Rozdielnosť vlastníctva pozemku a stavby


Osobitným problémom právneho režimu nehnuteľností je rozdielnosť vlastníctva pozemku a stavby, ktorá je na ňom zriadená. Podľa väčšiny právnych poriadkov západoeurópskych krajín sa právny osud stavby spravuje obligatórne právnym osudom pozemku, ktorého je neoddeliteľnou súčasťou. Právna veda túto zásadu nazýva superficies solo cedit (doslovne „povrch ustupuje spodku“). Ak si teda niekto postaví dom na cudzom pozemku, tak by sa jeho vlastníkom mal stať ten, komu tento pozemok patrí.


Už starí Rimania sa riadili týmto pravidlom. V ich podmienkach malo za účel predovšetkým zabrániť neoprávnenej výstavbe. Ak bola stavba takto zriadená, tak mal jej zhotoviteľ vlastnícke právo iba k stavebnému materiálu, stavba ako taká bola v držbe, t.j. vo faktickej moci vlastníka pozemku. Vlastník materiálu mal právo na jeho vydanie (vindikáciu) až po tom, čo by sa stala možná, čiže až po zbúraní stavby. V praxi sa to potom riešilo zriadením služobnosti ako vecného práva k cudzej veci k takejto stavbe. Zhotoviteľ mohol teda stavbu užívať, hoci nebol podľa práva jej vlastníkom.


U nás sa táto zásada tiež prevzala (recipovala) spolu s inými klenotmi Rímskeho práva. V našich podmienkach však platila v obyčajovej podobe len do roku 1950, keď bol prijatý prvý Občiansky zákonník (141/1950 Zb.). Opak bol vyjadrený v §25, podľa ktorého stavby nie sú súčasťou pozemku a tiež v ustanovení §155, podľa ktorého vlastníkom stavby môže byť aj osoba rozdielna od vlastníka pozemku. Dôvodom takejto právnej úpravy boli potreby kolektivizácie, keď bolo nevyhnutné oddelenie vlastníckeho titulu od faktickej držby. Vlastníctvo stavby sa teda oddelilo od vlastníctva pozemku. Právna konštrukcia kolektivizácie poľnohospodárstva totiž spočívala v tom, že roľník pri vstupe do jednotného roľníckeho družstva odovzdáva družstvu svoju pôdu do trvalého a časovo neobmedzeného užívania, pričom vlastnícke právo mu zostávalo, i keď malo nepatrný význam. Ak by teda roľnícke družstvo postavilo na takomto pozemku nehnuteľnosť, stala by sa pri dodržaní zásady „superficies solo cedit“ vlastníctvom roľníka, čomu sa chcelo zabrániť bez toho, aby sa komplikovaným spôsobom zriaďovali osobitné práva stavby.


Dodnes platný Občiansky zákonník z roku 1964 prevzal právnu úpravu z roku 1950 v §120 ods.2. Po roku 1989 došlo zákonom č. 509/1991 s účinnosťou od 1.januára 1992 k rozsiahlym zmenám v tomto základnom právnom predpise súkromného práva (niektorí autori uvádzajú, že bolo novelizovaných až 80% ustanovení). Zásada splývania právnych režimov pozemku a stavby na ňom zriadenej sa však tomuto „rozstrieľaniu“ Občianskeho zákonníka úspešne vyhla. Z hľadiska praktických cieľov súkromnoprávnej úpravy ide o nepochopiteľný akt. Zásada poslužná triednym potrebám socializmu v našom právnom poriadku zostáva vecne neopodstatnenou. Tvorcovia nového Občianskeho zákonníka, ktorý by mal podľa legislatívneho zámeru vlády uzrieť svetlo sveta v auguste roku 2005, počítajú s návratom k zaužívanej zásade spred roku 1950. Zatiaľ sa však spodok musí uspokojiť s tým, že mu povrch neustupuje.

 

Späť

Rekonštrukcia kúpeľne

Častým problémom pri rekonštrukcii kúpeľne býva na samotnom začiatku odstraňovanie umakartu. Ak sa pri rekonštrukcii kúpeľne rozhodnete pre jeho likvidáciu, musíte sa najprv rozhodnúť o tom, či nová tvár kúpeľne bude kopírovať jej predošlý charakter, alebo sa pustíte do úplne novej vizáže vašej kúpeľne. Ak si vyberiete prvú možnosť, tak odstránením umakartových stien získate väčšiu výšku v miestnosti. Samotné odstránenie umakartových stien trvá len niekoľko hodín, takže z hľadiska úspory času by to nemal byť problém. Prvé komplikácie pri..

Škodcovia a naša domácnosť Škodcovia a naša domácnosť

-->-->--> „Každý rodinný dom či byt by mal pre svojich majiteľov slúžiť predovšetkým ako oáza pokoja a bezpečia. Mnohí ľudia si pri naplnení týchto slov zabezpečia svoju nehnuteľnosť tými najmodernejšími systémami proti vlámaniu. Pritom tá ozajstná bezpečnosť nášho bývania spočíva aj v dostatočnej miere ochrany pred nepovolanými hosťami v našich príbytkoch, ako sú nepríjemný hmyz, či čoraz viac prefíkanejšie hlodavce, ktoré sú nočnou morou každého, kto už musel s týmto druhom návštevy neplánovane bojovať.“ Medzi návštevníkov..

Používané stavebné materiály

 Vybrať si svoj byt či rodinný dom, ktorý by zohľadňoval všetky naše požiadavky býva často veľmi ťažkou úlohou. Pri kúpe nehnuteľnosti myslíme na celý rad faktorov ako sú cena, lokalita, či ide o staršiu stavbu alebo novostavbu, ale málo kedy sa zamyslíme nad úlohou materiálu z ktorého bol ten náš vyhliadnutý byt či rodinný dom postavený. Má preto zmysel sa nad takto postavenou otázkou pozastaviť? Verte že určite áno. Keď sa v päťdesiatych rokoch na Slovensku pomaly začala rozbiehať výstavba pre širšie skupiny obyvateľstva, môžeme podľa..

Rodinný spor o dedičstvo - kto dedí a kto nie

Rád by som sa spýtal na možnosť riešenia ohľadne spôsobu vysporiadania nehnuteľného majetku po mojom staršom bratovi, ktorý pred nedávnom zomrel. Jedná sa o rodinný dom s pozemkom. Malý podiel pozemku nadobudol môj starší brat dedením od našej tety ešte predtým, ako sa oženil. Manželstvo bolo bezdetné a v úradných listinách je brat vedený ako jediný majiteľ. Vysporiadanie medzi mnou a mojou sestrou je možné len predajom nehnuteľnosti, na čom sme sa aj dohodli. V prípade, ak by túto nehnuteľnosť dedila aj vdovy po bratovi, predaj nehnuteľnosti by sa skomplikoval..

Smrť darcu a jej následky na vkladové konanie

V decembri 2004 som s mojou starou mamou uzatvorila darovaciu zmluvu, na základe ktorej mi darovala jej rodinný dom. Pár dní na to moja stará mama zomrela. Návrh na vklad bol podaný po jej smrti, avšak kataster návrh neprijal a vyzval nás na doplnenie návrhu formou prijatia dodatku k darovacej zmluve - týkalo sa to zriadenia vecného bremena. Návrh som doplnila v lehote, kataster konanie zastavil, čo považujem za nezákonné. Prečo kataster nerešpektuje vôľu jednej zmluvnej strany - mojej nebohej starej mamy a nepostupoval v súlade so zákonom?! Moja právnička podala..

Energetická hospodárnosť budov - nové povinnosti vlastníkov budov

V mnohých vyspelých krajinách sveta je moderným trendom znižovanie nákladov na výrobu a spotrebu energie, účelom čoho je okrem iného aj dodržanie tzv. „environmental friendly“ prístupu k životnému prostrediu, a teda zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja. Právo EÚ a vnútroštátna právna úpravaEurópska únia v danej súvislosti prijala dňa 16. decembra 2002 smernicu 91/2002/ES, ktorá nadobudlo účinnosť 04.01.2003. Členské štáty EÚ boli zaviazané predmetnú smernicu implementovať do svojich právnych poriadkov, pričom Slovenská republika tak vykonala..

Nehnuteľnosti sa viažu ...

Hypotekárny úver na nehnuteľnosť I. - financovanie a registrácia

     Jedným z najčastejších spôsobov financovania kúpy nehnuteľnosti je hypotekárny úver. Hypotekárny úver je využívaný na riešenie otázky bývania v prípade, že záujemca o kúpu napr. bytu nedisponuje dostatočnou finančnou hotovosťou. Účelom záložného práva (z lat. hypotheca) je zabezpečiť pohľadávku a jej príslušenstvo. Z toho dôvodu existencia záložného práva je závislá od existencie pohľadávky, ktorú zabezpečuje. V prvom rade predstavuje donútenie dlžníka, aby splnil svoj záväzok a v prípade, že záväzok nie je riadne..

Ako sa nestať obeťou realitného podvodu

 Ak sa spomenie termín realitný podvod, väčšinou každému napadne nejaký nedávny zločin bytovej mafie , táto otázka je však omnoho komplikovanejšia a jej „mafiánska“ stránka je len jednou časťou zla, aj keď má bezpochyby najviac tragických koncov. Podvody s realitami sa však netýkajú len osamelých starších ľudí a mŕtvol vylovených z rybníkov - oveľa viac je tých „prozaických“ prípadov, okolo ktorých sa robí menej kriku, avšak ich dôsledky sú pre postihnutých takisto ničivé a vo všeobecnosti by mali byť varovaním. Poďme sa teda pozrieť..


Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies.