Tak, ako všetko, aj rodinný dom má svoju dlhú a pestrú históriu. Sídlo bývania rodiny prešlo od jaskynných skalných obydlí cez chatrče z dreva a koží, slamené stavby a hlinené a kamenné stavby až po súčasné tehlové, pórobetónové či montované domy. Je logické, že tento vývoj bol a je závislý na rozvoji stavebných technológií, vývoji a dostupnosti stavebných materiálov, na pokroku všeobecne. Podľa toho aký kto vlastnil dom sa dalo určiť pomerne presne, aké má kto postavenie v spoločnosti, kultúrnu úroveň obyvateľov a ich nároky a samozrejme jeho finančné zabezpečenie.

Kvalita rodinných domov a rýchlosť ich výstavby sa neporovnateľne zvýšila v momente, keď sa začali stavebné diely vyrábať vo fabrikách. Ich základné funkcie sa však za celý svoj dlhý vývin nezmenili. Stále je to najmä ochrana rodiny pred vonkajšími vplyvmi, či už klimatickými alebo rôznymi inými faktormi, primárne ďalej ochrana majetku a zaistenie súkromia. Nepochybne je rodinný dom potrebný na výchovu detí, aj keď vlastniť ho už nie je tak nevyhnutné ako počas minulej éry. Značné množstvo ľudí sa dnes uspokojí aj s bytom, ale trend postaviť si vlastný domov však je nepochybne silný aj teraz.

U nás, v našich stredoeurópskych podmienkach je silná tradícia budovania rodinných domov z vysoko trvácnych materiálov ako sú kameň alebo tehla. Je to z jednoduchého dôvodu. Naši ľudia totiž stavali svoje príbytky s predpokladom, že v ňom prežijú svoj život nielen oni, ale aj mnoho generácií po nich. Bežne sa stáva, že na našich starších dedinách nájdete tristo a viac ročné stavby. Rodinné sídlo sa buduje ako investícia do budúcnosti, jeho hodnota v čase rastie.

Spomínanou vetvou montovaných domov, ktorej sa budeme venovať, sú drevené montované domy a zruby. Sú výhodnou alternatívou, ak sa chcete cítiť doslova ako v prírode. Exteriér aj interiér je väčšinou drevený (to samozrejme závisí od voľby zákazníka), v takýchto domoch nenájdete nič, čo by pôsobilo rušivo, čo by nesedelo do celkovej koncepcie po konečných úpravách.

U nás by podľa histórie mala byť zakorenená stavba dreveníc v samotných ľuďoch, preto je prinajmenšom čudné, že sa tu stavia tak málo domov z tohto materiálu. Takmer všetko, čo sa tu ešte pred pár rokmi vyrobilo sa exportovalo do štátov západnej Európy, ale aj k našim najbližším susedom do Rakúska a Maďarska. V týchto krajinách je percento drevených stavieb podstatne vyššie ako u nás, pohybuje sa okolo tridsiatky percent domov zo sumáru. Slovensko si doposiaľ udržiavalo čosi vyše dvojpercentnú hranicu, dnes je to už dokonca päť percent. To okrem iného znamená, že záujem má stúpajúcu tendenciu. Žiadne presné štatistiky však bohužiaľ nejestvujú, ide iba o približný odhad predajcov. Takáto situácia bude však niekoľko rokov pretrvávať, naši ľudia sú zatiaľ presvedčení, že niet lepšieho materiálu na výstavbu domu, ako je murivo. Ide ale iba o predsudky a nevedomosť.

Ťahúňom výhod drevených stavieb by sa mali stať porovnateľne nižšie náklady na energie. V súčasnosti, v čase neustáleho rastu cien na energie, sú na tieto stavby kladené vysoké požiadavky najmä v otázke ich úspory. V porovnaní so stavbami murovanými je úspora energii pri prevádzke domu hmatateľná. Tu by malo ísť o značnú sumu, náklady na vykurovanie by podľa toho čo uvádzajú na svojich stránkach firmy mali byť až o tretinu nižšie. Ak však predpokladáte, že aj suma za stavbu bude omnoho nižšia, musíme vás vyviesť z omylu. Nebude. Pri rovnakých typoch domov z kameňa a z dreva môže byť cena drevenej stavby dokonca vyššia. Výška nákladov závisí od zvolenej technológie prevedenia stavebných úkonov. Ceny montovaných drevených domov sa pohybujú od 18- do 25-tisíc korún na štvorcový meter. A zrubov, na ktoré sa používa len masívne drevo, 30-tisíc korún a viac na štvorcový meter.

K ich najväčším výhodám patrí rýchlosť postavenia domu a suchý proces výstavby z prvkov, ktoré sa predstavujú vopred vo výrobe. Montáž však je ešte o nejaký čas rýchlejšia. Napríklad vo svojich reklamných prospektoch uvádzajú firmy čas výstavby na jeden až dva mesiace. Pri panelovom type dreveného montovaného domu je stavba už na piaty deň od začiatku montáže pripravená na pokrytie strešnou krytinou. Hrubá stavba sa uzavrie do štrnástich dní od zahájenia výstavby. Táto rýchlosť má veľký význam pri financovaní stavby pomocou úveru. Investor, teda zákazník, môže dom okamžite po ukončení výstavby využívať a jeho investícia sa takýmto spôsobom zhodnocuje. Ďalšou výhodou je, že sa pri realizácii stavby neporuší okolie a nároky na vybavenie staveniska sú nízke. Pri drevených stavbách panelového typu totiž stačí stavať ľahkou mechanizáciou.

Takéto domy by mali byť zdravotne neškodné, dokonca nehrozia ani žiadne alergické reakcie, teda aspoň ešte neboli nijaké preukázané. Tým, že sa v konštrukcii domu neakumuluje teplo, vo vnútorných priestoroch sa lepšie reguluje teplota. Zrubový drevodom je celoročne obývateľný a nepotrebuje žiadnu ďalšiu tepelnú izoláciu, pretože jej funkciu prenáša samotné drevo. Znižovanie energetickej náročnosti domu si vyžaduje vysokú kvalitu materiálov, akým smrekové drevo určite je.

Ak sa bojíte, že drevo nie je dostatočne konkurencieschopným materiálom pre doteraz uprednostňované, vaše obavy nie sú namieste. Navyše životnosť takýchto domov sa uvádza od stopäťdesiat do dvesto rokov. Záruku na nosnú konštrukciu firmy poskytujú od tridsať do päťdesiat rokov. A čo je zaujímavé, drevo sa testuje aj vystavením pod priamym ohňom. Približne štyridsaťpäť minút. A ak nie sú viditeľné stopy poškodenia, až potom prejde schválením.

Cena sa počíta, podobne ako u všetkých ostatných stavbách domu, z celkovej zastavanej plochy. Platiť však budete osobitne za vystavanie skeletu a hrubú stavbu, alebo si môžete nechať vystaviť dom na kľúč, ktorá stojí okolo dvadsaťpäťtisíc korún na meter štvorcový. Presnú cenu si vypočítate príliš zložito. Musíte kalkulovať s veľkosťou celého zrubového domu, jeho náročnosti a typu použitých materiálov. Ale máme pre vás jednoduchšiu cestu, môžete si ho nechať oceniť, väčšinou zdarma v stavebnej firme, ktorá bude váš projekt realizovať. Ocenenie je možné vyhotoviť na základe vypracovania architektonickej štúdie. Tá je väčšinou následne po podpise zmluvy o dielo spracovaná do projektovej dokumentácie, ktorá Vám zároveň slúži ako podklad pre vybavenie stavebného povolenia.

Najskôr sa vypracuje architektonická štúdia, kde sa, ako už bolo uvedené, stanoví výška ceny stavby. Tá je neskôr rozpracovaná do projektovej dokumentácie tak, aby bola použiteľná pre vybavenie stavebného povolenia. Väčšina firiem zaoberajúcich sa stavbami drevených domov a zrubov má už svoje typy budov, ale nie je výnimkou, že si môžete stavbu prispôsobiť podľa vlastných predstáv, vaše požiadavky budú prispôsobené statickým limitom, na ktoré vás upozorní projektant. Katalógy ponúkané spoločnosťami by vám mali iba uľahčiť predstavu o tom, ako by váš domček mal vyzerať. Konečný vzhľad teda bude závisieť od troch faktorov. Od vás, od statických možností a od príslušného terénu v mieste stavby.

A môže sa realizovať samotná výstavba. Základy sú samozrejme z betónu. Väčšinou si na výkop a zabetónovanie základov spoločnosti najímajú stavebné firmy, ktoré s nimi výhradne a dlho spolupracujú. Ďalším krokom je už iba skladačka. Postaví sa skelet, hrubá stavba, krovy strechy a posledným činom je obíjanie stien a strechy. Všetko je zložené z dielov, preto práca postupuje rýchlo a systematicky.

Poslednou dôležitou skutočnosťou, na ktorú netreba zabúdať je natretie dreveného domu, zvnútra najlepšie ekologickou látkou, ktorá chráni materiál proti pliesňam a škodcom a pred UV žiarením. Spoločnosti však takéto pracovné úkony zabezpečujú automaticky, nátery máte väčšinou v cene výsledného produktu.

V skratke vyzerá priebeh výstavby asi takto:


Etapa A: Príprava stavby

1. Získanie pozemku podľa Vašich predstáv /kúpa/
2. Zadefinovanie vlastnej predstavy o rodinnom dome
3. Vyhotovenie projektovej dokumentácie /projektant/
4. Proces územného konania /získanie územného rozhodnutia/
5. Proces stavebného konania /získania stavebného povolenia/


Etapa B: Realizácia stavby dodávateľom

1. Prevzatie projektovej dokumentácie dodávateľom – spresnenie vašich požiadaviek.
2. Stanovenie cenovej kalkulácie podľa projektovej dokumentácie a vašich požiadaviek.
3. Presná špecifikácia predmetu zmluvy. Je to čas na vaše definitívne rozhodnutie, kde je možné ešte navrhovať zmeny v exterieri a interieri domu. Je to tiež kompletné spísanie vašich požiadaviek a určenie konečnej ceny.
4. Podpísanie kúpnej zmluvy. Pri podpise musí byť predložene právoplatné územné rozhodnutie a stavebné povolenie. Kúpna zmluva obsahuje popis procesu realizácie dodávky rodinného domu podľa vašej špecifikácie, definuje platobné podmienky a termíny realizácie jednotlivých etáp výstavby.
5. Prefinancovanie stavby, zálohové platby podľa jednotlivých etáp.
6. Zahájenie stavby rodinného domu do 9 týždňov od podpisu kúpnej zmluvy. Dodávateľ na základe kúpnej zmluvy zabezpečuje materiál na stavbu a subdodávateľské práce. Podmienkou pre montáž je pripravená základová platňa podľa projektovej dokumentácie.
7. Realizácia stavby. Stavba bude realizovaná v závislosti od veľkosti, náročnosti a požadovaného štádia dokončenia domu.


Etapa C: Kolaudácia stavby

1. Porealizačné zameranie stavby, zhotovenie geometrického plánu pre zápis do katastra nehnuteľností.
2. Kolaudačné konanie je ukončené vydaním právoplatného kolaudačného rozhodnutia.

Na výstavbu drevených zrubov sa používa najmä guľový masív kvalitného, husto rasteného dreva. Väčšinou ide o smrekové. Pre rozličné vlastnosti je toto drevo najvhodnejšie. Drevo ako kanadská borovica, breza, topoľ, kanadská jedľa sú zasa pre svoje atribúty vhodné na obklad sauny, podlahy a iné. Niektoré z nich sú aj podstatne drahšie, preto sú automaticky znevýhodnené.
Spoločnosti ponúkajú aj možnosť skombinovať svoj zrub s kameňom.

Je veľmi zaujímavé, že napriek tak ohromne dlhej tradícii stavať drevené domy, drevenice a zruby u nás, sa drevené domy prakticky nestavajú. Resp. stavajú, ale takmer sto percent z nich sa vyváža za naše hranice. Pritom naše klimatické pásmo sa vyznačuje rastom takmer akéhokoľvek typu dreva, naši ľudia sú s drevom zžití, jeho ťažba a spracovanie je u nás od nepamäti na vysokej priečke. Tí neskôr narodení sa na bývanie v drevenom dome nepozerajú ako na ekologicky najvýhodnejšie a pritom veľmi úsporné a zdravé, ale ako na akýsi módny výstrelok, experimentovanie s domovom.

Vlastnosti dreva sú priam predurčené, aby sa stali ideálnym príbytkom, rodinným domom. Akosi samozrejme vyžaruje pocit tepla. A nie je to iba optický pocit, drevo dokáže preberať a udržiavať teplo v sebe z okolitého prostredia. S tým súvisí aj fakt, že keď sa dreva dotknete, necítite chlad murovanej steny, teplota medzi miestnosťou a drevenou stenou sa líši iba minimálne. Drevo nie je vodivý materiál. Jeho ďalšia schopnosť je priam fantastická. Drevo viaže vlhkosť, a v prípade, že sa v miestnosti vzduch vysuší, poklesne hodnota jeho vlhkosti, uvoľní ju späť do prostredia.

A napokon, tento materiál je výborne spracovateľný a dajú sa z neho vyrobiť takmer všetky časti stavby – azda okrem základov – podlahy, schody, stropy, steny, krovy i strešná krytina, okenné rámy, nábytok a úžitkové predmety. Drevené stavby môžu byť i po stránke energetických úspor v budúcnosti veľmi zaujímavé – práve pre vynikajúce izolačné schopnosti dreva.

Na Slovensku je predovšetkým záujem o rekreačné chaty, malé stavby do záhrad a stredne veľké rodinné domy z dreva. Toto trhové odvetvie sa stále viac rozmáha aj u nás, tiež to však nie je lacný špás. Ale pekné takéto domy určite sú, efekt zvonku aj znútra je na pohľad jedinečný.

U nás to viazne v obavách, že drevo nebude spĺňať všetky vyššie spomínané atribúty, mnoho ľudí si myslí, že bývať v drevenom dome je akási známka nemajetnejších ľudí. Netušia však, že je to práve naopak. Ak sa obrátime do okolitých európskych štátov, takmer všade sa dá zaznamenať renesancia drevených obydlí. Naša krajina patrí medzi tie, kde drevo ako stavebný materiál hralo v minulosti obrovskú úlohu, drevenice sú s našou kultúrou jednoducho neoddeliteľne späté. Preto je škoda, že sa obávame návratu do tejto v mnohých aspektoch priatešnejšej a určite estetickejšej forme bývania.

Stále viac Slovákov si už na výstavbu domu najíma stavebnú firmu, stavať ho svojpomocne vyjde v podstate skoro na rovnakú čiastku. Dom je postavený omnoho rýchlejšie a odbornejšie. Drevené domy sú na postavenie pomocou vlastných síl príliš zložité, preto je lepšie zveriť to špecialistom. A tento fakt by mohli zhodnotiť developeri, pretože doposiaľ si stavebné firmy hľadajú zákazníkov samé.

Domy si robia relklamu samé, ale to nestačí. Do povedomia našich ľudí sa musia dostať fakty, ktoré vysúvajú tieto stavby do popredia záujmu. Nie je to však jednoduché. Na Slovensku funguje iba málo firiem, ktoré pracujú s týmto materiálom. Rozdeľujú sa na dve skupiny. Prvá vyrába klasické montované drevené domy, druhá zruby z guľatých masívov. So zvyšujúcim sa záujmom sa darí postupne presvedčovať developerov, že takáto investícia u nás má svoje opodstatnenie, ozajstného bomu sa však asi dočkáme asi až oveľa neskôr. Ak vôbec. Faktom ale zostáva, že firmy, ktoré sa takýmto druhom podnikania u nás zaoberajú stále rastú, zvyšuje sa produkcia ich výrobkov aj počet ich zamestnanco.

Dobrým motivačným prvkom by mohlo byť, že na Slovensku sa zatiaľ nevyrysovala veľká konkurencia. Drobní podnikatelia zatiaľ nemusia bojovať ani so zahraničnými producentmi, pretože pre nich náš trh nie je veľmi atraktívny. Niekoľko dcérskych spoločností zahraničných veľkých spoločností tu už postavilo svoje domy, dajú sa však spočítať na prstoch rúk. Najväčšou mimoslovenskou firmou pôsobiacou u nás je pravdepodobne česká Canaba, ktorá pôsobí v celej Európe a nemecký BienZenker, ktorý je omnoho starší ako naša krajina.

Viac informácií sa dozviete

vysielanej 23.3.2007 o 20:45 na TA3