Zúženie bezpodielového spoluvlastníctva manželov
Juraj S., Bratislava
Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom a vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, ďalej vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
BSM nemôžete zriadiť. Podotýkam, že BSM vzniká uzavretím manželstva. Nepochybne však máte na mysli zúženie BSM z dôvodu vašej podnikateľskej aktivity. V zmysle § 143a Občianskeho zákonníka manželia môžu rozšíriť alebo zúžiť zákonom určený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva, a to formou dohody. Obdobne sa manželia môžu dohodnúť aj o správe spoločného majetku. Takáto dohoda si vyžaduje formu notárskej zápisnice. Manželia sa môžu voči inej osobe na túto dohodu odvolať len vtedy, ak jej je táto dohoda známa. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zanikne zánikom manželstva, pričom zo závažných dôvodov môže súd na návrh niektorého z manželov toto spoluvlastníctvo zrušiť i za trvania manželstva. Súd na návrh zruší bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť, teda tu vaša manželka. Pokiaľ podnikateľské oprávnenie majú obaja manželia, môže návrh podať ktorýkoľvek z nich.
Pokiaľ ide o používanie majetku patriaceho do BSM, zákon kogentne ustanovuje, že na použitie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov potrebuje podnikateľ - teda podnikajúci manžel - pri začatí podnikania súhlas druhého manžela. Ak je takýto súhlas druhého manžela - toho, ktorý nepodniká - daný, na ďalšie právne úkony súvisiace s podnikaním už súhlas druhého manžela manžel - podnikateľ nepotrebuje. Zákon síce neupravuje formu súhlasu druhého manžela, ale vyslovujem názor, že súhlas by mal byť udelený v písomnej forme.
Zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov neustanovuje ako jednu z podmienok výkonu funkcie predsedu spoločenstva vlastníkov bytov povinnosť tejto osoby byť súčasne vlastníkom bytu/nebytového priestoru. Predsedom spoločenstva tak môže byť ktorákoľvek dospelá fyzická osoba, ktorá je v plnom rozsahu spôsobilá na právne úkony a je bezúhonná. Už pri samotnom vzniku spoločenstva - vzniká zápisom do registra príslušného krajského úradu - je okrem iného potrebné doložiť k zmluve o spoločenstve a stanovám aj doklad o bezúhonnosti predsedu.
Samotné stanovy spoločenstva môžu však upraviť otázku výkonu funkcie predsedu spoločenstva špecificky. To znamená, že môžu ustanoviť napr., že predsedom spoločenstva sa môže stať len niektorý z vlastníkov bytov a nebytových priestorov. V takom prípade by skutočnosť, že nie ste vlastníkom/spoluvlastníkom bytu, mohla mať za následok nemožnosť zastávať danú funkciu. Keďže po zúžení vášho BSM bude ako vlastník bytu vedená vaša manželka, hlasovacie právo na zhromaždeniach spoločenstva bude pariť vašej manželke, keďže hlas patrí vlastníkovi / spoluvlastníkovi bytu.