Domáce násilie a otázka bývania


Dobrý deň. Chcela by som vás poprosiť o radu. S druhom žijeme spolu takmer 10 rokov. Pred siedmymi rokmi sme si kúpili byt. Na liste vlastníctva a na všetkých zmluvách figuruje iba moje meno. Máme spoločné dieťa. Môj druh si našiel inú priateľku, žije však stále s nami v jednej domácnosti (niekedy nie), do ktorej finančne prispieva, ale občas sa prejaví aj jeho násilná povaha. Nedokážem s ním už ďalej žiť. Mám právo vymeniť zámok na byte s tým, že ho upozorním na termín, dokedy si má vysťahovať veci z bytu? Aké kroky musím podniknúť, aby som pristúpením k tomuto kroku nezasiahla do jeho práv? Druh má na adrese bytu nahlásený trvalý pobyt. Ďakujem veľmi pekne.

 

Denisa B., Brezno

 

Vaša vec sa dotýka mnohých aspektov - ako vlastníctva, otázky bývania, užívacích práv, tak procesnej či dokonca trestnoprávnej roviny. Predmetnej záležitosti môžeme žiaľ venovať len túto stranu, avšak vyžaduje si komplexnú právnu pomoc.
 

Podľa § 116 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.


Uvádzate, že váš druh býva násilný, avšak neudávate už charakter násilností, či sa ich dopúšťa na vás alebo i na dieťati a v akej intenzite. Tzv. „domáce násilie“, teda trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby, príp. vydierania alebo nebezpečného vyhrážania, upravuje Trestný zákon v §§ 208,189 a 360.  Podľa § 127 ods.4 a 5 v súčasnosti platného Trestného zákona sa blízkou osobou na účely týchto trestných rozumie príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú, na účely vyššie uvedených trestných činov aj bývalý manžel, druh, bývalý druh, rodič spoločného dieťaťa a osoba, ktorá je vo vzťahu k nim blízkou osobou podľa odseku 4, ako aj osoba, ktorá s páchateľom žije alebo žila v spoločnej domácnosti.


I napriek faktu, že na liste vlastníctva figurujete ako vlastník vy, z vašej otázky usudzujem, že na kúpe bytu sa finančne podieľal aj váš druh, a teda obaja spoločne. V prípade, ak by ste ho chceli vylúčiť z užívania bytu z dôvodu domáceho násilia, boli by ste povinná mu ale uhradiť pomernú časť peňazí vynaložených vašim druhom na byt, ktorý spoločne obývate (ak druh disponuje písomným dokladom o tom, že poskytol časť peňazí). Keďže váš druh na domácnosť finančne prispieva, teda sa spoločne podieľa na spoločnej domácnosti, jeho prípadné „priživovanie“ nie je dôvodom na zásah do jeho užívacích práv.


Vychádzajme z domáceho násilia. S danou problematikou súvisia §§ 146 a 705a OZ, ktorá by som však uplatnil len ak by ste boli manželmi. Rozdiel medzi nimi spočíva v tom, že kým prvý sa dotýka stavu, keď byt je vo vlastníctve manželov, druhý upravuje stav, kedy manželia žijú v nájomnom byte. Ak sa teda z dôvodu fyzického násilia alebo psychického násilia, alebo hrozby takýmto násilím vo vzťahu k manželovi alebo k rozvedenému manželovi ako spoločnému užívateľovi bytu alebo k blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov alebo rozvedených manželov obmedziť užívacie právo druhého z nich, alebo ho z jeho užívania úplne vylúčiť.


V prípade domáceho násilia - fyzického alebo psychického - odporúčam vám obrátiť sa na policajný orgán príslušný v mieste vášho bydliska a podať na vášho druha oznámenie o spáchaní trestného činu. Podrobný postup upravuje Trestný poriadok.


Z procesného hľadiska môžete podať tiež na súd návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým budete žiadať súd, ktorý vášmu druhovi uloží, aby nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba blízka alebo osoba, ktorá je v jeho starostlivosti alebo vo výchove, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia. Predbežné opatrenie má charakter akéhosi kvázi predbežného rozhodnutia súdu, ktorým sa upravujú pomery medzi účastníkmi sporu - a to dočasne, kým vo veci nebude vydané konečné rozhodnutie. Vec tak bude riešená tak v občianskoprávnej rovine ako aj v rovine trestného práva.


Vzhľadom na to, že s druhom máte spoločné dieťa, vzťahujú sa na vás - a to bez ohľadu nato, že nie ste manželia - ustanovenia zákona o rodine o právach a povinnostiach rodičov. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pokiaľ ide o výmenu zámku a pod., v prípade, ak by sa preukázalo, že nejde vo vašom prípade o domáce násilie (nepoznám vašu presnú situáciu), a vy by ste vymenili zámok na byte, alebo by ste druhovi bránili v styku s vaším spoločným dieťaťom, neoprávnene by ste zasiahli do jeho práv.


V záujme riešenia prípadu vám odporúčam obrátiť sa na právnika, ktorý bude postupovať s podrobnou znalosťou veci.


Späť

Svetlo naše každodenné Svetlo naše každodenné

 „Pri predstave čo by mohlo byť pre nehnuteľnosť najdôležitejšie aby sa v nej dobre bývalo alebo pracovalo, človeku napadnú mnohé maličkosti a detaily, ktorými by si chcel spríjemniť pobyt v tej ktorej miestnosti pri oddychu či práci. Mnohokrát pritom nemyslíme nato, čo je snáď pre dobrý pocit z bývania najdôležitejšie a napadne nám to až vtedy keď nás „režú“ oči pri zlom osvetlení, či jednoducho nám praskne žiarovka. Zväčša až vtedy začneme uvažovať o tom, či sme pre dobré odsvetlenie urobili naozaj všetko.“Osvetlenie a očiAby sme sa..

Nízkoenergetické domy

Energetická hospodárnosť budovEnergetická certifikáciaNízkoenergetický domInštitút pre energeticky pasívne domyV januári 2006 bol na Slovensku prijatý zákon o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Platnosť nadobúda 1. Januára 2008. Zákon nadväzuje na smernicu Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie 2002/91/ES zo 16. decembra 2002 o energetickej hospodárnosti budov, ktorá obmedzuje spaľovanie neobnoviteľných prírodných zdrojov a tým chce prispieť k obmedzeniu tvorby oxidu uhličitého. Cieľom smernice je zlepšenie energetickej..

Škôlka - Bratislava a v iných veľkých mestách Škôlka - Bratislava a v iných veľkých mestách

Čo sa Vám vybaví, keď vidíte škôlku alebo len napísané slovo škôlka? Spomienka na detstvo, či zabudnutá povinnosť vyzdvihnúť dieťa.. Škôlka ale aj jasle pritom súvisia s bývaním a je veľkou výhodou mať škôlku poruke. Z tohto dôvodu poloha škôlky ovplyvňuje hodnotu bývania a kancelárií. Je to veľmi podobné ako keď si ľudia vyberajú prácu podľa vzdialenosti od ich bydliska alebo podľa možnosti parkovania, či prístupu verejnou dopravou. V každom prípade si vlastne prepočítavajú, koľko z ich života strávia cestovaním, nakoľko do práce chodia každý..

Exekúcia vyprataním nehnuteľnosti

V poslednom čísle Kompletného trhu nehnuteľností sme sa zaoberali otázkou nedotknuteľnosti obydlia, domovej slobody. Ako bolo už uvedené, nedotknuteľnosť obydlia nie je absolútna a jedným zo zákonom prípustných obmedzení tejto nedotknuteľnosti je napr. inštitút vypratania nehnuteľnosti. Mnohé médiá v súčasnosti prinášajú správy o tzv. deložovaní neplatičov, vyprataní bytov dlžníkov, ktorí neboli schopní zaplatiť svoje pôžičky včas a pod. V každom smere ide o závažný zásah ovplyvňujúci život občana. Exekúciu vykonáva exekútor, ktorý je..

Maloletí a ich spôsobilosť nadobúdať majetok - darovanie a vydržanie

Maloletí môžu nadobúdať majetok do svojho vlastníctva, avšak tento je spravovaný ich zákonnými zástupcami, predovšetkým rodičmi. Maloletí môžu nadobudnúť majetok nielen darovaním, ale aj vydržaním. V danej súvislosti poukazujeme na judikát - rozsudok Najvyššieho súdu SR, spis. zn. 4 Cdo 21/2004. Jedná sa o vec, v ktorej sa prejednávalo dedičstvo - nehnuteľnosti po poručiteľovi, pričom niektorí z oprávnených dedičov namietali darovanie nehnuteľností v tom čase maloletému dieťaťu. “Vydržaním môže nadobudnúť vlastníctvo aj maloletý, ktorý..

Nájomná zmluva I.

Rada by som dala do prenájmu môj byt, lebo sa chystám odcestovať do cudziny na brigádu. V byte býva so mnou moja sestra, neviem či je možné prenajať napr. len jednu - dve izby. Aké sú moje práva, povinnosti v súvislosti s nájmom, musí byť zmluva písomná alebo stačí ústna dohoda? Ďakujem za odpoveď.Inge T., Považská BystricaNájomná zmluva je dvoj a viacstranný právny vzťah, v rámci ktorého prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne užíval alebo z nej bral aj úžitky, pričom prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi..


Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies.