Rozdielnosť vlastníctva pozemku a stavby


Osobitným problémom právneho režimu nehnuteľností je rozdielnosť vlastníctva pozemku a stavby, ktorá je na ňom zriadená. Podľa väčšiny právnych poriadkov západoeurópskych krajín sa právny osud stavby spravuje obligatórne právnym osudom pozemku, ktorého je neoddeliteľnou súčasťou. Právna veda túto zásadu nazýva superficies solo cedit (doslovne „povrch ustupuje spodku“). Ak si teda niekto postaví dom na cudzom pozemku, tak by sa jeho vlastníkom mal stať ten, komu tento pozemok patrí.


Už starí Rimania sa riadili týmto pravidlom. V ich podmienkach malo za účel predovšetkým zabrániť neoprávnenej výstavbe. Ak bola stavba takto zriadená, tak mal jej zhotoviteľ vlastnícke právo iba k stavebnému materiálu, stavba ako taká bola v držbe, t.j. vo faktickej moci vlastníka pozemku. Vlastník materiálu mal právo na jeho vydanie (vindikáciu) až po tom, čo by sa stala možná, čiže až po zbúraní stavby. V praxi sa to potom riešilo zriadením služobnosti ako vecného práva k cudzej veci k takejto stavbe. Zhotoviteľ mohol teda stavbu užívať, hoci nebol podľa práva jej vlastníkom.


U nás sa táto zásada tiež prevzala (recipovala) spolu s inými klenotmi Rímskeho práva. V našich podmienkach však platila v obyčajovej podobe len do roku 1950, keď bol prijatý prvý Občiansky zákonník (141/1950 Zb.). Opak bol vyjadrený v §25, podľa ktorého stavby nie sú súčasťou pozemku a tiež v ustanovení §155, podľa ktorého vlastníkom stavby môže byť aj osoba rozdielna od vlastníka pozemku. Dôvodom takejto právnej úpravy boli potreby kolektivizácie, keď bolo nevyhnutné oddelenie vlastníckeho titulu od faktickej držby. Vlastníctvo stavby sa teda oddelilo od vlastníctva pozemku. Právna konštrukcia kolektivizácie poľnohospodárstva totiž spočívala v tom, že roľník pri vstupe do jednotného roľníckeho družstva odovzdáva družstvu svoju pôdu do trvalého a časovo neobmedzeného užívania, pričom vlastnícke právo mu zostávalo, i keď malo nepatrný význam. Ak by teda roľnícke družstvo postavilo na takomto pozemku nehnuteľnosť, stala by sa pri dodržaní zásady „superficies solo cedit“ vlastníctvom roľníka, čomu sa chcelo zabrániť bez toho, aby sa komplikovaným spôsobom zriaďovali osobitné práva stavby.


Dodnes platný Občiansky zákonník z roku 1964 prevzal právnu úpravu z roku 1950 v §120 ods.2. Po roku 1989 došlo zákonom č. 509/1991 s účinnosťou od 1.januára 1992 k rozsiahlym zmenám v tomto základnom právnom predpise súkromného práva (niektorí autori uvádzajú, že bolo novelizovaných až 80% ustanovení). Zásada splývania právnych režimov pozemku a stavby na ňom zriadenej sa však tomuto „rozstrieľaniu“ Občianskeho zákonníka úspešne vyhla. Z hľadiska praktických cieľov súkromnoprávnej úpravy ide o nepochopiteľný akt. Zásada poslužná triednym potrebám socializmu v našom právnom poriadku zostáva vecne neopodstatnenou. Tvorcovia nového Občianskeho zákonníka, ktorý by mal podľa legislatívneho zámeru vlády uzrieť svetlo sveta v auguste roku 2005, počítajú s návratom k zaužívanej zásade spred roku 1950. Zatiaľ sa však spodok musí uspokojiť s tým, že mu povrch neustupuje.

 

Späť

Zatepľovanie bytov a domov

Úsporné zatepľovanieVykurovanieFinancovaniePožiadavkou všetkých vlastníkov a obyvateľov bytov je mať čo najspoľahlivejšiu správu domu, tak aby bola účelná a šetrila spoločné peniaze. Najefektívnejším spôsobom správy bytového domu je v dnešnej dobe považované spoločenstvo vlastníkov bytov (SVB). Druhou alternatívou správy domu je pre vlastníkov bytov možnosť vybrať si z ponúk firiem, ktoré sa zaoberajú správou nehnuteľností. Spoločenstvo je právnická osoba založená podľa zákona NR SR č.182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov,..

Montované domy na Slovensku

Skoro každý z nás mal vo svojom detstve rád stavebnice, z ktorých sme si vedeli postaviť svoj prvý vysnívaný dom. Chcelo to len pár kociek Lega, či iného stavebného materiálu a o pár chvíľ sme už volali rodičov, aby sa prišli nato naše dielo pozrieť a samozrejme nás aj patrične pochváliť. V dospelosti zasa máme túžbu pochváliť sa stavbami, v ktorých už nebývajú malé postavičky zo stavebníc, ale my so svojou rodinou. Jednou z možností akosi si zadovážiť rodinný dom za rozumnú cenu je nasťahovať sa do montovanej verzie.Montované domy sú predovšetkým..

Výber pozemku – list vlastníctva

Dostupnosť pozemkovAko hľadať ten pravý pozemok?Čo všetko treba nechať na odborníkov?List vlastníctvaČo musí správa katastra dodržiavať pri vydaní listu vlastníctvaČo všetko obsahuje list vlastníctvaČo všetko ešte nájdete v liste vlastníctvaČo nie je v liste vlastníctva a malo by sa tam nachádzať? V tomto čísle sa budeme opäť venovať pozemkom a ich špecifikám, sústredíme sa však na niektoré jednotlivosti, ktorým sme sa v minulých číslach nevenovali, alebo venovali iba povrchne. Zhromaždili sme pre vás najmä poznatky o liste vlastníctva. ..

Návrh na vklad do katastra nehnuteľností Návrh na vklad do katastra nehnuteľností

Bývame v bloku, ktorý predstavuje vyše 200 bytov. Čiastočné odkúpenie bytov prebehlo už pred viac ako 6-timi rokmi avšak odpredaj pozemku na ktorom blok leží začal až teraz. Spoločnosť, ktorá organizuje prevod pozemkov od každého bytu okrem sumy za časť pozemku naviac vyžaduje platbu za zápis do registra - niektoré sú už odkúpené, avšak niektoré nie. Len pre odkúpený byt spoločnosť žiada ešte úhradu za náklady vybavovania prevodu. Máme pocit, že spoločnosť sa na náš úkor obohacuje v snahe dosiahnuť svoj zisk. Aké sú náležitosti návrhu na vklad do..

Prístup súdneho znalca do obydlia občana - áno či nie?

 Dobrý deň, v novembri 2008 som sa stala nájomníčkou družstevného bytu. Po roku bývania v ňom som dostala zásielku zo súdu, že byt musím sprístupniť znalcovi z odboru stavebníctva, ktorý má vypracovať znalecký posudok na stavebné práce, ktoré tam uskutočnil predchádzajúci nájomník. Ten tam býval do roku 2005 s manželkou, ktorá vtedy od neho definitívne odišla a rozviedli ich v januári 2007. Preto sa chcem opýtať, kto je vlastne v práve - to mám akože do svojho bytu pustiť znalca, ktorý si už môj byt nafotí!? Veď moje súkromie bude narušené...

Predbežné opatrenie a jeho vplyv na nájomné vzťahy

„Podmienky preto, aby boli predbežným opatrením upravené pomery tak, že sa účastníkovi zakáže disponovať s nehnuteľnosťou, môžu byť splnené i vtedy, ak je nehnuteľnosť zaťažená záložným právom zriadeným v prospech tretej osoby. Keďže predbežné opatrenie nemá spätné účinky, nemá vplyv na existenciu nájomných vzťahov, ktoré vznikli pred vydaním predbežného opatrenia a nemôže zasiahnuť ani do práv tretích osôb. ”(Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. 04. 2002, sp. zn. 4 Obo 21/2001)Krajský súd vydal dňa 19.12.2000 uznesenie, ktorým zakázal..

Nehnutelnosti ...

Financovanie nehnutelnosti

Právnické a fyzické osoby, ktoré ku svojej činnosti potrebujú vyhovujúce priestory, majú v dnešnej dobe hneď niekoľko možností ako ich získať. Každá z nich obsahuje výhody, nevýhody a skryté riziká. Spomínanými možnosťami sú kúpa nehnuteľnosti za vlastné prostriedky, kúpa nehnuteľnosti s použitím bankového úveru, kúpa nehnuteľnosti na leasingové splátky alebo iba prenájom nehnuteľnosti na určitú dobu.Kúpa nehnuteľnosti verzus nájomKúpa nehnuteľnosti za vlastné prostriedky je klasická možnosť kalkulovania: “čo si môžem dovoliť za peniaze,..

Ceny nehnuteľností


Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies.