Dohoda o vysporiadaní vlastníckeho práva
Vlastnícke právo je právom absolútnym, pôsobí erga omnes (voči všetkým) a je nepremlčateľné. Právna úprava vlastníckeho práva je upravená nielen ústavou ale najmä zákonom č. 40/1964 Zb. Občianskym zákonníkom. Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Rovnaké práva a povinnosti majú všetky subjekty vlastníckeho práva, a to tak fyzické osoby, ako právnické osoby, ako aj štát, ak je účastníkom občianskoprávnych vzťahov. Rovnaké postavenie vlastníkov vyplýva nielen z Ústavy SR, Občianskeho zákonníka ako základných právnych predpisov upravujúcich občianskoprávne vzťahy ale aj z Listiny základných práv a slobôd, ktorá bola inkorporovaná do nášho právneho poriadku ústavným zákonom 23/1991 Zb. Vlastník veci má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neoprávnene zadržuje. Predmet vlastníctva, t. j. vec nemusí byť len vo vlastníctve len jednej osoby, ale môže patriť aj viacerým osobám. Ak vlastníctvo k tej istej veci patrí dvom alebo viacerým osobám (tak fyzickým ako aj právnickým, prípadne štátu), jedná sa v takomto prípade o spoluvlastnícky vzťah.
Právny poriadok Slovenskej republiky rozlišuje dva druhy spoluvlastníctva, a to vlastníctvo podielové, alebo vlastníctvo bezpodielové, pričom v praxi sa môže vyskytnúť aj kombinácia vlastníckych vzťahov, keď na jednej strane bude napr. jeden vlastník (napr. fyzická osoba) a na druhej strane budú manželia (tí majú vec v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov). Na rozdiel od bezpodielového spoluvlastníctva manželov je základným znakom podielového spoluvlastníctva spoluvlastnícky podiel. Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Výška spoluvlastníckeho podielu vyplýva podľa toho ako spoluvlastnícky vzťah vznikol, buď z dohody účastníkov (dvoch alebo viacerých), z právneho predpisu, alebo z rozhodnutia súdu. Ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké. Z právnych úkonom týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. Ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe. Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.
Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vysporiadaní, ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná. Tak ako môže spoluvlastnícky vzťah vzniknúť môže aj zaniknúť. Všeobecne platí zásada, že nikoho nemožno nútiť, aby zostal v spoluvlastníckom vzťahu. Jednou z možností zániku spoluvlastníckeho vzťahu je dohoda o zrušení a vysporiadaní spoluvlastníctva. V prípade, ak nedôjde k medzi spoluvlastníkmi k dohode o zrušení a vysporiadaní spoluvlastníctva, zruší a vysporiada spoluvlastníctvo súd , a to vždy len na návrh niektorého spoluvlastníka. Súd pri vysporiadaní prihliadne na veľkosť podielov. Dohoda o zrušení a vysporiadaní spoluvlastníctva by mala v zásade riešiť vzťah spoluvlastníkov k veci ako celku, aj keď pri dohode majú jej účastníci oveľa viac možností ako keď sa riešenie zrušenia a vysporiadania spoluvlastníctva prenechá na súdne rozhodnutie. Účastníkmi dohody o zrušení a vysporiadaní spoluvlastníctva (ďalej len „dohoda“) sú všetci spoluvlastníci. V prípade ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť musí mať dohoda písomnú formu a okrem všeobecných náležitostí právneho úkonu ju treba chápať ako zmluvu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pri ktorej sa vlastnícke právo nadobúda až rozhodnutím o povolení vkladu do katastra nehnuteľností a preto musí mať takáto dohoda aj náležitosti v súlade s ustanovením zákona o katastri nehnuteľností v znení zmien a doplnkov, prípadne ak je predmetom dohody byt (nebytový priestor), tak musí mať takáto dohoda náležitosti v súlade s ustanovením zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.