Smrť prenajímateľa a preplatky na energiách
Pred rokom sme s priateľkou uzavreli nájomnú zmluvu s mojím strýkom, ktorej predmetom bol nájom bytu v Bratislave. Strýko nedávno zomrel a my naďalej užívame jeho byt. Poštou sme dostali oznam od elektrární a plynární, že máme na byte preplatky. Do situácie sa zaangažovala strýkova manželka, ktorá nikdy nechcela, aby sme v byte bývali a chce nás z bytu vyštvať. Je agresívna, vyhráža sa nám. Môžeme naďalej byt užívať alebo má strýková žena na to právo? Komu máme teraz platiť nájomné? Čo máme podniknúť s preplatkami, môžeme ich vybrať na pošte?
Ing. Ernest. P., Bratislava
Nájomná zmluva je dvojstranný právny úkon, v rámci ktorého sa zmluvné strany dohodli na svojich právach a povinnostiach ku konkrétnemu predmetu nájmu - v danom prípade bytu. Zmluvu ako takú môžu uzavrieť fyzické alebo právnické osoby, teda reálne existujúce subjekty. V prípade fyzických osôb spôsobilosť vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou a tá sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku. Fyzická osoba by nemala byť na svojej zmluvnej voľnosti obmedzená alebo dokonca pozbavená. I právnické osoby majú spôsobilosť mať práva a povinnosti, avšak táto spôsobilosť je podmienená ich vznikom - právnické osoby vznikajú dňom, ku ktorému sú zapísané do obchodného alebo do iného zákonom určeného registra.
Smrťou fyzickej osoby zaniká jej spôsobilosť mať práva a brať na seba povinnosti. V rámci dedičského práva platí zásada, že dedičstvo sa nadobúda poručiteľovou smrťou. Uvedená zásada má za následok, že právne úkony urobené dedičmi po smrti poručiteľa (ako napr. dedičská dohoda), sa považujú za právne úkony urobené v okamihu smrti poručiteľa, pôsobia ex tunc - spätne. To isté platí aj o občianskoprávnych vzťahoch založených dohodou medzi pozostalým manželom (tu: strýkova manželka) a dedičmi.
Zánik nájomného vzťahu
Keďže váš strýko zomrel, prestal byť právnym subjektom a nemôže byť ďalej viazaný nájomnou zmluvou. Tým súčasne zaniká i nájomná zmluva. Prvou otázkou v súvislosti s bytom môže byť, či byt bol vo výlučnom vlastníctve vášho strýka alebo v BSM s jeho manželkou. Táto otázka sa však týka konania o dedičstve a určenia podielov spôsobilých dedičov v rámci vyporiadania majetku po poručiteľovi. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov ako vecné právo smrťou poručiteľa zaniká. O tom, čo z BSM po poručiteľovi a jeho pozostalej manželke patrí do dedičstva, rozhodne súd uznesením.
Smrť fyzickej osoby má za následok, že isté práva - v závislosti od ich povahy – buď prechádzajú na iné osoby bez ohľadu na to, či ide o dedičov alebo nie, a to na základe osobitného zákonného ustanovenia, teda nie dedením. Sem patrí napr. právo z nájmu bytu, kedy podľa § 706 a 707 OZ prechádza právo pôvodného nájomcu na jeho deti, vnukov, rodičov, súrodencov, zaťa a nevestu, ktorí s ním žili v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt.
Z judikatúry
Prenajímateľ zomrel - v byte by ste sa podľa zákona zdržiavali neoprávnene, keďže nájom zaniká aj napr. dedením. Tým je súčasne zodpovedaná aj otázka platenia nájomného. Pokiaľ ide o preplatky na energiách - tie predstavujú pohľadávky poručiteľa, ktoré súd prejedná v rámci konania o dedičstve. Obdobie medzi smrťou vášho strýka a právoplatnosťou uznesenia súdu o vyporiadaní dedičstva má osobitný právny režim. V danej súvislosti upriamujem vašu pozornosť na judikatúru - konkrétne na rozsudok Mestského súdu v Prahe, spis. zn. 11 Co 48/72, R 42/1974:
“V období medzi nadobudnutím dedičstva (§ 460 Občianskeho zákonníka, OZ) a potvrdením nadobudnutia dedičstva (§ 482 a § 483 OZ) sú z právnych úkonov týkajúcich sa vecí (majetkových práv) z dedičstva povinní i oprávnení voči iným osobám všetci dedičia poručiteľa, ktorí dedičstvo dosiaľ neodmietli, spoločne a nerozdielne. Ich dedičský podiel pritom vyjadruje mieru, akou sa dedičia navzájom podieľajú na právach a povinnostiach týkajúcich sa vecí (majetkových práv) z dedičstva.“
Zabezpečenie dedičstva
Súd vykonáva najnutnejšie zabezpečenie vecí po poručiteľovi, ak to vyžaduje všeobecný záujem alebo dôležitý záujem účastníkov. Súd prejednávajúci dedičstvo aj bez návrhu vykoná neodkladné opatrenia, najmä zabezpečí dedičstvo, zverí veci osobnej potreby manželovi poručiteľa alebo inému členovi domácnosti, postará sa o predaj vecí, ktoré nemožno uschovať bez nebezpečenstva škody alebo nepomerných nákladov, prípadne ustanoví správcu dedičstva alebo jeho časti (ďalej len "správca"). Ak predmetný byt nebol súčasťou BSM vášho strýka a jeho manželky (vašej tety), alebo vaša teta nebola ustanovená za správcu dedičstva, môže požiadať súd o podniknutie príslušných krokov smerujúcich k vyprataniu bytu a jeho zabezpečeniu až do právoplatného skončenia konania o dedičstve.
Čitateľské otázky adresujte na: lasak@defensa.sk