Neoprávnená a čierna stavba
Nielen v našom hlavnom meste Bratislave, ale aj na iných miestach Slovenska dochádza k porušovaniu stavebného zákona, k nelegálnym zásahom do vlastníckych práv občanov. Mnohí z vás sa na mňa obrátili s prosbou o riešenie protiprávne postavených, príp. tzv. čiernych stavieb. Vzhľadom na to, že ide o dva samostatné pojmy a teda dve odlišné právne situácie, pokúsim sa vám ich priblížiť a načrtnúť možné riešenia.
Neoprávnená stavba, čierna stavba a stavebné povolenie
Neoprávnenou stavbou je stavba, ktorá je zriadená na cudzom pozemku bez právneho titulu. O neoprávnenú stavbu teda ide v prípade, ak je stavebník nie je vlastníkom pozemku, na ktorom sa stavba realizuje, vlastník pozemku o stavbe nevie, resp. neudelil stavebníkovi súhlas na jeho činnosť. Nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby pevne spojené so zemou pevným základom. Z uvedeného vyplýva, že za nepovolenú stavbu nemožno považovať napr. zriadenie dočasnej stavby - prenosný stánok, záhradný altánok alebo plechovú garáž a pod.
Čierna stavba je vžitý názov pre nepovolenú stavbu - postavenú bez stavebného povolenia alebo v rozpore so stavebným povolením. Podľa § 58 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), predpokladom realizácie stavby, na ktorej uskutočnenie nepostačuje ohlásenie, je podanie žiadosti o stavebné povolenie. V žiadosti, ktorej súčasťou musia byť doklady s predpísanou dokumentáciou vypracovanou oprávnenou osobou, treba uviesť účel a spôsob užívania stavby, miesto stavby a predpokladaný čas jej skončenia a pri stavbe na určitú dobu aj dobu užívania stavby. Podstatou podmienkou pre vydanie stavebného povolenia je preukázanie, že stavebník je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo (rozumejte iné právo ako je užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, na základe dohody o budúcej kúpnej zmluve, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu, právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, právo vyplývajúce z iných právnych predpisov), ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu. Stavebník túto povinnosť však nemá, ak ju už splnil v územnom konaní a po právoplatnosti územného rozhodnutia nedošlo k zmene. Dôvody vzniku neoprávnených alebo čiernych stavieb, sú rôzne a týkajú sa viacerých strán - stavebníkov i úradov. V každom smere si treba uvedomiť, že štátne orgány môžu/mali by konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
V prípade, že niekto predloží falošné doklady o vlastníctve nehnuteľnosti, takéto konanie môže zakladať trestnoprávnu zodpovednosť daného subjektu. Toto protiprávne konanie je tak postihnuteľné ako v trestnom konaní, tak v občianskom súdnom konaní, pokiaľ ním bola spôsobená preukázateľná škoda. Z hľadiska trestného práva môže ísť napr. o trestný čin podvodu, v občianskoprávnom poňatí o bezdôvodné obohatenie.
Existujú minimálne tri riešenia
Ten, kto zriadi stavbu na cudzom pozemku, stáva sa jej vlastníkom. Vyplýva to zo zásady uvedenej v § 120 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej stavby, vodné toky a podzemné toky nie sú súčasťou pozemku. Preto v praxi vznikajú situácie, kedy vlastník pozemku a vlastník stavby na ňom postavenej môžu byť rôzne osoby. V minulosti sa uplatňovala stará rímskoprávna zásada „superficies solo cedit“ - vrch ustupuje spodku. Znamenalo to, že stavba pevne spojená so zemou patrila vlastníkovi pozemku ako jeho súčasť.
Občan, na ktorého pozemku je zriadená neoprávnená stavba, môže sa domáhať ochrany svojho vlastníctva na súde. Súd pritom:
- A) nariadi odstrániť neoprávnenú stavbu na náklady stavebníka, ak stavebník bol nedobromyseľný, porušil svoje povinnosti hrubým spôsobom a vlastník pozemku neprejavil o stavbu záujem alebo ak vlastník má v úmysle použiť svoj pozemok na iný účel, alebo na inú stavbu.
- B) za náhradu prikáže neoprávnenú stavbu do vlastníctva vlastníkovi pozemku. To platí len v prípade, že vlastník pozemku prejavil o stavbu záujem, a odstránenie stavby - vzhľadom na jej rozsah a okolnosti -nie je účelné a nie sú podmienky pre ponechanie stavby vo vlastníctve stavebníka. Pokiaľ ide o samotnú náhradu, súd priberie znalca a aj na základe znaleckého posudku s prihliadnutím na cenové predpisy určí jej výšku.
- C) môže vzťahy medzi stavebníkom a vlastníkom pozemku usporiadať aj inak - a to, ak nie je možné odstránenie stavby ani jej prikázanie do vlastníctva vlastníka pozemku. V tomto prípade súd bude prihliadať aj na to, či stavebník bol dobromyseľný, či ponechanie stavby vo vlastníctve stavebníka je v súlade s dobrými mravmi. Riešením je aj zriadenie vecného bremena - a to v najnevyhnutnejšej miere, tak aby toto čo najmenej obmedzovalo vlastníka pozemku.