Bazény
Kam s bazénom?
Materiál
Vodotesnosť
Osvetlenie
Celosezónne ošetrovanie bazénov
Aj vy riešite otázku, či je výhodnejšie chodiť dva krát týždenne na plaváreň, alebo jednorázovo investovať do stavby bazénu priamo na vašom pozemku? Bazény prestávajú byť považované na Slovensku za výsadu bohatej vrstvy a stále viac ľudí uvažuje o jeho výstavbe. Na čo všetko treba myslieť pri realizácii takéhoto projektu?
Kam s bazénom?
Umiestnenie je asi tá najzákladnejšia časť. Bazén nesmieme postaviť na mieste, kde by nejakým spôsobom ovplyvňoval chod domácnosti a nezasahoval do pohody bývania. Treba si uvedomiť, že taká veľká vodná plocha značne zvlhčuje vzduch, preto je nutné dôkladne zabezpečiť, aby sa takýmto spôsobom neznehodnocovali konštrukcie domu, obvodové múry, ochranný plot a podobne. Najlepšie je vybaviť bazén kvalitným systémom vykurovania, vetrania, odsávania vzduchu a odvlhčovacím zariadením. Dnešné systémy sú komplexné, stačí ich kúpiť, umiestniť a nemusíte sa o nič starať. Do prevádzky sa podľa potreby spúšťajú automaticky, senzory sledujú teplotu, vlhkosť vzduchu a všetky potrebné ukazovatele.
Priestor v okolí bazéna okrem vizuálu, ktorý dotvára celkové prostredie, musí mať dostatočnú veľkosť na pohyb v okolí. Je potrebný aj na oddych, prístup k vode, pre údržbu bazéna a z dôvodu, aby ste sa nezranili pri vstupe do vody.
Materiál na stavbu
Na postavenie bazéna sa väčšinou využíva železobetón. Stále populárnejšie sú však plasty, hodia sa ale na menšie veľkosti. Môžete si ho vystaviť svojpomocne, ak ste trošku zruční v murárčine, nie je to žiadna veda. Jednoducho postavíte debnenie, do ktorého vlejete betón. Základ nie je nutný, nestaviate atómový kryt. Po uschnutí betónu sa pokryjú steny a dlažba pokladá textília s bazénovou fóliou na báze zmäkčeného PVC, zvyčajne s hrúbkou 0,75 až 1,5 mm. Dbajte na to, aby ste fóliou pokryli všetko, čo príde do kontaktu s vodou. Povrch ochrannej vrstvy je zvyčajne aj antibakteriálny, čím zabijete dve muchy jednou ranou. Pre zvýšenú bezpečnosť možno v miestach možného pošmyknutia sa (schody, stupne, detské bazény) použiť fóliu s lisovaným štruktúrovaným povrchom. Firmy, ktoré sa takouto firmou zaoberajú, využívajú takzvané stratené debnenie.
Ak nechcete využívať fóliu, ďalšou vhodnou formou ako povrchovo upraviť vnútrajšok je keramický obklad. Je to však podstatne pracnejšie, obkladanie takej veľkej plochy zaberá mnoho času. Údržba je porovnateľná s fóliou, ale obklad nie je antibakteriálne ošetrený a na jeho povrchu sa ľahšie usádzajú nečistoty a riasy. Jeho údržba vám zaberie viac času.
Pre menšie veľkosti si môžete objednať bazén hotový. Prevažne sa vyrába z laminátu, jeho doprava je však dosť obtiažna. Podľa štatistík je ale laminátový bazén rovnako finančne náročný ako železobetónový.
Najlacnejším variantom je domáca plaváreň z plastu. Tiež je odporúčaný iba pre menšie modely. Plastové bazény sa vyrábajú zváraním polypropylénových dosák s hrúbkou 5 až 8 mm podľa veľkosti bazéna. Dno sa zvára polyfúzne (polyfúzny zvar je vysoko kvalitné spojenie, pretože ho tvorí iba vlastný materiál zváraných prvkov). Plášť bazéna sa zvára rovnakým spôsobom a ku dnu sa pripevňuje pomocou extrudéra. Bazén po celom obvode spevňujú zvislé výstuhy, ktoré zabezpečujú stabilitu bazéna pri preprave a obetónovaní a takisto zaisťujú fixáciu v betónovej vrstve
Poznáme ešte jeden ekvivalent. Antikorový bazén môže byť extravaganciou, ale pôsobí zároveň veľmi elegantne. Antikorový plech sa vyrába pri vysokých teplotách z antikorovej ocele. Vďaka vystužovacím profilom zvareným z vonkajšej strany sa dosiahne požadovaná tuhosť. Jeho nevýhodou je však cena. Je podstatne vyššia ako pri ostatných typoch.
Vodotesnosť
Jednou z najdôležitejších požiadaviek pre správne fungovanie vašej domácej plavárne je vodotesnosť bazénu. Pri betónových, železobetónových, ale aj ďalších konštrukčných typoch sa vyžaduje vodotesnosť už hlavnej konštrukcie. Vodotesnosť zabezpečuje hydroizolačná sústava bazénov. Pri mnohých typoch rodinných bazénov sa vodotesnosť zabezpečuje pomocou PVC fólií. Inou možnosťou je použitie špeciálnych hydroizolačných tmelov (stierkové vodotesné izolácie), ktoré súčasne slúžia aj ako lepiace tmely keramických obkladov.
Vodotesnosť bazénov v miestach prierazov plášťa (potrubia, rúrové chráničky) sa rieši pri klasických hydroizolačných sústavách pomocou zovretia sústavy medzi dve príruby. Prírubami sa rieši aj uchytenie izolácií v určených miestach oceľovými kotvami.
Aby sme mali záruku kvalitnej a bezchybnej vody, musí byť súčasťou každého realizovaného bazéna odborný návrh recirkulačného čerpadla, filtra a chemického zabezpečenia. Voda v bazéne by sa mala neustále upravovať, to znamená privádzať a znova odvádzať z bazéna preč. To sa rieši pomocou vtokových dýz, umiestnených do dna alebo stien bazéna, a horných bodových odberov, takzvaných skimmerov zabudovaných na úrovni vodnej hladiny. Pri väčších bazénoch sa stretávame s priepadovými žliabkami, ktoré môžu pôsobiť zaujímavo a esteticky.
Osvetlenie
Najkrajšie svetlá v bazéne sú tie pod vodou. Môžete využiť halogénové bodové svetlá, alebo svetelné káble. Pri ich rozmiestňovaní musíte dávať pozor na to, aby ľudí neoslepovalo, ale zároveň aby ste dobre videli. Svetlo sa pod vodou rozloží a láme, takže vždy pôsobí impozantným dojmom vodná plocha. Nezapínajte vodotesné svetlo, ak máte prázdny bazén, spáli sa.
Dajte pozor aj na zladenie farieb. Vďaka svetlu pod vodou totiž môžu dostať absolútne neželaný odtieň, hnedá sa zmení na hrdzavú a podobne. Prevažne sa odporúča modrá. Biela ja vo výhode najmä v interiéri, pretože ukáže každú špinku.
Celosezónne ošetrovanie bazénov
Skôr ako napustíme vodu do bazéna, musíme sa rozhodnúť, či budeme vodu v priebehu sezóny dezinfikovať pomocou chlórových, alebo bezchlórových prípravkov. Výhodou bezchlórových, tj. kyslíkových prípravkou je, že voda nimi ošetrovaná nie je cítiť chlórom, nedráždi oči ani sliznicu. Jeho nevýhodou je vyššia nákupná cena a náročnosť na presné a pravidelné dávkovanie. Prechod z jedného spôsobu dezinfekcie na druhý v priebehu sezóny je možné no však je nutné prestať dávkovať prípravok na dobu 3-5 dní. V tejto dobe je potrebné udržovať hodnotu pH na hodnote 6,8-7,6 a preventívne pridávať dvojnásobné množstvo prípravku proti riasam.
Podľa správnosti by sa mali kontrolovať hodnoty pH raz týždenne. Správne a konečné by mali byť 7,2-7,6 pH. Tento úkon sa dosiahne pomocou kvapkového testeru. Odchýlky od normy jednoducho korigujeme prípravkami, ktoré v názve obsahujú označenie pH plus alebo pH mínus.
Na hodnote pH bazénovej vody je závislá účinnosť dezinfekčných prípravkov. Ak je pH príliš nízke, prichádza ku korózii kovových častí bazéna, blednú farby plastov a fólií. Ak je naopak pH príliš vysoké, prichádza vplyvom vylučovania vápnika ku kaleniu vody, môže prísť k zaneseniu filtrácie, znižuje sa účinnosť dezinfikácie a môže prichádzať k dráždeniu očí a pokožky. Pokiaľ je hodnota pH vyššia ako 7,6 použijeme prípravok pH MÍNUS, druhý deň znovu zmeriame hodnoty pH a celý postup opakujeme, pokiaľ nebude pH v doporučenej hodnote. Ak je pH nižšie ako 6,8 použijeme prípravok pH PLUS a postupujeme ako pri prípravku pH MÍNUS. V prípade vysokej tvrdosti vody je vhodné použiť stabilizátor tvrdosti, ktorý naviaže nežiaduce minerály, ktoré by mohli spôsobiť rôzne zafarbenia vody a zákaly.
Pravidelne do vody musíme pridávať aj šokové prípravky. Tieto majú za úlohu zničiť zárodky rastlinných i živočíšnych baktérií. Na pravidelnú starostlivosť o bazénovú vodu slúžia chlórové tablety, ktoré sa po vhodení do vody postupne rozpúšťajú. Obsah chlóru vo vode by mal byť 0,3 až jeden miligram na liter. Netreba zabúdať, že voda musí byť niekoľkokrát denne filtrovaná. V čase, keď bazén nie je používaný, je nutné zakryť vodnú plochu proti vychladnutiu a nečistotám zo vzduchu a okolia. Kombinácia nepriehľadnej letnej a zimnej plachty v jednom dokáže nielen udržať získané teplo, ale zároveň zabráni rozmnožovaniu rias.
Často sa stáva, že voda je obzvlášť po zime kalná. Ak sa to stane, treba jednoducho pridať rozjasňujúci prípravok alebo iba nepretržite filtrovať, kým voda nebude zasa jasná.
Keď zabudneme alebo zanedbáme preventívnu starostlivosť, voda bude o niečo zelenšia ako je pekné. V tom prípade treba opäť pridať prípravok proti riasám a nutnosťou bude aj šoková chlorizácia. Ak je ale voda veľmi zelená, použite takzvaný flokulant. Teda pri vzniku rias, ktoré môžu spôsobovať zelené, hnedé alebo nažltlé sfarbenie bazénovej vody, klzké a mazľavé dno a steny bazénu a nepríjemný zápach vody, je vhodné použiť odstraňovač rias, ktorého účinkom nastane zahubenie rias. Časť mŕtvych rias je zachytená na filtri, ostatné sa odstránia vyvločkovaním. V teplom období a pri intenzívnejšom používaní bazéna je vhodné ako preventívne opatrenie proti riasam použiť chlórovú, alebo kyslíkovú chémiu.
Prípravky vyzrážajú riasy a nečistoty z nich spadnú na dno bazénu. Tie potom treba odstrániť z dna vysávačom. A na záver zasa len filtrovať a filtrovať, až kým voda nie je priezračná.
Krajný prípad je, ak všetky vyššie spomenuté procedúry zlyhajú. Nezostáva nám nič iné, iba vodu vypustiť, bazén vyčistiť a napustiť ho znovu. Je to zvlášť problematické pri bazénoch s fóliou namiesto keramického obkladu. Tlak vody totiž pomáha držať fóliu napnutú a mohlo by ľahko dôjsť k jej odchlipnutiu a zvrašteniu alebo dokonca k mechanickému poškodeniu fólie.
Toľko teda o starostlivosti o vašu domácu vodnú plochu. Ak budete postupovať podľa uvedených odporúčaní, nemalo by sa nič nepredvídané, čo ovplyvní funkciu bazénu vyskytnúť. Je jasné, že sa nedajú predpokladať všetky problémy, ale dúfam, že najčastejšie vyskytujúce sa nám podarilo obsiahnuť.
Viac informácií sa dozviete
v relácii REALITY
vysielanej 17.8.2007 o 20:45 na TA3
