Prevod vlastníctva bytu a poplatková povinnosť
V roku 2003 sme sa s manželom rozhodli odkúpiť do osobného vlastníctva obecný byt, v ktorom sme ako nájomníci bývali od roku 1974. Odpredaj bytu sa uskutočnil medzi nami a mestskou časťou prostredníctvom správcovskej spoločnosti, ktorá od nás požadovala peňažné úhrady v súvislosti s poplatkami spojenými s vkladom nášho vlastníctva do katastra nehnuteľností, ďalej manipulačný poplatok za vyhotovenie zmluvy a ešte i poplatok za zmluvu o výkone správy, išlo o sumu vo výške cca 7.000 Sk. Neskôr som sa od známej dozvedela, že časť týchto poplatkov sme vraj nemuseli hradiť my ako nadobúdatelia bytu. Prosím, poraďte mi, máme právo požadovať od správcovskej spoločnosti vrátenie peňazí alebo bol tento postup v súlade so zákonom?!
Ing. Mária S., Bratislava
Základným právnym predpisom ohľadne prevodov a nadobúdania bytov či nebytových priestorov je zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších priestorov (ďalej len „bytový zákon“). Tento zákon upravuje spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, ďalej práva a povinnosti vlastníkov týchto bytových domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ako aj ich vzájomné vzťahy a práva k pozemku.
Bytový zákon sa nevzťahuje na byty osobitného určenia (byt, ktorý stavebným usporiadaním, umiestnením, vybavením alebo spôsobom užívania je určený na bývanie pre vymedzený okruh osôb, napr. pre diplomatov a pod.) okrem bytov stavebne určených na bývanie ťažko telesne postihnutej osoby, najmä bezbariérový byt, byty v domoch osobitného určenia, byty v domoch určených podľa schváleného územného plánu na asanáciu a na predaj bytov v rodinných domoch, ktoré majú len jeden byt.
Bytom sa na účely bytového zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky.
Nebytovým priestorom sa rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie. Nebytovým priestorom nie je príslušenstvo bytu ani spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu.
Odpredaj bytov patriacich mestským častiam (vo všeobecnosti obciam) sa teda spravuje tzv. bytovým zákonom. Ďalej, nakoľko sa vo vašom prípade jedná o byt nachádzajúci sa na území hl. mesta SR Bratislavy, sa na danú problematiku vzťahuje aj všeobecné záväzné nariadenie hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 6/1995 o prevode vlastníctva bytov a nebytových priestorov z 19. októbra 1995 v znení všeobecne záväzného nariadenia č. 4/2000.
Podľa § 5 bytového zákona, ktorý upravuje formu a náležitosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu a zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru, prílohou zmluvy o prevode vlastníctva je aj vyhlásenie správcu alebo predsedu spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, že vlastník bytu (nadobúdateľ bytu) nemá žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv. Ak ide o prvý prevod vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru, prílohou zmluvy o prevode vlastníctva bytu / nebytového priestoru je aj vyhlásenie prenajímateľa o tom, že nájomca bytu alebo nebytového priestoru nemá žiadne nedoplatky na nájomnom a na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru. To je vlastne jediná závažná vec, ktorá sa vzťahovala na mestskú časť - pokiaľ ide o nájomné, príp. nedoplatky na ňom a pokiaľ ide o poplatok za správu pre správcovskú spoločnosť - pre ktorú by od vás mohla mestská časť alebo správcovská spoločnosť požadovať finančnú úhradu.
Význam pre riešenie vašej veci má skutočnosť, že do kompetencií mestského zastupiteľstva hl. mesta Bratislavy, patrí okrem iného aj rozhodovanie o povinnosti občanov (nadobúdateľov) uhrádzať poplatky spojené s podaním návrhu na vklad do katastra nehnuteľností. Na základe jeho rozhodnutia do roku 2005 na území Bratislavy občania nemali povinnosť „katastrálne“ poplatky platiť. Tento fakt bol potvrdený aj kompetentnými osobami z Magistrátu hl. mesta SR Bratislavy.
Podľa § 5 ods. 7 bytového zákona v znení platnom v roku 200,3 náklady spojené s prevodom vlastníctva bytu a nebytového priestoru znáša predávajúci. Hoci tieto náklady predávajúci (teda mestská časť, nie správcovská spoločnosť!) môže požadovať od nadobúdateľa náhradu preukázateľne zaplatených správnych poplatkov a odmenu notára podľa osobitných predpisov, ide len o zákonom stanovenú možnosť, z čoho vyplýva, že ste neboli výslovne povinná poplatok za vklad platiť.
Rovnako nevidím dôvod, pre ktorý by ste mali uhrádzať tzv. náklady spojené s vyhotovením zmlúv - či už zmluvy o prevode bytu alebo zmluvy o výkone správy. Podľa môjho názoru sa jedná o náklady konkrétnej mestskej časti, príp. o náklady správcovskej spoločnosti (teda o náklady súvisiace s ich činnosťou), ktorá spravuje dom, v ktorom sa nachádza váš byt. Dovoľujem si vyjadriť domnienku, že v danom prípade bol porušený zákon a správcovská spoločnosť sa dopustila bezdôvodného obohatenia. To je samozrejme vec dokazovania. V občianskoprávnej rovine môže zo strany správcovskej spoločnosti ísť o bezdôvodné obohatenie - keďže ste plnili bez právneho dôvodu - a v trestno-právnej rovine môže ísť o podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu. Podvodu sa dopustí ten, kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl a spôsobí tak na cudzom majetku škodu. Vzhľadom na uvedené bude vhodné vyhľadať právne služby a danú vec riešiť komplexne. Verím, že spravodlivosti bude dané zadosť.
Ing. Mária S., Bratislava
Základným právnym predpisom ohľadne prevodov a nadobúdania bytov či nebytových priestorov je zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších priestorov (ďalej len „bytový zákon“). Tento zákon upravuje spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, ďalej práva a povinnosti vlastníkov týchto bytových domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ako aj ich vzájomné vzťahy a práva k pozemku.
Bytový zákon sa nevzťahuje na byty osobitného určenia (byt, ktorý stavebným usporiadaním, umiestnením, vybavením alebo spôsobom užívania je určený na bývanie pre vymedzený okruh osôb, napr. pre diplomatov a pod.) okrem bytov stavebne určených na bývanie ťažko telesne postihnutej osoby, najmä bezbariérový byt, byty v domoch osobitného určenia, byty v domoch určených podľa schváleného územného plánu na asanáciu a na predaj bytov v rodinných domoch, ktoré majú len jeden byt.
Bytom sa na účely bytového zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky.
Nebytovým priestorom sa rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie. Nebytovým priestorom nie je príslušenstvo bytu ani spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu.
Odpredaj bytov patriacich mestským častiam (vo všeobecnosti obciam) sa teda spravuje tzv. bytovým zákonom. Ďalej, nakoľko sa vo vašom prípade jedná o byt nachádzajúci sa na území hl. mesta SR Bratislavy, sa na danú problematiku vzťahuje aj všeobecné záväzné nariadenie hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 6/1995 o prevode vlastníctva bytov a nebytových priestorov z 19. októbra 1995 v znení všeobecne záväzného nariadenia č. 4/2000.
Podľa § 5 bytového zákona, ktorý upravuje formu a náležitosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu a zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru, prílohou zmluvy o prevode vlastníctva je aj vyhlásenie správcu alebo predsedu spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, že vlastník bytu (nadobúdateľ bytu) nemá žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv. Ak ide o prvý prevod vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru, prílohou zmluvy o prevode vlastníctva bytu / nebytového priestoru je aj vyhlásenie prenajímateľa o tom, že nájomca bytu alebo nebytového priestoru nemá žiadne nedoplatky na nájomnom a na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru. To je vlastne jediná závažná vec, ktorá sa vzťahovala na mestskú časť - pokiaľ ide o nájomné, príp. nedoplatky na ňom a pokiaľ ide o poplatok za správu pre správcovskú spoločnosť - pre ktorú by od vás mohla mestská časť alebo správcovská spoločnosť požadovať finančnú úhradu.
Význam pre riešenie vašej veci má skutočnosť, že do kompetencií mestského zastupiteľstva hl. mesta Bratislavy, patrí okrem iného aj rozhodovanie o povinnosti občanov (nadobúdateľov) uhrádzať poplatky spojené s podaním návrhu na vklad do katastra nehnuteľností. Na základe jeho rozhodnutia do roku 2005 na území Bratislavy občania nemali povinnosť „katastrálne“ poplatky platiť. Tento fakt bol potvrdený aj kompetentnými osobami z Magistrátu hl. mesta SR Bratislavy.
Podľa § 5 ods. 7 bytového zákona v znení platnom v roku 200,3 náklady spojené s prevodom vlastníctva bytu a nebytového priestoru znáša predávajúci. Hoci tieto náklady predávajúci (teda mestská časť, nie správcovská spoločnosť!) môže požadovať od nadobúdateľa náhradu preukázateľne zaplatených správnych poplatkov a odmenu notára podľa osobitných predpisov, ide len o zákonom stanovenú možnosť, z čoho vyplýva, že ste neboli výslovne povinná poplatok za vklad platiť.
Rovnako nevidím dôvod, pre ktorý by ste mali uhrádzať tzv. náklady spojené s vyhotovením zmlúv - či už zmluvy o prevode bytu alebo zmluvy o výkone správy. Podľa môjho názoru sa jedná o náklady konkrétnej mestskej časti, príp. o náklady správcovskej spoločnosti (teda o náklady súvisiace s ich činnosťou), ktorá spravuje dom, v ktorom sa nachádza váš byt. Dovoľujem si vyjadriť domnienku, že v danom prípade bol porušený zákon a správcovská spoločnosť sa dopustila bezdôvodného obohatenia. To je samozrejme vec dokazovania. V občianskoprávnej rovine môže zo strany správcovskej spoločnosti ísť o bezdôvodné obohatenie - keďže ste plnili bez právneho dôvodu - a v trestno-právnej rovine môže ísť o podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu. Podvodu sa dopustí ten, kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl a spôsobí tak na cudzom majetku škodu. Vzhľadom na uvedené bude vhodné vyhľadať právne služby a danú vec riešiť komplexne. Verím, že spravodlivosti bude dané zadosť.
