Prevod vlastníctva bytu a poplatková povinnosť

 

V roku 2003 sme sa s manželom rozhodli odkúpiť do osobného vlastníctva obecný byt, v ktorom sme ako nájomníci bývali od roku 1974. Odpredaj bytu sa uskutočnil medzi nami a mestskou časťou prostredníctvom správcovskej spoločnosti, ktorá od nás požadovala peňažné úhrady v súvislosti s poplatkami spojenými s vkladom nášho vlastníctva do katastra nehnuteľností, ďalej manipulačný poplatok za vyhotovenie zmluvy a ešte i poplatok za zmluvu o výkone správy, išlo o sumu vo výške cca 7.000 Sk. Neskôr som sa od známej dozvedela, že časť týchto poplatkov sme vraj nemuseli hradiť my ako nadobúdatelia bytu. Prosím, poraďte mi, máme právo požadovať od správcovskej spoločnosti vrátenie peňazí alebo bol tento postup v súlade so zákonom?!

Ing. Mária S., Bratislava



Základným právnym predpisom ohľadne prevodov a nadobúdania bytov či nebytových priestorov je zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších priestorov (ďalej len „bytový zákon“). Tento zákon upravuje spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, ďalej práva a povinnosti vlastníkov týchto bytových domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ako aj ich vzájomné vzťahy a práva k pozemku.

Bytový zákon sa nevzťahuje na byty osobitného určenia (byt, ktorý stavebným usporiadaním, umiestnením, vybavením alebo spôsobom užívania je určený na bývanie pre vymedzený okruh osôb, napr. pre diplomatov a pod.) okrem bytov stavebne určených na bývanie ťažko telesne postihnutej osoby, najmä bezbariérový byt, byty v domoch osobitného určenia, byty v domoch určených podľa schváleného územného plánu na asanáciu a na predaj bytov v rodinných domoch, ktoré majú len jeden byt.

Bytom sa na účely bytového zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky.

Nebytovým priestorom sa rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie. Nebytovým priestorom nie je príslušenstvo bytu ani spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu.

Odpredaj bytov patriacich mestským častiam (vo všeobecnosti obciam) sa teda spravuje tzv. bytovým zákonom. Ďalej, nakoľko sa vo vašom prípade jedná o byt nachádzajúci sa na území hl. mesta SR Bratislavy, sa na danú problematiku vzťahuje aj všeobecné záväzné nariadenie hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 6/1995 o prevode vlastníctva bytov a nebytových priestorov z 19. októbra 1995 v znení všeobecne záväzného nariadenia č. 4/2000.

Podľa § 5 bytového zákona, ktorý upravuje formu a náležitosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu a zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru, prílohou zmluvy o prevode vlastníctva je aj vyhlásenie správcu alebo predsedu spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, že vlastník bytu (nadobúdateľ bytu) nemá žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv. Ak ide o prvý prevod vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru, prílohou zmluvy o prevode vlastníctva bytu / nebytového priestoru je aj vyhlásenie prenajímateľa o tom, že nájomca bytu alebo nebytového priestoru nemá žiadne nedoplatky na nájomnom a na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru. To je vlastne jediná závažná vec, ktorá sa vzťahovala na mestskú časť - pokiaľ ide o nájomné, príp. nedoplatky na ňom a pokiaľ ide o poplatok za správu pre správcovskú spoločnosť - pre ktorú by od vás mohla mestská časť alebo správcovská spoločnosť požadovať finančnú úhradu.

Význam pre riešenie vašej veci má skutočnosť, že do kompetencií mestského zastupiteľstva hl. mesta Bratislavy, patrí okrem iného aj rozhodovanie o povinnosti občanov (nadobúdateľov) uhrádzať poplatky spojené s podaním návrhu na vklad do katastra nehnuteľností. Na základe jeho rozhodnutia do roku 2005 na území Bratislavy občania nemali povinnosť „katastrálne“ poplatky platiť. Tento fakt bol potvrdený aj kompetentnými osobami z Magistrátu hl. mesta SR Bratislavy.

Podľa § 5 ods. 7 bytového zákona v znení platnom v roku 200,3 náklady spojené s prevodom vlastníctva bytu a nebytového priestoru znáša predávajúci. Hoci tieto náklady predávajúci (teda mestská časť, nie správcovská spoločnosť!) môže požadovať od nadobúdateľa náhradu preukázateľne zaplatených správnych poplatkov a odmenu notára podľa osobitných predpisov, ide len o zákonom stanovenú možnosť, z čoho vyplýva, že ste neboli výslovne povinná poplatok za vklad platiť.

Rovnako nevidím dôvod, pre ktorý by ste mali uhrádzať tzv. náklady spojené s vyhotovením zmlúv - či už zmluvy o prevode bytu alebo zmluvy o výkone správy. Podľa môjho názoru sa jedná o náklady konkrétnej mestskej časti, príp. o náklady správcovskej spoločnosti (teda o náklady súvisiace s ich činnosťou), ktorá spravuje dom, v ktorom sa nachádza váš byt. Dovoľujem si vyjadriť domnienku, že v danom prípade bol porušený zákon a správcovská spoločnosť sa dopustila bezdôvodného obohatenia. To je samozrejme vec dokazovania. V občianskoprávnej rovine môže zo strany správcovskej spoločnosti ísť o bezdôvodné obohatenie - keďže ste plnili bez právneho dôvodu - a v trestno-právnej rovine môže ísť o podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu. Podvodu sa dopustí ten, kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl a spôsobí tak na cudzom majetku škodu. Vzhľadom na uvedené bude vhodné vyhľadať právne služby a danú vec riešiť komplexne. Verím, že spravodlivosti bude dané zadosť.

 

Späť

Meníte na byte plastové okná? Zateká vám do kuchyne? Pomôcť môže aj správca Meníte na byte plastové okná? Zateká vám do kuchyne? Pomôcť môže aj správca

Správa nehnuteľnosti je komplexným procesom, ktorý si vyžaduje odbornosť a starostlivý prístup, pretože veľmi často ide nielen o kvalitu, ale aj bezpečie obyvateľov konkrétnej nehnuteľnosti.  Jej správca má na starosti celý rad úloh, ktoré sú pre bezproblémový chod domu alebo bytového komplexu veľmi dôležité. Dokonca vám môže a v mnohých prípadoch aj musí byť nápomocný napríklad pri obyčajnej výmene plastových okien, vonkajších žalúzií alebo čistení fasády. Aké sú povinnosti správcu nehnuteľnosti a čo robiť, ak si svoje úlohy..

Rozvodná skriňa v interiéri: Praktické tipy pre správne umiestnenie Rozvodná skriňa v interiéri: Praktické tipy pre správne umiestnenie

Rozvodná skrinka a jej účel Rozvodová (rozvodná či rozvádzačová) skrinka je technické zariadenie určené na rozvod a istenie elektrických okruhov v budovách. Umožňuje bezpečné pripojenie, ochranu a riadenie elektrického prúdu v domácnosti či priemyselnom objekte. V praxi sa často označuje aj ako ističová skrinka, a hoci sa ich účel čiastočne prekrýva a v bežnej reči sa tieto pojmy niekedy zamieňajú, nejde úplne o to isté.   Ističová skrinka je menšia a jednoduchšia súčasť elektroinštalácie. Zvyčajne obsahuje ističe, poistky alebo..

Fotovoltika, ekologická výroba energie Fotovoltika, ekologická výroba energie

Obnoviteľné zdroje energie sa ako pojem stali pomaly každodennou súčasťou života. Čítame o nich v novinách, počúvame o nich v rozhlase, či vidíme v televízii, ale akosi stále si nevieme konkrétnejšie predstaviť ako tieto zdroje využívať v bežnom živote. Nuž základom toho všetkého je možno aj smutný fakt, že ekologické zmýšľanie Slovákov sa končí maximálne pri separovanom odpade. V prípade ďalších možností, ako je napr. ekologická výroba energie, by asi väčšina len mávla rukou a povedala, že na takéto veci nemá čas.Nezáujem o informovanosť..

Činnosť notárov a advokátov

Zamýšľam predať moje pozemky a rozhodla som sa vyhľadať právnu pomoc. Aký je rozdiel v postavení notárov, advokátov a právnych poradcov? Akú náplň činnosti majú napr. notári, čo môžu vykonávať (aj v súvislosti s realitami), a aké služby poskytujú právnici - advokáti?Edita G., Považský InovecV prípade notárov ako aj advokátov sa jedná o osoby s právnickým vzdelaním, teda o osoby práva znalé. Rozdiel medzi týmito dvomi právnickými profesiami spočíva v náplni ich činnosti, ktorá je upravená osobitnými zákonmi. V prípade notárov ide o zákon..

Základné požiadavky na vnútorné prostredie bytových a nebytových budov z hľadiska tepelno-vlhkostnej mikroklímy - byty nižšieho štandardu a ubytovacie zariadenia

V oblasti práva sociálneho zabezpečenia vydalo Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (MZ SR) dňa 18.06.2008 vyhlášku č. 259/2008 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na vnútorné prostredie budov a o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia. Predmetná právna úprava vychádza zo zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, konkrétne z jeho ustanovenia § 62 ods. 1 písm. f), ktoré splnomocnilo MZ SR vydať predmetnú vyhlášku. Táto obsahuje právnu úpravu a podrobnosti týkajúce sa nehnuteľností..

Nebytové priestory - ich nájom a podnájom

Napriek skutočnosti, že otázka nájmu je upravená v základnom občianskoprávnom kódexe - v Občianskom zákonníku - tento prenechal osobitnú právnu úpravu nájmu a podnájmu nebytových priestorov zákonu č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (v texte ako “ZNP”). Osobitná zákonná úprava sa vzťahuje na nebytové priestory, ktorými sú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré podľa rozhodnutia stavebného úradu sú určené na iné účely ako na bývanie. Medzi nebytové priestory tiež patria byty, pri ktorých..

Aké sú ceny nehnutelnosti - realitná bublina 2018?

Ako zistiť, či sú nehnuteľnosti nadhodnotené a či kúpou nehnuteľnosti neriskujeme?   Veľmi dobrým zdrojom informácií o tom, či ceny nehnuteľností sú príliš vysoké alebo či sa už nachádzame v oblasti realitnej bubliny a cena za nehnuteľnosť nepredstavuje reálnu hodnotu, ktorú poskytne obytný priestor jej vlastníkovi prostredníctvom možnosti bývania na veľa rokov je kompozitný index, ktorý počíta Národná banka Slovenska.  Ako uvádzajú analytici ÚMS (NBS) ceny nehnuteľností sa v roku 2018 nachádzajú v pásme VZOSTUPU, ďaleko od pásma BUBLINY...

Nehnutelnosti ...

Kúpa nehnutelnosti zaťaženej vecným bremenom alebo záložným právom na nehnuteľnosti?

Pred samotnou kúpou zaťaženej nehnutelnosti je vhodné, aby si kupujúci v prvom rade jasne ozrejmil, či skutočne chce nadobudnúť nehnuteľnosť s ťarchou alebo nezaťaženú nehnuteľnosť. Jeho postup závisí od toho, či nehnuteľnosť je nadobúdaná priamo konaním kupujúceho alebo cez sprostredkovateľa - realitnú kanceláriu. Kupujúci by si mal vyžiadať relevantné a najmä aktuálne doklady ohľadne predmetnej nehnuteľnosti, napr. originál  listu vlastníctva. Na liste vlastníctva, ktorý môže získať od predávajúceho, od realitnej kancelárie..


Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies.