Prístup súdneho znalca do obydlia občana - áno či nie?

 Dobrý deň, v novembri 2008 som sa stala nájomníčkou družstevného bytu. Po roku bývania v ňom som dostala zásielku zo súdu, že byt musím sprístupniť znalcovi z odboru stavebníctva, ktorý má vypracovať znalecký posudok na stavebné práce, ktoré tam uskutočnil predchádzajúci nájomník. Ten tam býval do roku 2005 s manželkou, ktorá vtedy od neho definitívne odišla a rozviedli ich v januári 2007. Preto sa chcem opýtať, kto je vlastne v práve - to mám akože do svojho bytu pustiť znalca, ktorý si už môj byt nafotí!? Veď moje súkromie bude narušené. Môj život mi to v tomto byte znepríjemňuje. Ďakujem za odpoveď.

Lesana M., Diviaky nad Nitricou

Podľa zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, znalec je fyzická osoba alebo právnická osoba splnomocnená štátom na vykonávanie znaleckej činnosti, ktorá je zapísaná v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, pričom znalec vykonáva svoju činnosť pre zadávateľa. Zadávateľom môže byť súd, iný orgán verejnej moci, fyzická osoba alebo právnická osoba. Znalec je pri výkone svojej činnosti pre súd alebo iný orgán verejnej moci oprávnený od každého požadovať súčinnosť a každý je povinný poskytnúť mu požadovanú súčinnosť v rozsahu podľa osobitných predpisov. Týmto osobitným predpisom je napríklad zákon č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej v texte ako „OSP“), podľa ktorého § 127 ods. 1 a 3 je jednoznačné, že ak rozhodnutie súdu závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, ustanoví súd po vypočutí účastníkov znalca.

Podľa § 127 ods. 3 OSP, účastníkovi, prípadne i niekomu inému môže súd uložiť, aby sa ustanovil k znalcovi, predložil mu potrebné predmety, podal mu potrebné vysvetlenia, podrobil sa lekárskemu vyšetreniu, prípadne krvnej skúške, alebo aby niečo vykonal alebo znášal, ak je to na podanie znaleckého posudku potrebné. Z uvedeného je zreteľné i pre vás, že hoci nie ste účastníkom súdneho konania, byt v ktorom v súčasnosti bývate je pre potreby súdu nevyhnutné znalecky prezrieť. Súd uložil znalcovi z odboru stavebníctva povinnosť preskúmať dotknutú nehnuteľnosť - byt, ktorý oprávnene obývate - a vypracovať znalecký posudok. Na strane druhej i vám vzniká povinnosť strpieť vstup a prítomnosť znalca v byte po čas nevyhnutne potrebný na vykonanie znaleckých úkonov. Vaša povinnosť strpieť znalcovu prítomnosť vo vašom obydlí vyplýva zo súdneho rozhodnutia, ktorým vám bola uložená povinnosť niečo vykonať alebo strpieť, zo zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, ako aj zo zákona č. 99/1963. Zb., Občianskeho súdneho poriadku.

Zmyslom znaleckého dokazovania je ozrejmenie skutkových okolností, na posúdenie ktorých sú potrebné odborné znalosti a skúsenosti nevyhnutné na právne posúdenie veci. Som si vedomý, že môžete mať isté obavy zo vstupu cudzej osoby do vášho obydlia, avšak Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (MS SR) vydáva pre znalcov riadne zapísaných v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov osobitné preukazy, ktorými sa znalci pri výkone svojej činnosti preukazujú oprávneným osobám, teda zadávateľovi a osobám poskytujúcim súčinnosť. Na vaše požiadanie sa vám znalec pred vstupom do vášho obydlia bez pochýb preukáže svojím preukazom.

Dohľad nad činnosťou znalcov vykonáva MS SR, a to sledovaním dodržiavania zákonnosti a správnosti postupov znalcov, tlmočníkov a prekladateľov a preskúmavaním podnetov na postup pri výkone tejto činnosti, kontrolou znaleckých denníkov, kontrolou plnenia povinností uložených zákonom o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch. Ministerstvo tiež vybavuje sťažnosti na znalcov pri výkone znaleckej činnosti, avšak okrem sťažností na ich postup v konaní. Na vybavovanie sťažností sa uplatňuje zákon č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach.

Znalcovi síce zákon nepriznáva postavenie verejného činiteľa a v súvislosti s výkonom svojej činnosti nepožíva ochranu verejného činiteľa, je však namieste vyjadriť sa, že vzhľadom k tomu, že znalec vykonáva svoju činnosť pre štát, ktorú zastupuje v danej veci súd ako štátny orgán v oblasti justície, je prístup do vášho obydlia štátom mocensky vynútiteľný. Súčasne musím zdôrazniť aj skutočnosť, že v prípade, ak by ste znalcovi odopreli poskytnúť potrebnú súčinnosť a odmietli by ste spolupracovať pri úkone, ktorý nariadil súd, hrozí vám podľa ust. § 53 OSP poriadková pokuta v sume 820 eur (24.703,32 Sk), keďže by ste neposlúchli príkaz súdu.

Záverom uvádzam judikát, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.05.1972, č. k. 1 Cz 56/72, podľa ktorého poriadkové opatrenie podľa ustanovenia § 53 OSP možno použiť aj pri hrubom sťažovaní postupu súdneho konania nesplnením povinnosti potrebnej na podanie znaleckého posudku, uloženej súdom podľa ustanovenia § 127 ods. 3 OSP.

Čitateľské otázky adresujte na: lasak@defensa.sk

 

Späť

Vlastníctvo bytov a nebytových priestorov 2. časť

 Správa domu vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v domeSpoločenstvoOrgány spoločenstvaPredsedaRadaZhromaždenie V prvej časti článku ste mali možnosť dozvedieť sa niečo o zákone o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Článok sa zaoberal tým, čo to vlastne z právneho hľadiska byt a nebytový priestor je, ako sa nadobúda vlastníctvo bytov a o zmluve o prevode vlastníctva. V druhej časti článku sa dozviete niečo viac o spravovaní nehnuteľnosti, o tom, čo to je spoločenstvo a kto je to správca, aké sú jeho práva a povinnosti. Informácie..

Stavebné uzávery v mestách

Stavebná úzávera ako správne konanieStavebné uzávery a kúpa pozemkuPrípad SlatinkaStavebné uzávery v hlavnom mestePrípad Karlova VesSúčasť strategického vývoja mesta či obce alebo len hra mestských poslancov? Aj takéto otázky sa môžu niekomu vynoriť pri pojme stavebná uzávera. V každom prípade, ide o závažný krok v histórii rozvoja každého mesta a obce, ktorý si vyžaduje dokonalé naplánovanie a preskúmanie celej situácie. A čo je vlastne stavebná uzávera? Rozhodnutie stavebného úradu, že sa na nejakom konkrétnom území nesmie robiť určitý druh činnosti...

Dlhodobý prenájom nehnuteľní Dlhodobý prenájom nehnuteľní

Prenájom bytovPrenájom nehnuteľností - slovenská legislatívaPovinnosti a právaPrenájom rodinných domovChaty a rekreačné apartmányKancelárske priestoryDevelovperstvo a jeho významNákupné centrá a skladové priestory Dlhodobý prenájom nehnuteľností je už v dnešnej dobe pomerne bežný pojem pre každého človeka. Prenajímajú sa byty, rodinné domy, chaty a chalupy, ale tiež kancelárie, obchodné a skladové priestory. Bez obmedzenia je možné prenajať každú nehnuteľnosť v osobnom vlastníctve. Rozdiel je v prenajímaní nehnuteľností vo vlastníctve družstva...

Porozvodové otázniky - spor o vypratanie družtevného bytu

V roku 1977 mi spolu s manželkou bol pridelený družstevný byt, obaja sme boli členmi družstva. Tento byt som nerušene obýval a užíval. Požiadal som družstvo o prevod vlastníctva k tomuto bytu. V apríli a máji roku 2003 mi však zo strany družstva boli doručené výzvy na vydanie bytu, dôvodom bolo, že mojej manželke, s ktorou som neviedol dlhodobo spoločnú domácnosť, bol v roku 1990 pridelený družstvom iný byt a vraj som sa spolu s ňou družstvu písomne zaviazal tento byt odovzdať a presťahovať sa do novoprideleného bytu. V roku 2000 kedy sme sa s manželkou rozvádzali,..

Rozdielnosť vlastníctva pozemku a stavby

Osobitným problémom právneho režimu nehnuteľností je rozdielnosť vlastníctva pozemku a stavby, ktorá je na ňom zriadená. Podľa väčšiny právnych poriadkov západoeurópskych krajín sa právny osud stavby spravuje obligatórne právnym osudom pozemku, ktorého je neoddeliteľnou súčasťou. Právna veda túto zásadu nazýva superficies solo cedit (doslovne „povrch ustupuje spodku“). Ak si teda niekto postaví dom na cudzom pozemku, tak by sa jeho vlastníkom mal stať ten, komu tento pozemok patrí.Už starí Rimania sa riadili týmto pravidlom. V ich podmienkach malo za účel..

Pojem a charakteristika nájomnej zmluvy

Nájomná zmluva predstavuje dvojstranný konsenzuálny právny úkon, na základe ktorého vzniká nájomný vzťah medzi prenajímateľom a nájomcom. Nájomná zmluva ako právny úkon musí spĺňať všeobecné náležitosti právnych úkonov (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka). Predmetnou právnou skutočnosťou akou je nájomná zmluva kreuje sa nájomný vzťah medzi zúčastnenými zmluvnými stranami - prenajímateľom a nájomcom - ktoré si upravujú medzi sebou svoje vzájomné práva a povinnosti. Na báze nájomnej zmluvy jedna strana (prenajímateľ) prenecháva druhej..

Daň z príjmu z prenájmu a predaja nehnuteľností Daň z príjmu z prenájmu a predaja nehnuteľností

Minimalizácia platených daní pri prenájme a predaji nehnuteľnosti na Slovensku je možná legálnymi spôsobmi, pričom je dôležité dôkladne dodržiavať platné daňové zákony pri optimalizovaní daňových povinností. Tu sú niektoré praktické stratégie a rady, ako minimalizovať transakčné dane:1. Prenájom nehnuteľnostiPri prenájme nehnuteľnosti na Slovensku podlieha príjem z prenájmu zdaňovaniu. Existujú však spôsoby, ako legálne minimalizovať daňové zaťaženie.a) Oslobodenie od dane pre nižšie príjmyAk celkový príjem z prenájmu nepresiahne..

Nehnuteľnosti sa viažu ...

Kúpa nehnutelnosti zaťaženej vecným bremenom alebo záložným právom na nehnuteľnosti?

Pred samotnou kúpou zaťaženej nehnutelnosti je vhodné, aby si kupujúci v prvom rade jasne ozrejmil, či skutočne chce nadobudnúť nehnuteľnosť s ťarchou alebo nezaťaženú nehnuteľnosť. Jeho postup závisí od toho, či nehnuteľnosť je nadobúdaná priamo konaním kupujúceho alebo cez sprostredkovateľa - realitnú kanceláriu. Kupujúci by si mal vyžiadať relevantné a najmä aktuálne doklady ohľadne predmetnej nehnuteľnosti, napr. originál  listu vlastníctva. Na liste vlastníctva, ktorý môže získať od predávajúceho, od realitnej kancelárie..


Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies.