Merače tepla v našich domácnostiach
Hovorí sa, že kto šetrí má za tri. Toto pravidlo platí dvojnásobne pri spotrebe tepla v našich bytoch či rodinných domoch. Pri dnešných cenách dodávaného tepla má čo najvhodnejšie riešenie ako ušetriť na dodávanom teple snáď cenu zlata. Veď položka za dodané teplo býva často v mnohých rodinných rozpočtoch najväčšou položkou súvisiacou s užívaním bytu. Práve tomuto pálčivému problému pri šetrení sa v nasledujúcich riadkoch pozrieme na „zúbky“.
Oproti západnej Európe máme v oblasti šetrenia na dodanom teple do domácností čo doháňať. Tam sa totiž o meraní tepla začalo hovoriť už v časoch prvej ropnej krízy v sedemdesiatych rokoch 20. storočia, pokiaľ u nás bolo jediným cieľom postaviť čo najviac bytov a splniť tak čo najviac percent plánovanej výstavby v aktuálnej päťročnici. Práve táto politika kvantity sa nám v posledných rokoch najmä pri starších panelových bytoch vracia ako bumerang. V našich končinách sa začalo o meraní tepla uvažovať až po roku 1989. A tak pri čo najväčšom šetrení za teplo v našich domácnostiach pribúdajú na našich radiátoroch malé prístroje podobné akýmsi teplomerom. Sú to snáď každému známe merače tepla.
Čo sú to merače tepla
So začiatkom merania dodávaného tepla v deväťdesiatych rokoch prišli do našich domácností kvapalinové merače. Tie však vykazovali až 200 % nepresnosť pri meraní tepla. V súčasnosti poznáme dva základné druhy meračov tepla v domácnostiach.
Sú to pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov (PRVN), známe sú nám ako klasické merače, ktoré zdobia veľké množstvo radiátorov v domácnostiach. Ďalej sú to merače spotreby tepla v bytoch (určené meradla) známe ako bytové merače, ktoré sa inštalujú iba vtedy ak to dovoľuje vykurovacia sústava priamo na vstup do bytu zo stúpacích rozvodov vedených mimo bytov. Ich výhodou je to, že merajú skutočne dodané teplo odovzdané radiátormi do celého bytu jedným meračom. Viacej známe PRVN, ktoré sú umiestnené priamo na radiátoroch, merajú len určitý pomer dodaného tepla, ktorý však nemerajú v jednotkách tepla, ale v tzv. dielikoch. Na strane druhej, bytové merače merajú zasa teplo v kW hodinách a tento údaj je presnejší ako meranie v dielikoch aj z toho dôvodu, že je merané množstvo tepla odovzdané vykurovacími telesami v byte. Keďže v dnešnej dobe sa používajú digitálne merače tepla, údaje ktoré merajú by, podľa 1. podpredsedu predstavenstva Slovenského zväzu bytových družstiev JUDr. Miroslava Somorovského, mali byť presné. V prípade ak má majiteľ bytu pochybnosti o správnosti merania tepla vo svojom byte, mal by sa so svojou sťažnosťou obrátiť v prvom rade na správcu - rozúčtovateľa, ak nepochodí, tak na Slovenskú energetickú inšpekciu, ktorá by mala každý konkrétny prípad na podozrenie z nepresného merania tepla v domácnosti prešetriť.
Problematikou merania tepla v bytoch po legislatívnej stránke sa zaoberá zákon č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike, v ktorom sa stanovuje povinnosť mať namontované merače v domácnostiach do 31.12.2008. Zákon č. 99/2007 Z.z., ktorým bol novelizovaný zákon o tepelnej energetike ponecháva priestor na iné varianty, ktoré sa môžu použiť na rozpočítanie, a teda ak sa vlastníci dohodnú inak, nie je povinnosť zapojenia PRVN. Investičné náklady však nehradí správca ani výrobca tepla, ale vlastníci bytov. Takže vlastníci bytov by mali do konca tohto roka na domovej schôdzi sa dohodnúť nadpolovičnou väčšinou, ktorý z možných variantov na meranie tepla si vyberú. V tejto súvislosti nám JUDr. Somorovský uviedol nasledovné: „Ak sa majitelia bytov nevedia dohodnúť na systéme merania tepla, dodané teplo sa bude rozpočítavať podľa podlahovej plochy alebo obostavaného objemu bytu v tom prípade, ak na domovej schôdzi túto otázku riešili, ale z dôvodu nízkej účasti neboli uznášania schopní a správcovi túto skutočnosť oznámili.“
Ako si ustrážiť teplo v byte
Ak máte občas pocit, že vám je v byte chladno, určite uvítate každý kus teplého oblečenie trasúc sa od zimy. V takýchto chvíľach si určite pomyslíte, čo sa asi v tých kotolniach deje. Prvou reakciou na chlad alebo prekurovanie býva rýchly dotyk najbližšieho radiátora. Dalo by sa povedať že je to správny ťah, ale určite nie dostačujúci aby sme zistili skutočnú teplotu v byte. Každý by mal mať doma izbový teplomer, ktorým odhadne, koľko stupňov v byte má. Samozrejme, tento si neumiestnime nad radiátorom, alebo blízko okna, cez ktoré prefukuje studený vzduch. Ak vám teplomer ukazuje cca 21-22 °C je to optimálna hodnota tepla, ktorá by mala byť v každej miestnosti.
Ak vám je aj napriek tomu zima či naopak teplo, tento problém môže vyriešiť montáž termostatických hlavíc na ventily v bytoch. Nebudete sa viac musieť trápiť s otváraním okien, ak vám bude teplo alebo chodiť teplo oblečení v prípade keď teplota bude nedostačujúca. Jednoducho si nastavíte teplotu, aká vám vyhovuje. Termostatický ventil v byte reguluje teplotu samostatne. To znamená, že ak si nastavíte v kuchyni teplotu 20 °C a varením sa vzduch zohreje na 28 °C, termostat sa vypne a zapne až v prípade, ak teplota v kuchyni klesne pod 20 °C. Týmto vám nielen vytvorí automatickú tepelnú pohodu, ale hlavne ušetrí peniaze za teplo, ktoré by ste umelým dokurovaním či prebytočným vetraním zbytočne zaplatili.
Čo je najväším žrútom tepla
Najväčší nepriateľ mrhania teplom v našich domácnostiach je ukrytý v samotnej stavbe našich panelových domov. Keď sa po páde komunizmu ukončila masová výstavba panelových domov cca v roku 1993, zanechala pre nás pascu v podobe veľkého úniku tepla nie len cez obvodový plášť, ale hlavne medzi jednotlivými bytmi. To je aj základnou príčinou mnohých nedorozumení majiteľov bytov keď vidia svoj účet za dodané teplo. Problém úniku tepla je podľa Jozefa Popluhára zo Slovenského zväzu bytových družstiev viacmenej problémom každej stavby postavenej do roku 1993 ale tiež novej výstavby do roku 2007, pretože až po tomto roku sa pri výstavbe začalo viac pamätať na prestupy tepla vnútornými deliacimi konštrukciami bytových jednotiek podľa technickej normy účinnej od roku 2008. Medzi faktory ktoré prispievajú k zlému hospodáreniu s teplom patria veľké prestupy tepla medzi bytmi. Je totiž nevhodné a zároveň v našich domácnostiach dosť bežné, že vlastníci bytov majú v rôznych miestnostiach nastavené teploty na rôznych teplotách, čo je pre šetrenie tepla dosť negatívne.
Keďže pri starších bytových domoch, ale aj u mnohých novostavieb je prestup tepla medzi bytmi, a tiež únik tepla cez obvodový plášť pálčivým problémom, poznáme v tejto súvislosti tzv. zvýhodnené a nezvýhodnené byty. Keď si predstavíme panelový dom ako ľudský organizmus, tak teplo ktoré v ňom cirkuluje, najviac do seba „pumpujú“ byty v jeho strede. Takže byty ktoré sú v strede panelového domu, odoberajú teplo z okolitých bytov. Byty ktoré sú na okrajoch panelového domu, či na prvom alebo poslednom podlaží sú v mnohých prípadoch znevýhodnené byty a pre veľkú priepustnosť stien dodávajú tak zadarmo teplo bytom v strede panelového domu. V súvislosti s prestupmi tepla cez deliace konštrukcie môžu preto v jednom panelovom dome vzniknúť ohromné rozdiely pri vyúčtovaní nákladov za dodané teplo. V štatistikách Slovenského zväzu bytových družstiev sú prípady, keď tieto rozdiely medzi zvýhodneným a znevýhodneným bytom boli enormné. Pokiaľ vo zvýhodnenom byte majitelia zaplatili za teplo 3.900 Sk za rok, majitelia znevýhodneného bytu zaplatili za dodané teplo až 24.000 Sk za rok.
Po týchto rozdieloch sa môže niekomu zatočiť hlava. Aj to je teda jedna z daní za rýchle a nepremyslené stavanie panelových domov, kde sa na cirkuláciu tepla v budove vôbec nepamätalo. Účet za túto nepremyslenosť zaplatí bohužiaľ majiteľ znevýhodneného bytu. Práve tieto problémy rieši spomínaná technická norma účinná od roku 2008. Jej dodržiavanie pri výstavbe nových bytov by malo pojmom ako sú zvýhodnený a znevýhodnený byt odzvoniť a cirkulácia tepla medzi bytmi by sa mala značne obmedziť. Priepustnosť tepla v starších bytoch sa dá podľa Jozefa Popluhára dokumentovať na jednoduchom príklade: „V starších bytových domoch vám stačí vypnúť v stredovom byte všetky radiátory a teplota vám neklesne pod 18 stupňov celzia. Za určitých okolností to môže platiť aj pre znevýhodnené byty, ktoré sú darcami tepla pre tie zvýhodnené.“ Takže aj keď sa snažíte v byte udržiavať primerané hladiny teplôt v jednotlivých miestnostiach, stačí vám jeden „snaživý sused“, ktorý si nastaví na radiátoroch nižšiu teplotu, alebo ich úplne vypne a automaticky sa stávate „sponzorom“ dodávky tepla do jeho bytu. Môže sa vám potom stať, že vy zaplatíte za ročné kúrenie za trojizbový byt 54.000 Sk a váš „snaživý sused“ pod vami len 10.400 Sk.
Maximum úspor, ktoré môže bytový dom dosiahnuť meraním tepla pri vyregulovanej sústave je 20 % celkovej spotreby tepla. Podľa JUDr. Somorovského sa v súčasnosti robia analýzy, na základe ktorých by mali byť vypracované nové postupy pri rozúčtovaní nákladov za dodané teplo. Tieto by tento problém v starších bytoch mali eliminovať a platby za teplo by tak mali lepšie odrážať realitu tepla dodaného do našich bytov.
Viac informácií sa dozviete
v relácii REALITY na TA3
