Nadobúdanie tuzemských nehnuteľností cudzincami

 

Náš rodinný priateľ pochádza zo Španielska. Často navštevuje Slovensko a zapáčilo sa mu u nás natoľko, že by si tu chcel kúpiť pozemok. Známi mi povedali, že cudzinci nemôžu nadobudnúť slovenské nehnuteľnosti, alebo že sú v tomto smere obmedzení. Radi by sme nášmu španielskemu priateľovi pomohli, prosíme vás preto o radu.

 

Svätopluk T., Komjatice

Vy, prípadne Váš priateľ môžete byť pokojný. Vo všeobecnosti medzi verejnosťou je vžitý mýtus o tom, že cudzinci nemôžu nadobúdať nehnuteľnosti v tuzemsku. Jedná sa však len o laickú neznalosť. Opak je však pravdou.

V súvislosti s otázkou nadobúdania nehnuteľností cudzími štátnymi príslušníkmi na území Slovenskej republiky dávam do pozornosti zákon č. 202/1995 Z.z., Devízový zákon v znení neskorších predpisov. Tento zákon predstavuje na území Slovenskej republiky právny rámec nadobúdania nehnuteľností inými subjektami ako sú slovenskí občania či slovenské obchodné spoločnosti / družstvá a podobne.

Predmetný zákon, okrem iného, upravuje práva a povinnosti tuzemca, teda právnickej osoby so sídlom v tuzemsku alebo fyzickej osoby s trvalým pobytom v tuzemsku, a cudzozemca pri obchodovaní s devízovými hodnotami, pri nadobúdaní nehnuteľností, pri poskytovaní finančných úverov do zahraničia.

Cudzozemcom podľa Devízového zákona je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nie je tuzemcom. Cudzozemcom je aj organizačná zložka cudzozemca v tuzemsku s výnimkou pobočky zahraničnej banky v tuzemsku pri výkone činnosti vyplývajúcej z povolenia pôsobiť ako banka, keď má postavenie tuzemca.

Paragraf 7 ods. 3 Devízového zákona výslovne ustanovuje, že cudzí štátny príslušník môže v tuzemsku nadobúdať nehnuteľnosti.


Pôvodná právna úprava

Pred vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie platili pre cudzincov a pre iné netuzemské subjekty odlišné pravidlá. Podľa Devízového zákona platného k 30 aprílu 2004 mohol cudzozemec nadobudnúť vlastnícke práva k nehnuteľnostiam v tuzemsku iba dedením, pre diplomatické zastúpenie cudzieho štátu za podmienky vzájomnosti (reciprocita), ďalej ak išlo o nehnuteľnosť nadobúdanú do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, z ktorých iba jeden bol cudzozemec, alebo ak mal cudzozemec nadobudnúť nehnuteľnosť od manžela, súrodencov, rodičov alebo prarodičov, tiež výmenou tuzemskej nehnuteľnosti, ktorú vlastnil, za inú tuzemskú nehnuteľnosť, príp. ak cudzozemec mal predkupné právo z titulu podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti alebo ak išlo o stavbu, ktorú cudzozemec vystaval na pozemku vo svojom vlastníctve.


Súčasný právny stav

V súvislosti so vstupom SR do EÚ došlo aj k zmene našej právnej úpravy vo vzťahu k nadobúdaniu nehnuteľností cudzincami. Cudzozemec môže v zmysle § 19a Devízového zákona v platnom a účinnom znení nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v tuzemsku.

Výnimku však tvorí ustanovenie § 19a ods. 2 Devízového zákona. Cudzozemec tak je vylúčený z možnosti nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na území SR, a to k pôde, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond nachádzajúci sa za hranicou zastavaného územia obce a k pôde, ktorá tvorí lesný pôdny fond nachádzajúci sa za hranicou zastavaného územia obce.

Vyššie uvedené obmedzenia sa nevzťahujú na cudzozemcov pri dedení a na cudzozemcov, ktorí sú občanmi Slovenskej republiky alebo štátnymi príslušníkmi členského štátu Európskej únie a majú na základe registrácie právo na prechodný pobyt, ak ide o nadobudnutie vlastníckeho práva k pôde, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond a na ktorej hospodária najmenej tri roky po nadobudnutí platnosti Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii.


Obmedzenia vo vzťahu k cudzincom

Cudzozemec ďalej nemôže nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktorých nadobúdanie je obmedzené osobitnými predpismi. Týmito predpismi sú napr. zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon), zákon č. 184/2002 Z.z. o vodách (vodný zákon), zákon č. 287/1994 Z.z. o ochrane prírody a krajiny a zákon č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti.

Ustanovenia Devízového zákona sa však použijú, len ak neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná. Môže pritom ísť o bilaterálne alebo multilaterálne zmluvy, ktoré danú problematiku môžu upravovať odlišným spôsobom a ktoré boli ratifikované a vyhlásené zákonom ustanoveným spôsobom.


Späť

Apartmány pri mori Apartmány pri mori

 „Počas letných prázdnin, ale aj pár mesiacov pred nimi značné množstvo realitných kancelárií dáva do pozornosti nie len klasickú kúpu nehnuteľnosti, ale do popredia sa dostáva pre Slovákov ponuka kúpy apartmánov v zahraničí. A tak veľa našincov už svoje letné dovolenky neplánuje cez cestovné kancelárie, ale rovno rozmýšľajú nad kúpou vlastnej nehnuteľnosti pri mori. Medzi najobľúbenejšie krajiny pre letný domov sa tak pre mnoho Slovákov stávajú destinácie v Chorvátsku či Bulharsku.“Čo na tom apartmáne jeAk si mnohí vybavia more a piesočnú..

Bývanie v podkroví

 Podkrovie je aj dnes pre niektorých vyhľadávaným obytným priestorom. Už od začiatku 90tych rokov sa realizujú prestavby strešných konštrukcií starších mestských, či rodinných domov prostredníctvom nadstavby. A to nielen v mestách ale aj na vidieku Za príčinu možno považovať nielen počiatočnú príťažlivosť podkrovných priestorov, ale aj pokles bytovej výstavby z pred pár rokov. Nadstavby tak riešia problém v centrách väčších a stredných miest, kde je výstavba nových bytových priestorov pridrahá alebo nereálna.Je dôležité uvedomiť si rozdiel medzi..

Novostavba alebo rekonštrukcia?

 Do čoho je lepšie investovať, čo sa oplatí a za akých podmienok? Kedy je čo výhodnejšie či už z pohľadu financovania, životnosti, lokality, opätovného predaja, zhodnocovania a pod. A čo novostavba, oplatí sa kúpiť hotový byt alebo radšej holobyt? Čo je momentálne „najlepšou“ investíciou, vyšší štandard alebo len nižší štandard? Rozhodnutiu, či investovať do novostavby alebo kúpiť starý byt a zrekonštruovať ho, by malo predchádzať dôkladné zváženie charakteristík oboch porovnávaných typov bytov, ako aj možností, schopností a budúcich..

Práva a povinnosti k spoločnému bytu

Pred asi pol rokom som sa oženil a teraz nám bol s manželkou pridelený obecný byt. Aké sú naše práva a povinnosti k spoločnému bytu? Čo sa stane v prípade, že sa rozvedieme, komu byt zostane? Môžeme byt od obce kúpiť?R.E. Kráľ, Bratislava Z otázky vyplýva, že Vám a Vašej manželke vznikol (podpisom nájomnej zmluvy s obcou) spoločný nájom obecného bytu. Podľa Občianskeho zákonníka budete mať k bytu rovnaké práva a povinnosti, najmä budete mať právo byt spoločne užívať a povinnosť podieľať sa spoločne na nákladoch spojených s užívaním bytu. Bežné..

Riešenie dedičskej otázky medzi živými a mimo testamentu

Čo je darované, patrí len jednému z manželov Rodinný dom, ktorý podľa vašich slov mal nadobudnúť darovaním počas existencie vášho manželstva manžel, je výlučne jeho majetkom. To, že v darovacej zmluve nefigurujete vy ako manželka, je tým, že darca chcel nehnuteľnosť darovať výlučne manželovi. Veci, ktoré jeden z manželov počas manželstva získal darovaním, príp. dedením, netvoria tak predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Skutočnosť, že predmetnú nehnuteľnosť užívate a obývate, je daná existenciou manželstva, a teda ju užívate z..

Porozvodové otázniky - spor o vypratanie družtevného bytu

V roku 1977 mi spolu s manželkou bol pridelený družstevný byt, obaja sme boli členmi družstva. Tento byt som nerušene obýval a užíval. Požiadal som družstvo o prevod vlastníctva k tomuto bytu. V apríli a máji roku 2003 mi však zo strany družstva boli doručené výzvy na vydanie bytu, dôvodom bolo, že mojej manželke, s ktorou som neviedol dlhodobo spoločnú domácnosť, bol v roku 1990 pridelený družstvom iný byt a vraj som sa spolu s ňou družstvu písomne zaviazal tento byt odovzdať a presťahovať sa do novoprideleného bytu. V roku 2000 kedy sme sa s manželkou rozvádzali,..

Kúpa nehnutelnosti zaťaženej vecným bremenom alebo záložným právom na nehnuteľnosti?

Pred samotnou kúpou zaťaženej nehnutelnosti je vhodné, aby si kupujúci v prvom rade jasne ozrejmil, či skutočne chce nadobudnúť nehnuteľnosť s ťarchou alebo nezaťaženú nehnuteľnosť. Jeho postup závisí od toho, či nehnuteľnosť je nadobúdaná priamo konaním kupujúceho alebo cez sprostredkovateľa - realitnú kanceláriu. Kupujúci by si mal vyžiadať relevantné a najmä aktuálne doklady ohľadne predmetnej nehnuteľnosti, napr. originál  listu vlastníctva. Na liste vlastníctva, ktorý môže získať od predávajúceho, od realitnej kancelárie..

Bývať v novom sa dá aj bez hypotéky (a založenia nehnuteľnosti)

Záujem Slovákov zlepšovať svoje bývanie je akcelerovaný predovšetkým dostupnosťou úverov, aj rastúcou ponukou nových projektov. Nie každý si však hypotéku môže dovoliť alebo sa ľudia jednoducho boja zadĺžiť na dekády, resp. založiť nehnuteľnosť, v ktorej bývajú. Zlepšovanie kvality bývania je však jednou zo základných ľudských potrieb. Stále málo využívanou možnosťou sú systémové rekonštrukcie existujúceho domu či bytu. Štatistiky potvrdzujú, že byt alebo dom, ktorý má spĺňať potreby svojho užívateľa, by mal prejsť po 15 rokoch modernizačnou..

Súčasná podoba finančných úverov

„Hypotéka, slovo ktoré sa v poslednom období hrnie na nás snáď zo všetkých strán. Na celom svete sa stala synonymom finančnej krízy. My si ju však budeme v tomto článku všímať ako produkt, pomocou ktorého si môžeme zabezpečiť svoj sen o bývaní. Z tohto dôvodu sme oslovili niekoľko finančných inštitúcií na Slovenskom finančnom trhu, aby mám pomocou modelových príkladov ponúkli svoje produkty.“Čo by ste mali vedieť o úveroch na bývanieNa začiatku by sme si mali povedať, na čo vlastne hypotekárny úver slúži. Tento druh služby pre klienta znamená..


Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies.