Základné požiadavky na vnútorné prostredie bytových a nebytových budov z hľadiska tepelno-vlhkostnej mikroklímy - byty nižšieho štandardu a ubytovacie zariadenia

V oblasti práva sociálneho zabezpečenia vydalo Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (MZ SR) dňa 18.06.2008 vyhlášku č. 259/2008 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na vnútorné prostredie budov a o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia. Predmetná právna úprava vychádza zo zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, konkrétne z jeho ustanovenia § 62 ods. 1 písm. f), ktoré splnomocnilo MZ SR vydať predmetnú vyhlášku. Táto obsahuje právnu úpravu a podrobnosti týkajúce sa nehnuteľností - bytových i nebytových budov a ich vnútorného prostredia z hľadiska tepelno-vlhkostnej mikroklímy, vetrania, vykurovania, presvetlenia, preslnenia či limitných hodnôt zdraviu škodlivých faktorov vo vnútornom ovzduší budov. Poslednými piatimi otázkami, ako aj požiadavkami na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia, sa budeme zaoberať v pokračovaní toho článku.

Dlhodobý a krátkodobý pobyt ľudí v budovách a zdraviu škodlivé faktory

Predmetná vyhláška č. 259/2008 Z. z. (ďalej v texte len “vyhláška”) definuje budovu ako bytovú budovu a nebytovú budovu, ako aj jej časť, a to bez výrobných prevádzok, ktorá je určená prevažne na dlhodobý pobyt ľudí. Dlhodobým pobytom ľudí sa rozumie pobyt  trvajúci v priebehu 24 hodín viac ako štyri hodiny a ktorý sa opakuje pri trvalom užívaní budovy viac ako jedenkrát za týždeň.Vyhláška definuje aj krátkodobý pobyt ľudí, a to ako pobyt, ktorý netrvá v priebehu 24 hodín viac ako štyri hodiny. V rámci predmetných nehnuteľností sa môžu nachádzať aj priestory, ktoré nie sú vystavené dennému svetlu, pričom takým priestorom sa rozumie miestnosť bez osvetľovacích otvorov alebo miestnosť s osvetľovacími otvormi, kde hodnoty činiteľa dennej osvetlenosti sú nižšie ako požadované hodnoty pre združené osvetlenie.

Vyhláška v súvislosti s ochranou zdravia ľudí bývajúcich alebo zdržiavajúcich sa vo vyššie špecifikovaných nehnuteľnostiach definuje zdraviu škodlivé faktory - vybrané chemické, mikrobiologické a biologické znečisťujúce látky ovplyvňujúce ľudské zdravie vo vnútornom ovzduší budov - ako sú napríklad baktérie, plesne a mikroskopické vláknité huby, alergény roztočov, tráviace enzýmy roztočov z čeľade Pyroglyphidae obsiahnuté v ich tráviacom trakte a vylučované spoločne s exkrementmi do prostredia.

Ubytovacie zariadenia

Vyhláška definuje tri druhy ubytovacích zariadení, a to budovy alebo ich časti, v rámci ktorých sa poskytuje ubytovanie internátneho typu (vysokoškolské internáty, stredoškolské internáty, ubytovne, domovy sociálnych služieb, domovy dôchodcov, zariadenia chráneného bývania). Ubytovacie zariadenia sa ďalej členia na tie, ktoré poskytujú ubytovacie služby maximálne tri mesiace v roku, teda s časovo obmedzeným ubytovaním. Sem zaraďujeme predovšetkým útulky a zariadenia opatrovateľskej služby s časom ubytovania do troch mesiacov, ako aj sezónne ubytovacie zariadenia. Tretími v poradí sú ubytovacie zariadenia nižšieho štandardu, ako napr. útulky a sezónne ubytovacie zariadenia.

Tepelno-vlhkostná mikroklíma, plesne a povinnosti na ich odstránenie

V priestoroch na dlhodobý pobyt ľudí s prevažujúcou činnosťou posediačky (uvoľnené sedenie, administratívna práca, ľahká manuálna práca ramien a rúk, až práca mechanikov, činnosť predavačov, nakupovanie) je nevyhnutné splniť požiadavky na ochranu pred lokálnou nepohodou: teplota povrchu podlahy musí byť medzi 19 oC a 29 oC, vertikálny rozdiel operatívnej teploty medzi úrovňou hlavy a členkov nesmie presiahnuť limity uvedené v prílohe č. 2 tabuľke č. 3 vyhlášky, musia byť splnené limity asymetrie teploty sálania, vertikálneho rozdielu teploty vzduchu a obťažovania prievanom podľa príslušnej technickej normy (STN EN ISO 7730: Ergonómia tepelného prostredia. Analytické určovanie a interpretácia tepelnej pohody pomocou výpočtu ukazovateľov PMV a PPD a kritérií miestneho tepelného pohodlia).

 

V priestoroch s krátkodobým pobytom ľudí (chodby, schodiská, vstupné haly, sklady, zariadenia osobnej hygieny, šatne, čakárne) a v priestoroch s osobitnými požiadavkami sa parametre tepelno-vlhkostnej mikroklímy musia upraviť podľa účelu a spôsobu využitia. Príklady parametrov tepelno-vlhkostnej mikroklímy vo vybraných priestoroch s krátkodobým pobytom uvádza vyhláška 259/2008 Z. z. v prílohe č. 2 tabuľke č. 4.

Vyhláška ustanovuje, že na žiadnom mieste vnútorného povrchu stropu, stien a podlahy priestorov určených na pobyt ľudí nesmú byť viditeľné stopy po plesni ani po kondenzácii vodnej pary. Pokiaľ by boli také nedostatky zistené, je neyvhnutné zabezpečiť ich odstránenie či už vhodnou úpravou nevyhovujúcich stavebných konštrukcií, úpravou vetrania a vykurovania v postihnutej oblasti.

Čitateľské otázky adresujte na: LASAK@DEFENSA.SK


Autor: Mgr. Ján Lasák
KTN: 11/11

Späť

Tipy, ako vylepšiť bývanie bez toho, aby ste museli vykradnúť banku Tipy, ako vylepšiť bývanie bez toho, aby ste museli vykradnúť banku

Nie všetko krásne musí byť aj drahé. Niekedy sa stačí na vlastné steny a podlahy pozrieť len inými očami, popustiť uzdu fantázii a nebojácne chytiť do ruky kladivo v správnych ochranných pracovných pomôckach, pretože nechcete skončiť ako Van Gogh s odrezaným prstom namiesto ucha. Ako na to? Maľba je najlacnejší facelift vašich stien Farby ovplyvňujú našu náladu viac, než si myslíme. Napríklad jemná modrá znižuje stres a podporuje kreatívne myslenie – ideálna do pracovne alebo spálne. Netreba ale zabudnúť na kvalitné valčeky, kryciu fóliu..

Zelené a modré budovy - bytové a nerezidenčné Zelené a modré budovy - bytové a nerezidenčné

Nízkoenergetický dom je pojmom, ktorý sa v súčasnosti skloňuje čoraz častejšie; myšlienka zdravého a úsporného bývania sa už stala takmer samozrejmosťou. Osobitnou kapitolou je však pojem zelený dom - význam tohto slova má podobný, ale predsa iný rozmer ako len vlastnosti úspornej budovy. Energetická efektivita samozrejme zostáva, avšak projekt zeleného domu ponúka svojim obyvateľom aj mnoho iných vlastností, ktoré nielen "potešia", ale sú i priateľské k životnému prostrediu. Modré budovy idú ešte o čosi ďalej; predstavíme si oba tieto pojmy a..

Ako zariadiť malú obývačku? Ako zariadiť malú obývačku?

Obývačka patrí k miestnostiam, ktoré sú využívané najviac, a na ich zariadení si dávame záležať. Lenže ak máte malú obývačku, musíte viac premýšľať o rozmeroch aj umiestnení nábytku. Čo by vám ani v malej obývačke určite nemalo chýbať? Pohovka je základ Pohovky alebo sedačky sú základom každej obývačky. V malom priestore ale treba využiť každý centimeter. Starostlivo tak vyberajte miesto, kam pohovku umiestnite. Najlepšie spravíte, ak jej nájdete miesto pri stene, prípadne aj pod oknami. Steny s oknami sa zariaďujú horšie, pretože si..

Nájom a podnájom nebytových priestorov ako odplatný vzťah a výpoveď z nájmu

Mgr. Ján Lasák Nájom a podnájom nebytových priestorov ako odplatný vzťah a výpoveď z nájmu Právna úprava nebytového nájmu Občiansky zákonník zaraďuje nájom a podnájom nebytových priestorov medzi osobitné prípady nájmu (§ 720 Občianskeho zákonníka, ďalej v texte ako „OZ“), jeho vlastná úprava je však obsiahnutá v osobitnom zákone, na ktorý odkazuje ustanovenie § 720 OZ . Ide o zákon č. 116/1990 Zb. Medzi Občianskym zákonníkom a zákonom č. 116/1990 Zb. je vzťah lex specialis k lex generalis, čo znamená, že ustanovenia zákona č. 116/1990 Zb...

Byty nižšieho štandardu a ubytovacie zariadenia - ich preslnenie, minimálne požiadavky na ich plochu, vybavenie a súčasti

Dnešné pokračovanie týkajúce sa bytov nižšieho štandradu a ubytovacích zariadení sa zameriava na uvedené nehnuteľnosti, vrátane zákonných požiadaviek na ich preslnenie v zmysle vyhlášky MZ SR č. 259/2008 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na vnútorné prostredie budov a o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia. Minimálne požiadavky na byty nižšieho štandardu Byt nižšieho štandardu je byt, ktorého obytná plocha nie je nižšia ako 12 m2 na užívateľa a 6 m2 na každú ďalšiu osobu, ktorá s užívateľom..

Pojem a charakteristika nájomnej zmluvy

Nájomná zmluva predstavuje dvojstranný konsenzuálny právny úkon, na základe ktorého vzniká nájomný vzťah medzi prenajímateľom a nájomcom. Nájomná zmluva ako právny úkon musí spĺňať všeobecné náležitosti právnych úkonov (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka). Predmetnou právnou skutočnosťou akou je nájomná zmluva kreuje sa nájomný vzťah medzi zúčastnenými zmluvnými stranami - prenajímateľom a nájomcom - ktoré si upravujú medzi sebou svoje vzájomné práva a povinnosti. Na báze nájomnej zmluvy jedna strana (prenajímateľ) prenecháva druhej..

Súčasná podoba finančných úverov

„Hypotéka, slovo ktoré sa v poslednom období hrnie na nás snáď zo všetkých strán. Na celom svete sa stala synonymom finančnej krízy. My si ju však budeme v tomto článku všímať ako produkt, pomocou ktorého si môžeme zabezpečiť svoj sen o bývaní. Z tohto dôvodu sme oslovili niekoľko finančných inštitúcií na Slovenskom finančnom trhu, aby mám pomocou modelových príkladov ponúkli svoje produkty.“Čo by ste mali vedieť o úveroch na bývanieNa začiatku by sme si mali povedať, na čo vlastne hypotekárny úver slúži. Tento druh služby pre klienta znamená..

Kúpa nehnutelnosti zaťaženej vecným bremenom alebo záložným právom na nehnuteľnosti?

Pred samotnou kúpou zaťaženej nehnutelnosti je vhodné, aby si kupujúci v prvom rade jasne ozrejmil, či skutočne chce nadobudnúť nehnuteľnosť s ťarchou alebo nezaťaženú nehnuteľnosť. Jeho postup závisí od toho, či nehnuteľnosť je nadobúdaná priamo konaním kupujúceho alebo cez sprostredkovateľa - realitnú kanceláriu. Kupujúci by si mal vyžiadať relevantné a najmä aktuálne doklady ohľadne predmetnej nehnuteľnosti, napr. originál  listu vlastníctva. Na liste vlastníctva, ktorý môže získať od predávajúceho, od realitnej kancelárie..

Najlepšie investície do nehnutelnosti ...


Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies.