Nízkoenergetické domy
Energetická hospodárnosť budov
Energetická certifikácia
Nízkoenergetický dom
Inštitút pre energeticky pasívne domy
V januári 2006 bol na Slovensku prijatý zákon o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Platnosť nadobúda 1. Januára 2008. Zákon nadväzuje na smernicu Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie 2002/91/ES zo 16. decembra 2002 o energetickej hospodárnosti budov, ktorá obmedzuje spaľovanie neobnoviteľných prírodných zdrojov a tým chce prispieť k obmedzeniu tvorby oxidu uhličitého. Cieľom smernice je zlepšenie energetickej hospodárnosti budov (EHB) a to najmä znížením spotreby energie na vykurovanie, na prípravu teplej vody a osvetlenie pri zohľadnení efektívnosti nákladov vynakladaných na výstavbu a prevádzku budov. Na Slovensku je rozhodujúcim zdrojom energie potrebnej na bytové budovy spaľovanie neobnoviteľných prírodných zdrojov, a tým tvorba emisií oxidu uhličitého.
Zákon definuje pojem energetická hospodárnosť budov ako množstvo energie potrebnej na splnenie všetkých energetických potrieb súvisiacich s normalizovaným užívaním budovy, najmä množstvom energie potrebnej na vykurovanie a prípravu teplej vody, na chladenie a vetranie a na osvetlenie. Smernica z ktorej zákon vychádza predkladá päť celoplošných opatrení. Po prvé je to určenie jednotnej metodiky výpočtu energetickej hospodárnosti nových budov. Na to nadväzuje určenie minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť nových a tzv. veľkých existujúcich budov v rámci ich významnej obnovy. Smernica vyžaduje zavedenie povinnej energetickej certifikácie (EC) a zavedenie povinnej pravidelnej kontroly klimatizačných systémov a kotlov v budovách.
V praxi to znamená, že zákon ovplyvní najmä vlastníkov už existujúcich budov ale aj stavebníkov nových budov. Tieto povinnosti sa vzťahujú na nové budovy v štádiách ich projektovania a kolaudácie a na existujúce budovy v štádiách projektovania a kolaudácie ich významnej obnovy (ide v podstate o preukázanie súladu stavby s projektom), ako aj na všetky existujúce budovy, ktoré budú predmetom predaja alebo prenájmu.
Zákonu nepodliehajú budovy a pamätníky, ktoré sú chránené kvôli architektonickej alebo historickej hodnote a podliehajú pamiatkovej ochrane podľa zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu. Taktiež budovy, ktoré sú súčasťou charakteristického prostredia, pri ktorých by dodržanie požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov neprijateľne zmenilo ich pamiatkový charakter alebo vzhľad. Výnimkou sú aj kostoly a iné budovy používané ako miesta na bohoslužby alebo na náboženské podujatia. Ďalej sú to budovy, ktoré sú dočasnými stavbami s plánovaným časom užívania kratším ako dva roky, priemyselné stavby, dielne a nebytové poľnohospodárske budovy s nízkou spotrebou energie. Bytové budovy, ktoré sú určené na užívanie menej než štyri mesiace v roku, samostatne stojace budovy, ktorých úžitková plocha je menšia, ako 50 m2.
Výnimkou sú aj budovy postavené pred rokom 1947, nakoľko charakteristika ich stavebnej konštrukcie je z hľadiska energetickej efektívnosti je odlišná od súčasných riešení a ich obnova podľa súčasných platných noriem by bola buď nemožná alebo možná s neprimerane vysokými nákladmi. V tom prípade by nebola dodržaná požiadavka smernice splniť minimálne požiadavky pokiaľ sa to technicky, funkčne a ekonomicky dá realizovať.
Energetická hospodárnosť budov
Energetická hospodárnosť budov sa určuje výpočtom a udáva sa v číselných ukazovateľoch celkovej potreby energie a tvorby emisií oxidu uhličitého. EHB nových budov sa ovplyvňuje už v samotnom projekte stavby alebo počas jej realizácie. V prípade už postavených budov sa hodnoty EHB počítajú zo známych údajov, ktoré upravuje zákon alebo sa dajú zistiť prehliadkou budovy a meraním. Rozoznávame niekoľko kategórií budov, ktoré sú určené energetickými triedami od A až po G.
V súčasnosti sa energetická spotreba budov hodnotí podľa normy STN 73 0540-2/2002. Tá obsahuje požiadavky tepelnej ochrany a energetický štítok budovy, ktorý je podobný štítkom na elektrospotrebičoch ako napríklad práčka, či chladnička. V tomto prípade však ide iba o teoretickú hodnotu, ktorá neberie do úvahy spôsob vykurovania budov, reguláciu a ani spôsob vetrania. Práve spôsob vetrania je veľmi dôležitý pri energeticky úsporných budovách. Dnes je všetkým známa iba kontrola spotreby energie na vykurovanie budovy. V budúcnosti sa však ráta aj s kontrolami spotreby energie na chladenie, ohrev vody, prevádzku budovy, stavbu a prevádzku stavby.
Na energetickú hospodárnosť bytu vplývajú aj faktory ako poloha, poschodie na ktorom sa nachádza, rozloha bytu, veľkosť, počet okien a pod. Keďže novopostavené a projektované budovy už musia spĺňať aspoň minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť, bude musieť byť zvýšená aj pozornosť pri výbere samotných projektov a pri realizácii stavby.
Energetická certifikácia
Povinnosť energetickej certifikácie sa vzťahuje na novú budovu a na významne obnovovanú existujúcu budovu, ktorých kolaudačné konanie sa začalo po 1. januári 2008 a na predaj a na prenájom budovy uzavretý po 1. januári 2008. Energetická certifikácia budov je povinná najmä pri predaji, prenájme budov a pri dokončení novej budovy alebo významnej obnovy už existujúcej budovy. Povinnosťou vlastníka je zaobstarať energetický certifikát (EC), ktorý vyplýva z povinnej energetickej certifikácie. Zaobstarávať kontrolu spoločných klimatizačných systémov a kotla umiestneného v budovách. V prípade významnej obnovy budovy je povinnosťou vlastníka zabezpečiť reguláciu zásobovania teplom. Taktiež zaobstarať hydraulické vyváženie vykurovacej sústavy budovy po každom zásahu do tepelnej ochrany alebo do energetického vybavenia a umiestniť energetický štítok v priestore budovy na mieste prístupnom všetkým nájomcom bytov, ubytovaným osobám alebo zamestnancom.
Vlastník budovy je povinný uchovávať energetický certifikát do tej doby, pokiaľ je v platnosti. V prípade predaja budovy je jeho povinnosťou certifikát odovzdať novému vlastníkovi. Pokiaľ je budova v prenájme, majiteľ by mal poskytnúť nájomcovi osvedčenú kópiu EC. Za porušenie povinností, ktoré vyplývajú zo zákona môže byť majiteľ budovy sankcionovaný až do výšky 30.000 Sk.
Zavedenie povinnej energetickej certifikácie, môže byť pre vlastníkov budov finančne náročným opatrením. Certifikácia sa týka len celých budov. V prípade jednotlivých bytov je certifikácia dobrovoľná, zároveň je však závislá od EC celej budovy. Určenie energetickej hospodárnosti konkrétneho bytu môže byť problematické, pretože tepelná ochrana obvodového plášťa a strechy budovy sa nedá oddeliť len pre jeden byt. Sporné je aj prisúdenie spoločných priestorov k jednotlivým bytom. Energetický certifikát je považovaný za odborné osvedčenie reálnej energetickej hospodárnosti konkrétnej budovy. Vyplývajú z neho kritériá ako tepelnoizolačné vlastnosti obvodových stien a strechy, stav a tepelno technické vlastnosti okien a dverí, efektívnosť spotreby elektrickej energie a pod. Pomáha aj pri vyhodnotení účinnosti zdroja tepla, rozvodov tepla teplej úžitkovej vody, efektívnosti spotreby elektrickej energie. Certifikát môže slúžiť ako podklad pre odporúčania na zlepšenie energetickej hospodárnosti budovy.
Budovy patriace do vyšších energetických tried budú mať aj vyššiu trhovú hodnotu, ako budovy s vysokou niekedy až nadmernou energetickou spotrebou. Opatrenia ako napr. zateplenie, výmena vykurovacieho kotla, okien a pod., ktoré EC prináša by mali priniesť vlastníkom úspory energie, ktoré v strednodobom alebo dlhodobom horizonte pokryjú vstupné náklady potrebné na zabezpečenie EC. Certifikát by mali podľa zákona zabezpečovať odborne spôsobilé osoby. Ide o osoby so živnosťou, na základe preukázania vzdelania, praxe a skúšky z odbornej spôsobilosti na Slovenskej komore stavebných inžinierov.
V niektorých krajinách EU už majú domy tzv. energetické preukazy. Tie majú slúžiť na jednoduché a prehľadné zaradenie budovy z hľadiska jej energetických potrieb. Jednoduchším sa tak stane porovnávanie budov z hľadiska energetických nárokov na vykurovanie. Takéto informácie sú praktické nielen pre samotného užívateľa budovy, ale slúžia aj ako kritérium pre ohodnotenie stavby na akýkoľvek účel.
Nízkoenergetický dom
V západných krajinách Európy sa v posledných rokoch realizujú vo zvýšenej miere stavby tzv. nízkoenergetických domov (ND). Hlavnými motívmi projektovania takýchto domov sú najmä neustále rastúce ceny všetkých druhov palív. V celej EÚ už dnes pripadá viac ako 40 percent celkovej spotreby energie najmä na vykurovanie domov a nebytových priestorov. Preto je požiadavkou novej európskej smernice najmä postupné znižovanie množstva energie čerpanej z nenahraditeľných zdrojov.
Podľa toho, koľko množstva energie je potrebné na vykurovanie, rozlišujeme domy bežné, nízkoenergetické, pasívne a nulové. Energeticky efektívne stavby sú naprojektované tak, aby minimalizovali náklady na vykurovanie a prípravu teplej vody. Za nízkoenergetický sa považuje dom, ktorého tepelná náročnosť je nižšia než 50 kWh na jeden m2 úžitkovej plochy za rok. Priemerný dom má spotrebu energie na vykurovanie 170 kWh/m2, nie sú však výnimkou ani staršie domy, ktorých spotreba presahuje 240 kWh/m2. Z toho vyplýva, že nízkoenergetické domy sú dva až šesť krát úspornejšie ako bežné domy.
Montované stavby na báze dreva, akými sú nízkoenergetické domy, majú svoj pôvod v Severnej Amerike, kde sú jediným stavebným systémom pre individuálnu výstavbu. V Škandinávii je až 60% takýchto stavieb, lídrami medzi stredoeurópskymi krajinami sú najmä Rakúsko a Nemecko. ND môžu mať rôzne konštrukcie. Tradičné masívne tehlové, betónové, ľahké drevené, hybridné, ktoré kombinujú výhody ľahkých a masívnych stavieb. ND spájajú v sebe komfort bývania, kvalitu stavebných konštrukcií, energetickú a finančnú úspornosť a ochranu životného prostredia.
Nízkoenergetické domy majú niekoľko výhod, medzi ktoré nepochybne patrí aj skutočnosť, že majú rovnako hrubé steny ako bežné domy, no majú podstatne lepšiu tepelnú izoláciu. Tým je zabezpečená bezproblémová realizácia konštrukčného systému s nízkou spotrebou energie. Menšia hrúbka stien zvyšuje úžitkovú plochu stavby. Stavby sú presné, s minimálnymi rozmerovými toleranciami. Najčastejšie sú ND postavené na báze dreva, montovaných panelov alebo štruktúrovanej priamej konštrukcie. Oba spôsoby umožňujú výstavbu domov s akýmikoľvek architektonickými prvkami.
Na ich realizáciu sa používa suchý spôsob výstavby bez vylučovania vlhkosti, a preto nie je potrebný čas na zretie stavby. Domy sú obývateľné hneď po dokončení. Doba výstavby takýchto domov je neporovnateľne kratšia v porovnaní s bežnými domami, čo je spôsobené najmä redukciou montážnych prác. Výstavba hrubej stavby trvá približne dva až tri týždne, ďalšie dva - tri mesiace sú potrebné na montáž rozvodov, povrchov a inštaláciu technológií.
Výstavba ND je v súlade s ekologickými požiadavkami, pretože domy sú energeticky nenáročné a hlavným stavebným materiálom je najmä drevo. Výber neškodlivých materiálov vylučuje možnosť existencie škodlivín v stavebných materiáloch a tým aj v celých stavbách. Už samotné projekty domov sú navrhnuté tak, aby eliminovali pôsobenie rôznych škodlivých žiarení ako napr. pozemské žiarenie a elektrosmog.
Stavby majú relatívne nízku hmotnosť. Životnosť ND je porovnateľná s murovanými stavbami, vyžadujú si len bežnú údržbu. Nízkoenergetické domy produkujú nižšie emisie CO2 a ich energetická spotreba je v rozmedzí 30 až 50 kWh/m za rok. Podmienená je použitím vysokokvalitnej tepelnej izolácie plášťa, pasívnym aj aktívnym využitím slnečnej energie, mechanickým vetraním s rekuperáciou tepla, nízkoteplotným vykurovacím systémom, napríklad použitím tepelných čerpadiel. Dôležitá je aj energeticky úsporná výroba teplej vody. Vhodné je najmä použitie solárnych zariadení. Dôležitou súčasťou je aj používanie energeticky úsporných spotrebičov, ktoré by mali byť správne nastavené pre dennú a nočnú prevádzku a pre rôzne ročné obdobia, tak aby bola zachovaná optimálna prevádzka.
Pre nízkoenergetické domy je typická tepelná pohoda. To znamená, že miestnosti majú vzhľadom na ich spôsob využitia optimálne zvolenú stabilnú teplotu, ktorá má vo vertikálnom smere takmer rovnomerný priebeh. V miestnostiach tak nevzniká prievan a pocit chladu z prúdenia vzduchu. Riadeným vetraním sa zabezpečuje odvedenie vlhkosti a potrebný prísun čerstvého vzduchu v požadovanej kvalite s minimálnymi energetickými stratami, pretože časť tepla odvádzaného vzduchu sa dá spätne využiť. Pre zamedzenie energetických strát je dôležité vyhotovenie vzduchotesných stien a strechy. Nízkou rýchlosťou pohybu vzduchu nevzniká prašnosť.
Voľba výstavby nízkoenergetických domov pred bežnou stavbou si môže vyžiadať zvýšenie nákladov najmä v projekčnej fáze, a to kvôli náročnejšej predprojektovej a projektovej dokumentácii ale tiež v realizačnej fáze. Vyššie finančné požiadavky môže mať najmä obvodový plášť budovy a to prostredníctvom realizácie tepelnej izolácie alebo kvalitnejšieho zasklenia. Finančne náročnejšia môže byť aj nová domová technika, napr. vetracie zariadenie so spätným získavaním tepla či zásobník tepla.
Tak ako pri stavbe bežných domov aj pri realizácii ND by sa mali stavitelia riadiť niekoľkými základnými radami. Stavba by mala byť navrhnutá v súlade s okolitým prostredím, ohľad by mali brať aj na miestnu klímu, terén, vegetáciu, orientáciu na svetové strany. Staviteľ by sa mal snažiť o maximálne využitie slnečnej energie - prostredníctvom veľkým okien, vsadených na južnej strane stavby, zimné záhrady a pod.
Inštitút pre energeticky pasívne domy
Na Slovensku už existuje Inštitút pre energeticky pasívne domy. Je definovaný ako nepolitická, dobrovoľná, záujmová mimovládna organizácia. Jeho cieľom najmä podpora výstavby energeticky pasívnych domov a architektúry ohľaduplnej k prostrediu a udržateľný rozvoj v tvorbe životného prostredia.
Pre stavbu nízkoenergetických domov sa používa stavebný systém pozostávajúci zo štiepkocementových dosiek. Na výronu týchto dosiek sa používajú prírodné suroviny, výroba sa zaobíde bez škodlivých chemických látok. Príkladom je stavebný materiál VELOX, 98 percent tvorí drevená štiepka z ihličnatého dreva, ktorá je spájaná cementom. Dosky tým získavajú na pevnosti a súdržnosti. Roztok vodného skla bráni preniknutiu plesniam, vlhkosti a hlodavcom do dosiek. Zvukovo-izolačné, tepeloizolačné a tepelno - akumulačné vlastnosti bez vzniku tepelných mostov, vďaka čomu sa šetrí energia pri vykurovaní. Vonkajšia stena má vysoký tepelný odpor, vďaka čomu je v miestnostiach počas horúcich dní príjemný chládok a v zime naopak. Jednoduchá a presná jej aj manipulácia s materiálom, znížená je aj potreba použiť mechanizmy. Prepravné náklady - 1 rodinný dom (približne o rozlohe 100 m2) prepraví jedna nákladná súprava. Jednoduché je aj montovanie elektroinštalácie. Jednou z predností použitia takéhoto stavebného materiálu jej aj rýchlosť výstavby - stavba sa dá zrealizovať v pomerne krátkom čase 10 dní. Stavebný materiál VELOX je vhodný na stavbu bytov, rodinných domov, školy, hotely, priemyselné a poľnohospodárske stavby, protihlukové steny.
Výhody: vysoká tepelná izolácia, výborné zvukovoizolačné vlastnosti, vynikajúca tepelná akumulácia, rýchlosť výstavby, nízke prevádzkové náklady, masívna odolná konštrukcia. Nízkoenergetické domy majú malú energetickú spotrebu, ktorá je v súlade s požiadavkami novej európskej smernice.
Viac informácií sa dozviete
v relácii REALITY
vysielanej 14.9.2007 o 20:45 na TA3
