Sme štyria súrodenci. Naša mama zomrela v roku 2005, kedy prebehlo aj dedičské konanie. Mama ešte za života uzavrela s naším bratom kúpnu zmluvu, ktorou mu predala časť „rodičovského“ domu a časť mu darovala. V zmluve si vyhradila právo doživotného bývania a darovanie podmienila, že ju brat doopatruje a bude sa o ňu starať. Nestalo sa tak, odcestoval na dlhé obdobie do Nemecka a o mamu sa staral náš otec a my. Dokonca brat nezaplatil ani cenu za kúpu domu, ale ako vlastník domu figuruje on. Brat nám zmluvu nechce ukázať, mama nám kúpnu zmluvu tiež odmietala predložiť. Je možné túto zmluvu napadnúť, žeby sa dom prerozdelil medzi všetkých súrodencov - dedičov? Ako máme postupovať, je možné niečo podniknúť? Ďakujem vám za radu.

 

Júlia K., Zollikofen, Švajčiarsko

 

Kúpna zmluva bola zavretá medzi vašou matkou a bratom. V tejto súvislosti ide o dvojstranný právny úkon, v rámci ktorého sú stanovené práva a povinnosti oboch zmluvných strán. Vaša matka mala povinnosť odovzdať predmet kúpy, tejto povinnosti korešpondovala povinnosť vášho brata prevziať predmet kúpy a zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu - teda pokiaľ ide o časť domu, ktorej predaj bol predmetom kúpnej zmluvy. Vychádzajme zo stavu, že v tejto zmluve bolo naozaj uvedené právo doživotného bývania, ako sama uvádzate.

K darovaniu dochádza na základe písomnej zmluvy, ak teda vaša matka , resp. brat tvrdili, že došlo k darovaniu, musela byť vyhotovená darovacia zmluva. Obe zmluvy slúžili ako podklad na zápis vlastníckeho práva k domu do katastra nehnuteľností. Ak máte záujem oboznámiť sa s obsahom kúpnej, či darovacej zmluvy, kontaktujte príslušnú správu katastra - správa príslušná podľa miesta, kde sa predmetná nehnuteľnosť nachádza - za účelom nahliadnutia do týchto materiálov.

Ak váš brat za predanú časť domu nezaplatil matke kúpnu cenu, pričom cenu treba pritom dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná, došlo k porušeniu záväzku čo založilo právo na odstúpenie od zmluvy. V tomto prípade sa váš brat mohol bezdôvodne obohatiť, nakoľko získal majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu. Prípadne môže kúpna zmluva trpieť neplatnosťou, pokiaľ cena nebola dojednaná a pod. Alebo, ak v zmluve nebolo zahrnuté ustanovenie o práve doživotného bývania pre vašu matku, opäť mohlo dôjsť k zneplatneniu zmluvy, keďže by sa mohlo jednať o zavretie zmluvy v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Tieseň môže byť spôsobená inou osobou, alebo účastník zmluvy si tieseň mohol spôsobiť sám. O nevýhodné podmienky ide vtedy, ak plnenie poskytované poskytnuté jednou zmluvnou stranou je v zjavnom nepomere k s plnením, ktoré poskytuje druhá zmluvná strana.

Nie je vylúčená ani možnosť , že by mohlo ísť o tzv. zastrený právny úkon (tzv. dissimulácia). Pri dissimulácii účastníci právneho úkonu zastierajú iný právny úkon, ktorý medzi sebou urobili,  napr. pri darovaní veci sa predstiera, že ide o kúpnu zmluvu a pod. Dissimulácia neodporuje zákonu, avšak zastretý právny úkon platí, ak  vyjadruje vôľu účastníkov právneho vzťahu a ak popritom spĺňa všetky náležitosti konkrétneho právneho úkonu. Vyjadrím tak domnienku, že by za určitých okolností mohlo ísť v tomto prípade o snahu o vydedenie ostatných súrodencov, avšak ide len o teoretickú úvahu, nakoľko úkony (zmluvy) nenapĺňajú znaky vydedenia.

Uvádzate, že po smrti vašej matky prebehlo konanie o dedičstve, pričom práve „rodičovský“ dom nebol zahrnutý do aktív po poručiteľovi. Pokiaľ ide o darovaciu zmluvu, podľa ust. § 484 Občianskeho zákonníka, pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovanie. Zo strany darcu môže ísť napríklad o také predmety darovania, ktoré svojou povahou a výškou ceny prekračovali obvyklé darovanie zodpovedajúce jeho zárobkovým a majetkovým pomerom. Pokiaľ táto záležitosť bola v konaní o dedičstve opomenutá, treba obnoviť konanie a predmet darovania pripočítať k cene dedičstva (kolácia). Postupujte tak v zmysle ustanovení Piatej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (OSP), § 175a a nasl.

Ak budete fyzicky disponovať hore uvedenými zmluvami, dajte ich preštudovať právnikovi, ktorý zmluvy posúdi a následne zvolí vhodný postup. Môže byť podaná v prvom rade na súde žaloba o určenie neplatnosti zmluvy, a vzhľadom na to následne postupovať ohľadne dedičstva. Ak by sa ukázalo, že zmluva naozaj trpí vadami, bol by tu vzhľadom na účastníkov a skutkové okolnosti priestor pre spojenie vecí v zmysle § 112 OSP.