Nadobúdanie tuzemských nehnuteľností cudzincami
Náš rodinný priateľ pochádza zo Španielska. Často navštevuje Slovensko a zapáčilo sa mu u nás natoľko, že by si tu chcel kúpiť pozemok. Známi mi povedali, že cudzinci nemôžu nadobudnúť slovenské nehnuteľnosti, alebo že sú v tomto smere obmedzení. Radi by sme nášmu španielskemu priateľovi pomohli, prosíme vás preto o radu.
Svätopluk T., Komjatice
Vy, prípadne Váš priateľ môžete byť pokojný. Vo všeobecnosti medzi verejnosťou je vžitý mýtus o tom, že cudzinci nemôžu nadobúdať nehnuteľnosti v tuzemsku. Jedná sa však len o laickú neznalosť. Opak je však pravdou.
V súvislosti s otázkou nadobúdania nehnuteľností cudzími štátnymi príslušníkmi na území Slovenskej republiky dávam do pozornosti zákon č. 202/1995 Z.z., Devízový zákon v znení neskorších predpisov. Tento zákon predstavuje na území Slovenskej republiky právny rámec nadobúdania nehnuteľností inými subjektami ako sú slovenskí občania či slovenské obchodné spoločnosti / družstvá a podobne.
Predmetný zákon, okrem iného, upravuje práva a povinnosti tuzemca, teda právnickej osoby so sídlom v tuzemsku alebo fyzickej osoby s trvalým pobytom v tuzemsku, a cudzozemca pri obchodovaní s devízovými hodnotami, pri nadobúdaní nehnuteľností, pri poskytovaní finančných úverov do zahraničia.
Cudzozemcom podľa Devízového zákona je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nie je tuzemcom. Cudzozemcom je aj organizačná zložka cudzozemca v tuzemsku s výnimkou pobočky zahraničnej banky v tuzemsku pri výkone činnosti vyplývajúcej z povolenia pôsobiť ako banka, keď má postavenie tuzemca.
Paragraf 7 ods. 3 Devízového zákona výslovne ustanovuje, že cudzí štátny príslušník môže v tuzemsku nadobúdať nehnuteľnosti.
Pôvodná právna úprava
Pred vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie platili pre cudzincov a pre iné netuzemské subjekty odlišné pravidlá. Podľa Devízového zákona platného k 30 aprílu 2004 mohol cudzozemec nadobudnúť vlastnícke práva k nehnuteľnostiam v tuzemsku iba dedením, pre diplomatické zastúpenie cudzieho štátu za podmienky vzájomnosti (reciprocita), ďalej ak išlo o nehnuteľnosť nadobúdanú do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, z ktorých iba jeden bol cudzozemec, alebo ak mal cudzozemec nadobudnúť nehnuteľnosť od manžela, súrodencov, rodičov alebo prarodičov, tiež výmenou tuzemskej nehnuteľnosti, ktorú vlastnil, za inú tuzemskú nehnuteľnosť, príp. ak cudzozemec mal predkupné právo z titulu podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti alebo ak išlo o stavbu, ktorú cudzozemec vystaval na pozemku vo svojom vlastníctve.
Súčasný právny stav
V súvislosti so vstupom SR do EÚ došlo aj k zmene našej právnej úpravy vo vzťahu k nadobúdaniu nehnuteľností cudzincami. Cudzozemec môže v zmysle § 19a Devízového zákona v platnom a účinnom znení nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v tuzemsku.
Výnimku však tvorí ustanovenie § 19a ods. 2 Devízového zákona. Cudzozemec tak je vylúčený z možnosti nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na území SR, a to k pôde, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond nachádzajúci sa za hranicou zastavaného územia obce a k pôde, ktorá tvorí lesný pôdny fond nachádzajúci sa za hranicou zastavaného územia obce.
Vyššie uvedené obmedzenia sa nevzťahujú na cudzozemcov pri dedení a na cudzozemcov, ktorí sú občanmi Slovenskej republiky alebo štátnymi príslušníkmi členského štátu Európskej únie a majú na základe registrácie právo na prechodný pobyt, ak ide o nadobudnutie vlastníckeho práva k pôde, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond a na ktorej hospodária najmenej tri roky po nadobudnutí platnosti Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii.
Obmedzenia vo vzťahu k cudzincom
Cudzozemec ďalej nemôže nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktorých nadobúdanie je obmedzené osobitnými predpismi. Týmito predpismi sú napr. zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon), zákon č. 184/2002 Z.z. o vodách (vodný zákon), zákon č. 287/1994 Z.z. o ochrane prírody a krajiny a zákon č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti.
Ustanovenia Devízového zákona sa však použijú, len ak neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná. Môže pritom ísť o bilaterálne alebo multilaterálne zmluvy, ktoré danú problematiku môžu upravovať odlišným spôsobom a ktoré boli ratifikované a vyhlásené zákonom ustanoveným spôsobom.
V súvislosti s otázkou nadobúdania nehnuteľností cudzími štátnymi príslušníkmi na území Slovenskej republiky dávam do pozornosti zákon č. 202/1995 Z.z., Devízový zákon v znení neskorších predpisov. Tento zákon predstavuje na území Slovenskej republiky právny rámec nadobúdania nehnuteľností inými subjektami ako sú slovenskí občania či slovenské obchodné spoločnosti / družstvá a podobne.
Predmetný zákon, okrem iného, upravuje práva a povinnosti tuzemca, teda právnickej osoby so sídlom v tuzemsku alebo fyzickej osoby s trvalým pobytom v tuzemsku, a cudzozemca pri obchodovaní s devízovými hodnotami, pri nadobúdaní nehnuteľností, pri poskytovaní finančných úverov do zahraničia.
Cudzozemcom podľa Devízového zákona je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nie je tuzemcom. Cudzozemcom je aj organizačná zložka cudzozemca v tuzemsku s výnimkou pobočky zahraničnej banky v tuzemsku pri výkone činnosti vyplývajúcej z povolenia pôsobiť ako banka, keď má postavenie tuzemca.
Paragraf 7 ods. 3 Devízového zákona výslovne ustanovuje, že cudzí štátny príslušník môže v tuzemsku nadobúdať nehnuteľnosti.
Pôvodná právna úprava
Pred vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie platili pre cudzincov a pre iné netuzemské subjekty odlišné pravidlá. Podľa Devízového zákona platného k 30 aprílu 2004 mohol cudzozemec nadobudnúť vlastnícke práva k nehnuteľnostiam v tuzemsku iba dedením, pre diplomatické zastúpenie cudzieho štátu za podmienky vzájomnosti (reciprocita), ďalej ak išlo o nehnuteľnosť nadobúdanú do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, z ktorých iba jeden bol cudzozemec, alebo ak mal cudzozemec nadobudnúť nehnuteľnosť od manžela, súrodencov, rodičov alebo prarodičov, tiež výmenou tuzemskej nehnuteľnosti, ktorú vlastnil, za inú tuzemskú nehnuteľnosť, príp. ak cudzozemec mal predkupné právo z titulu podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti alebo ak išlo o stavbu, ktorú cudzozemec vystaval na pozemku vo svojom vlastníctve.
Súčasný právny stav
V súvislosti so vstupom SR do EÚ došlo aj k zmene našej právnej úpravy vo vzťahu k nadobúdaniu nehnuteľností cudzincami. Cudzozemec môže v zmysle § 19a Devízového zákona v platnom a účinnom znení nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v tuzemsku.
Výnimku však tvorí ustanovenie § 19a ods. 2 Devízového zákona. Cudzozemec tak je vylúčený z možnosti nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na území SR, a to k pôde, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond nachádzajúci sa za hranicou zastavaného územia obce a k pôde, ktorá tvorí lesný pôdny fond nachádzajúci sa za hranicou zastavaného územia obce.
Vyššie uvedené obmedzenia sa nevzťahujú na cudzozemcov pri dedení a na cudzozemcov, ktorí sú občanmi Slovenskej republiky alebo štátnymi príslušníkmi členského štátu Európskej únie a majú na základe registrácie právo na prechodný pobyt, ak ide o nadobudnutie vlastníckeho práva k pôde, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond a na ktorej hospodária najmenej tri roky po nadobudnutí platnosti Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii.
Obmedzenia vo vzťahu k cudzincom
Cudzozemec ďalej nemôže nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktorých nadobúdanie je obmedzené osobitnými predpismi. Týmito predpismi sú napr. zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon), zákon č. 184/2002 Z.z. o vodách (vodný zákon), zákon č. 287/1994 Z.z. o ochrane prírody a krajiny a zákon č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti.
Ustanovenia Devízového zákona sa však použijú, len ak neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná. Môže pritom ísť o bilaterálne alebo multilaterálne zmluvy, ktoré danú problematiku môžu upravovať odlišným spôsobom a ktoré boli ratifikované a vyhlásené zákonom ustanoveným spôsobom.