V prvom rade musíte zosúladiť svoje zámery a predstavy o bývaní v podkroví. Rozhodnutie o výstavbe a rekonštrukcii podkrovia na bývanie je zložité a skrýva v sebe viacero nástrah. Špecifikujú sa požiadavky na priestory, ich veľkosť, tvar, vzájomnú väzbu a počet. Musíte mať vytvorenú aspoň matnú predstavu o technickej a finančnej náročnosti projektu a zámer nášho zásahu. A prichádza prieskum.

Prieskum je nutný ako podklad pre projektanta pri spracovaní projektu. Zisťuje sa ním stav nosných konštrukcií objektu, stien a stropov nižšieho podlažia. Ide v podstate o preverenie, či vaša stavba je schopná podkrovie uniesť. Ak sa zistia nejasnosti, prevedie sa sondážny výskum, ktorý určí skladbu konštrukcií s overením ich únosnosti a prípadne návrhom nevyhnutných úprav. Ďalej je potrebné určiť stav drevených konštrukcií krovu Drevo ako organický materiál má vysoký predpoklad znehodnotenia vonkajšími vplyvmi. Vlhkosť zatekajúca cez poruchy strechy alebo vlhkosť prostredia kondenzujúca na vnútornom povrchu strešného plášťa poškodzuje drevnú hmotu rovnako ako biologickí (huby, plesne) a živočíšni (drevokazný hmyz a iné živočíchy) škodcovia. Dôležitým faktorom je technická a remeselná úroveň vyhotovenia existujúceho krovu. Stanovuje sa predovšetkým vizuálne druh a rozsah napadnutia, poškodenia, prípadne deformácia drevenej konštrukcie. Ak je to nevyhnutné spracuje sa aj podrobný prieskum s pomocou príslušných odborníkov. Títo vyhodnotia vzorky odobraté z vašich nosných krovov.

Výstavba, alebo rekonštrukcia podkrovia je stavebná úprava, ktorou sa mení spôsob užívania stavby (jej časti)a preto si vyžaduje stavebné povolenie. Nevyhnutnou súčasťou žiadosti o stavebné povolenie je spracovanie projektu stavby. Projekt stavby vo svojom dispozičnom a konštrukčnom riešení musí spĺňať požiadavky STN a súvisiacich právnych predpisov. Zo STN 73 4301 budovy na bývanie: Podľa článku 7.2.2, svetlá výška obytných miestností musí byť najmenej 2 600 mm. Svetlá výška obytných miestností v podkroví, ktoré sú súčasťou bytu v nižšom podlaží, by mala byť najmenej 2 300 mm. A nakoniec, svetlá výška v novovybudovaných podkrovných priestoroch (nadstavbách) bytových domov musí byť najmenej 2 600 mm v časti päťdesiat percent úžitkovej plochy bytu. V prípadoch rekonštrukcií povalových priestorov na bývanie možno svetlú výšku obytných miestností znížiť na 2 500 mm.

Ojedinelé trámy v podkrovných miestnostiach musia spĺňať podmienku podchodnej výšky 2 100 mm.
V miestach skosenia má byť v bytových domoch najmenšia svetlá výška 1 100 mm, pričom do podlahovej plochy miestnosti sa započítava plocha, nad ktorou je minimálna svetlá výška 1 300 mm, v rodinných domoch sa táto výška tiež odporúča.

Treba pripomenúť, že podkrovný priestor tvorí atypické bývanie v prevádzkovom, konštrukčnom a technickom riešení. Atypickosť prostredia prináša okrem výhod aj zvýšené nároky na zariadenie interiéru nábytkom. Významnou časťou budovania obytných priestorov v podkroví je konštrukčné a technické riešenie. Pri rekonštrukcii už existujúcej krovovej sústavy musia všetky zásahy do nej rešpektovať jej konštrukčné princípy a dimenzie. Návrh zásahov do krovu je najlepšie prenechať statikovi. Projektant poskytne investorovi, teda vám, viac konštrukčných a vzhľadových možností riešenia zateplenia konštrukcie krovu so spoločným menovateľom splnenia parametrov tepelného odporu konštrukcie. Zateplenie s odvetrávanou vzduchovou medzerou, alebo bez nej môže ponechať viditeľné časti nosných prvkov, prípadne ich obalí. V súčasnosti je dostatok kvalitných materiálov zložených do systémov tvorených parotesnou zábranou, izoláciou, poistnou difúznou fóliou s variantnými možnosťami riešenia vnútorného povrchu a krytiny. Pri vnútorných povrchoch sú vhodným riešením suché stavebné systémy (sadrokartóny). Pre výber druhu krytiny je rozhodujúci sklon a tvar strechy, ale aj estetické hľadisko. Do úvahy treba brať aj podmienky výstavby predpísané stavebným úradom, útvarom hlavného architekta a v niektorých prípadoch i pamiatkovým ústavom. Veľkú pozornosť investora si zaslúži aj výber systémov technického zariadenia budov –systém vykurovania, rozvodov vody, rozvodov elektrickej energie a vetrania. Vzhľadom na množstvo faktorov ovplyvňujúcich kvalitu riešenia bývania v podkroví ešte raz odporúčame venovať zvýšenú pozornosť všetkým fázam rozhodovania, prípravy a realizácie. Len tak výsledok –podkrovný byt splní očakávanie investora – pekné bývanie bez technických chýb.

 

 

Reálna možnosť prestavby podkrovia závisí predovšetkým od troch momentov: od sklonu strechy, jej tvaru a od strešnej konštrukcie. Najvýhodnejšie sú sklony striech od tridsaťpäť do päťdesiatpäť stupňov. Na podkrovné byty je vhodná hlavne sedlová strecha, ktorá núka tým väčšiu úžitkovú plochu, čím je strmšia. Úžitková plocha sa dá zväčšiť i čiastočným nadvihnutím strechy povalovou nadmurovkou. Valbová strecha má štyri šikmé strešné steny, ktoré síce obmedzujú úžitkovú plochu, ale vďaka nim sa dá podkrovie prestavať na útulný priestor. Výhodná je aj manzardová strecha, kde strmý úkos strešnej plochy poskytuje veľa úžitkového priestoru s dostatočnou výškou. Zo strešných konštrukcií je výhodná krokvová strecha. Väznicový krov so stĺpmi v miestnosti môže obmedziť jej využitie. Oporné trámy sa však pri plánovaní technického riešenia dajú šikovne začleniť do interiéru. Opticky ich možno potlačiť tak, že sa natrú na bielo. Pri hambálkovom krove môže vrchový trám, ktorý sa tiahne vo vrchnom strešnom priestore paralelne s podlahou od krokvy ku krokve, slúžiť aj ako galéria. Pri rozdelení podkrovného priestoru rozhoduje jeho predpokladané využitie. Treba si stanoviť, či v podstreší majú byť iba doplnkové miestnosti bytu pod podkrovím, alebo má vzniknúť nová, samostatná bytová jednotka.

 

 

Pri väčšine stropných konštrukcií sa s výstavbou podkrovia, teda ďalšou manipuláciou nepočítalo. Preto treba podlahe a zároveň stropu v miestnosti nižšie venovať obrovskú pozornosť. Je samozrejmé, že podkrovie zvýši záťaž stropnej konštrukcie, preto je dobré preskúmať ho hĺbkovo. Môže sa celkom pokojne zistiť, že strop bude nutné posilniť V záujme čo najmenšieho zaťaženia stropu sa odporúča ľahká stavebná konštrukcia. Aby sa do podlahy vnieslo čo najmenej vlhkosti, je vhodné jej suché vyhotovenie napríklad suchým poterom.

 

 

Izolácii sa vo väčšine prípadov v podkrovných priestoroch nevenuje taký stupeň pozornosti, ako ostatným miestnostiam. Ak tam ale pravdaže chceme bývať, je dobrá izolácia nutnosťou. Tepelne izolovaná strecha oddeľuje vnútorný priestor od vonkajšieho, pričom ich teplota a vlhkosť vzduchu sa napríklad v zime značne odlišujú. Aj pri kúpaní, umývaní, či varení vzniká v týchto priestoroch vlhkosť. Štruktúra strechy musí bez poškodenia odolať týmto zaťaženiam. To sa dosiahne použitím vrstiev stavebných dielov s tepelnou izoláciou vytvorenou napríklad z minerálnej vaty alebo styroporu.

 

 

Vykurovanie a získavanie teplej vody pre vystavané podkrovie sa môže zabezpečovať centrálne pre celý dom alebo cez etážové kúrenie. Jestvujú aj vykurovacie zariadenia s prevádzkou nezávislou od vzduchu v miestnosti. Ide o maloobjemové plynové agregáty, ktoré nevyžadujú žiadnu špeciálnu miestnosť, napríklad kotolňu. Odvod spalín a rívod vzduchu potrebného na horenie, zabezpečuje ventilátor zabudovaný v prístroji a špeciálne potrubie, ktoré prechádza obvodovou stenou bytu alebo domu. V malých vykurovacích okruhoch je hospodárnym riešením kombinácia vykurovanie – teplá voda. V súčasnosti sa hojne využíva aj slnečná energia (kolektory), pričom teplú vodu možno získať aj decentralizovane prostredníctvom elektrických ohrievacích zariadení (boilerov a prietokových ohrievačov).

 

 

Na oddelenie miestností podkrovia sa odporúčajú steny z ľahkej stavebnej konštrukcie. Konštrukcia drevených alebo kovových profilov je obložená sadrovými (sadrokartónovými) doskami a vyplnená minerálnou vatou, ktorá slúži ako zvuková a tepelná izolácia. Inštalačné steny môžu byť aj kovových profilov, napríklad na výstavbu kúpeľne. Na vnútorné steny sa osvedčil aj pórobetón. Ľahké konštrukcie sa odporúčajú aj preto, aby sa čo najmenej dodatočne zaťažil drevený trámový strop. Na trhu je i dostatok vhodných strešných okien aj ďalších materiálov na vikiere alebo lodžie, strešné terasy, strešné výrezy alebo štítové okná. Podmienkou dostatočného prísunu denného svetla do podkrovia je, aby plocha okien zodpovedala 1/8 až 1/10 plochy základu miestnosti. Pri prestavbe podkrovia treba brať do úvahy i protipožiarnu ochranu. Nejde pritom o výšku nákladov, ako skôr o vec úsudku, plánovania a výberu materiálov.

 

 

Keď sú už vyriešené otázky statiky objektu, pristupujeme k návrhu podoby podkrovného priestoru. Kvalitu života jeho budúcich obyvateľov okrem iných faktorov podstatne ovplyvnia možnosti prieniku prirodzeného svetla do podkrovia.

Architektonický návrh podkrovia by mal byť riešený v súlade s architektúrou celého domu. Dodatočne vybudované obytné podkrovie by sa pri tom malo jednoznačne podriadiť už hotovému objektu, aby po dostavbe vznikol jednoliaty celok. Ak je dostavba podkrovia vyriešená podľa týchto základných zásad, náhodný návštevník by mal mať dojem, akoby bolo podkrovie súčasťou pôvodnej stavby. Podkrovie by nemalo pôsobiť ako dodatočne pripojený cudzí prvok. Architektúru podkrovia ovplyvňujú predovšetkým spôsoby prirodzeného osvetlenia novovzniknutých priestorov.

 

 

Okná v štítoch realizovať len pri sedlových strechách. Pri pultových strechách je uplatnenie takéhoto osvetlenia skôr výnimkou. Výhodou tohto spôsobu je technická jednoduchosť jeho vyhotovenia a skutočnosť, že netreba zasahovať do konštrukcie krovu. Preto sa prakticky nezmení ani pôvodná silueta objektu. Okno v strede štítu možno veľmi dobre skombinovať s francúzskym oknom, čo sú v podstate dvere ovárané dovnútra so zábradlím bez vysunutej konštrukcie balkóna. Ďalšou z možností je zachovať pôvodný štítový múr, do ktorého sa urobí okno s balkónovými dverami a na konzolách sa vysunie balkón, ktorý môžu prekrývať strešné roviny.

Pri vytvorení podkrovných priestorov v dlhšom objekte však prirodzené osvetlenie z dvoch štítových múrov nestačí. Miestnosti v strede dispozície sa musia presvetliť ďalšími oknami. Tie môžeme riešiť buď ako strešné okná, alebo ako vikiere. Sortiment strešných okien je bohatý a poskytuje rôzne možnosti výberu. Na osvetlenie vedľajších priestorov bez možnosti vetrania sa dajú použiť aj sklené škridly, ktoré mávajú zhodný rozmer so zvyčajne používanými pálenými škridlami. Tam, kde podkrovné miestnosti nemôžeme osvetliť oknami v štítoch alebo strešnými oknami, musíme použiť vikiere. Musíme si však uvedomiť, že vikier bude architektonicky najvýraznejším prvkom podkrovnej stavby a výrazne ovplyvní aj celkovú architektúru objektu. Vikier by mal byť realizovaný tak, aby nenarušil celkový vzhľad budovy.

Vikiere môžeme umiestniť tak, aby ich predná stena lícovala s obvodovým múrom. Výhodou takéhoto riešenia je, že čelná stena vikiera je pokračovaním nosného obvodového muriva. Stavia sa väčšinou z tvaroviek alebo z dutých tehál. Takto riešený vikier umožní vytvoriť väčšiu hĺbku miestnosti a môžu v ňom byť aj vyššie okná (obr. 1a). Iný spôsob umiestnenia vikiera vzhľadom na obvodové nosné múry je taký, že čelná stena vikiera je odsadená od obvodového múra hlbšie do objektu (obr. 1b). Ďalšou, i keď u nás nie príliš často používanou možnosťou, je využitie okien v záreze strechy. Podľa spôsobu realizácie a dispozičných podmienok môžeme získať napríklad terasu na posedenie v podkroví, ktorú takmer zakrýva strešná plocha (obr. 2a), alebo môžeme využiť tzv. pásové okná (obr. 2b). Citlivo a kvalitne realizované vikiere môžu zväčšiť obytný priestor a vytvoriť v ňom odpočinkové alebo pracovné kútiky s neopakovateľnou atmosférou.

Nedostatok financií na výstavbu klasických nájomných bytov prinútil stavebníkov siahnuť aj po netradičných spôsoboch získania nových bytov. Pri súčasnom a očakávanom vývoji bytového trhu sa začali využívať aj podkrovia. Podkrovia, v minulosti väčšinou zanedbávané, sa dnes stali cennými priestorovými rezervami. Stavebné úpravy ich dokážu zmeniť na najkrajšie miestnosti domu a stavebník získa cenovo výhodnú obytnú plochu. Výhody podkrovných bytov sú nesporné. Medzi najväčšie patria ekonomické a technické. Keďže podkrovný byt budujeme na už postavenom dome, odpadajú zložité územno – správne konania a výstavby inžinierskych sietí, čo znamená oveľa menšiu finančnú náročnosť riešenia bytového problému. Prirodzene, aj na výstavbu podkrovného bytu treba projekt, stavebné povolenie a nad svojpomocne realizovanou stavbou odborný stavebný dozor. Dokončený byt možno obývať len na základe kolaudačného rozhodnutia.