaha veci vyriešiť. Tu môže pomôcť návrh sporný kúsok pozemku, za predpokladu, že ho majiteľ oželie, susedovi odpredať; dobrým argumentom je fakt, že ak to dá ukrivdená strana na stavebný úrad, suseda vyjde legalizácia čiernej stavby (ak ide o masívnejší plot alebo o nejakú menšiu stavbu, napríklad hospodársku búdku) podstatne drahšie.
Frekventované sú však aj spory „ľahšieho“ charakteru; často nejde ani o čiernu stavbu, ani o plot, ale len o prevísajúce konáre, prerastajúci vinič, prípadne zanedbávanie záhrady, z ktorej potom prerastá burina, „preliezajú“ škodcovia alebo nestrážené domáce zvieratá a podobne. Tieto malé spory sú niekedy ešte väčším problémom než veľké; problémy takej povahy by sa mali riešiť tak, že sused urobí nápravu, oreže konáre alebo vinič a určená komisia by pravidelne kontrolovala stav veci. Väčšinou však je realitou to, že strana domáhajúca sa nápravy má zo života peklo.
Susedské spory a určovanie sporných hraníc komplikuje ešte jeden fakt: pri vymeriavaní pozemkov v minulosti sa zhotovovali mapy, ktoré nemali takú vysokú presnosť ako tie dnešné, resp. nebola tam tolerancia na centimetre, ako je v súčasnosti. Tieto naťahovania preto bývajú dlhé a náročné, protistrany si navzájom odmietajú uznať zistenia svojich geodetov, spor sa posúva stále „vyššie“ a trvá dlhé roky.
Ako teda vidíme, zameranie a vytýčenie hraníc pozemku je kľúčový fakt, od ktorého sa odvíja nielen prípadná stavba na pozemku, ale aj celoživotné vzťahy so susedmi. Stojí teda za to tieto hranice dôkladne poznať a vedieť ich polohu v prípade potreby aj preukázať. Do istej miery sa tak dá vyhnúť mnohým „susedským“ problémom v budúcnosti.
Autor: Mgr. Katarína Macková
KTN: 10/11